N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 25/2013 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a J

§ 234ods.

1, 2 písm. b/ zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (ďalej len Tr. zák.) a iné, o dovolaní obvineného R. M. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo

1. septembra 2001, sp. zn. 3T/63/1996, takto r o z h o d o l: Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Levice zo
2. septembra 2001, č. k. 3T/63/1996-668 bol obvinený R. M.. uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu lúpeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.

§ 234ods.

1, 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zákona č. 102/1995 Z. z. a v bode 4/ z trestného činu krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.

§ 247ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. e/ Tr. zák. v znení zákona č. 100/1996 Z. z., na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku. Bol za to odsúdený podľa § 234 ods. 2, § 35 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon uloţeného trestu zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň súd podľa § 229 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do

1. januára 2006 poškodených: Ing. P. B., Ing. J. S., J. D. a Ing. J. Š. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych. 2 Tdo 25/2013 2 Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia (
2. septembra 2001) aj vo vzťahu k obvinenému R. M., keďţe prokurátor i obhajca (išlo o konanie proti ušlému) sa vzdal práva podať odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal obvinený
3. januára 2013 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V jeho odôvodnení uviedol dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t.j., ţe zásadným spôsobom bolo porušeného jeho právo na obhajobu. Argumentuje nasledovne: „Dôvodom dovolania sú najmä tie skutočnosti, ţe v konkrétny deň kedy súd vyniesol rozsudok v mojej veci, ja som sa o termíne pojednávania nedozvedel, nebolo mi doručené predvolanie a tak mi bolo znemoţnené zúčastniť sa HP. Ja som potom nemal moţnosť sa brániť a dokonca mi nebolo doručené ani rozhodnutie súdu o uznaní mojej viny a uloţení trestu 5 rokov NEPO. Bol som tak odsúdený v neprítomnosti bez dôkazov mojej viny a som toho názoru a potvrdzuje to tieţ Európska zmluva o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ţe by som mal mať právo na opakovaný proces.“ Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, ţe bol porušený zákon a súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Levice zo
4. septembra 2001, sp. zn. 3T/63/1996 a prikázal súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniu podanému prostredníctvom ustanoveného obhajcu obvinený podal ďalšie písomné podanie z
5. februára 2013 (č.l. 866-867) v ktorom uviedol nasledovné: „1/ V roku 1996 som bol odsúdený OS Levice – prevzal som rozsudok a do 15 dní som sa neodvolal (ani som nepoveril pána advokáta). Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1996 a nie
6. Po uplynutí 10 rokov som sa natrvalo odsťahoval do Českej republiky, čo viem dokázať, ale OS Levice mi nevie dokázať, ţe som ţil a býval mimo Slovenskej republiky. Premlčané – porušenie zákona. 2/ Podal som dvakrát trestné stíhanie a ţaloval som pána J. Š. za krivé obvinenie a umelo vytvorený prípad. Okresný súd Levice neakceptoval môj podnet. 2 Tdo 25/2013 3 3/ Ţiadal som sudkyňu o prizvanie respektíve posudok znalca z odboru psychiatrie – alkoholizmu. Dôvod: poškodený, čo uviedol, aké mnoţstvo vypil, sa nemôţe pamätať na skutočnosti. 4/ Ďalej som ţiadal súdneho znalca z odboru psychiatrie (duševný stav). Dôvod – bol som odsúdený na základe tvrdenia proti tvrdeniu. Súd pouţil spoluobţalovaného J. H. – slovo stojí proti slovu. Je nutný tretí nestranný svedok, aby sa to dalo povaţovať za usvedčujúci dôkaz a nie duševne chorý spoluobţalovaný a súdený z tej istej veci, ktorý sa dlhodobo lieči a navštevuje psychiatra v Nových Zámkoch. Sudkyňa nebrala do úvahy dôleţité rozpory. Mám k dispozícii nevyvrátiteľné fakty, čo Vám potvrdia pravý opak. 5/ Obţalovaný je povaţovaný za nevinného tak dlho, dokedy sa mu bez pochybností vina nepreukáţe. Súd mi nepreukázal – nedokázal vinu a odsúdil ma bez jediného dôkazu, či uţ priameho alebo nepriameho, na základe tvrdenia proti tvrdeniu. Na základe umelo vykonštruovaného prípadu zo strany pána J. Š. a jeho známych policajtov. 6/ Okresný súd Levice – pani sudkyňa dávala zaprotokolovať iba čo jej vyhovovalo a celé zápisnice nadiktovala, aby to poukazovalo celé v znení voči mne – nám. 7/ Súd – pani sudkyňa a pán ţalobca sa nezaoberali inou variantou – moţnosťou. To čo písali v obţalobe – rozsudku sú len náznaky a špekulácie – to nie je dôkaz o preukázaní viny. 8/ Rozsudok OS Levice sa v plnom rozsahu nezakladá na pravde – vysvetlím a dokáţem na súdnom pojednávaní. Budem ţiadať znalcov a dokáţem pochybenie súdu. 9/ Prísľub – písomná garancia od OS Levice – Vrchnému súdu v Prahe o umoţnení obnovy – dovolania. 10/ Odsúdený na základe krivého obvinenia umelo vykonštruovaného prípadu, na základe tvrdenia proti tvrdeniu. „Súd nadobudol presvedčenie, ţe ste to spáchal.“ 11/ Odsúdenému však nič nebráni podať obnovu konania – dovolanie, čo bolo aj podmienkou – výhradou vykonávajúceho štátu (ČR) pre vydanie. 2 Tdo 25/2013 4 12/ V realite totiţ existuje Európska zmluva (Dohoda) o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tá ľuďom, ktorí boli odsúdení bez ich prítomnosti – na úteku, zaručuje právo na nový opakovaný proces. Tento princíp platí v našom Tr. zák. od 2001.“ K dovolaniu obvineného sa vyjadril advokát JUDr. M. S. (obhajca spoluobvineného), ktorý uviedol, ţe rozhodnutie dovolacieho súdu ponecháva na jeho úvahu. Poškodený Ing. J. Š. vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, ţe sa nemá dôvod k nemu vyjadrovať. Okresná prokuratúra Levice navrhla, aby dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 392 ods. 1 Tr. por. (č.l. 870). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného R. M. riadne predloţený na rozhodnutie
7. mája
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného. Skôr ako sa začal zaoberať dôvodnosťou argumentov obvineného skúmal, či dovolanie je vôbec prípustné a zistil, ţe je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.). Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.), ktorý upravil inštitút dovolania, nadobudol účinnosť
9. januára 2006, ale bol novelizovaný ešte pred jeho účinnosťou, a to zákonom č. 650/2005 Z. z., taktieţ účinným od
10. januára 2006, pričom došlo k novšej úprave podmienok dovolania. Podľa § 566 ods. 3 Tr. por. dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Z obsahu predloţeného spisového materiálu je zrejmé, ţe trestná vec obvineného R. M. bola právoplatne skončená
11. septembra 2001, a preto dovolanie v nej nie je moţné s poukazom na uţ citované ustanovenie podať. 2 Tdo 25/2013 5 V posudzovanom prípade je teda zrejmé, ţe dovolanie obvineného nie je prípustné z dôvodu, ţe jeho trestná vec bola právoplatne skončená pred nadobudnutím účinnosti Trestného poriadku. Keďţe podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, rozhodol dovolací súd tak, ako je to vo výroku tohto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
12. mája 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková