o určenie nájomcu bytu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 193/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne D. Š., bývajúcej V., proti ţalovanému Jednotný majetkový fond zväzu odborových organizácií v Slovenskej republike, B., Odbojárske námestie 35, o určenie nájomcu bytu, vedenej na Okresnom súde B. IV pod sp.zn. 17 C 211/1998, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v B. z

1. novembra 2010 sp.zn. 6 Co 289/2010, takto r o z h o d o l : Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd B. IV rozsudkom z
2. marca 2010 č.k. 17 C 211/1998-308 zamietol ţalobu o určenie, ţe ţalobkyňa je nájomníčkou bytu č. 14 na D. ulici v B.. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v B. rozsudkom z
3. novembra 2010 sp.zn. 6 Co 289/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, ţe v prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, ţe ţalobkyňa nesplnila zákonné podmienky na prechod práva nájmu predmetného bytu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, ţe by ku dňu smrti svojho otca MUDr. Š. Š. s ním ţila v predmetnom byte v spoločnej domácnosti. Ţalobkyňa v roku 1980 emigrovala a od tej doby ţije vo Š., ktorého občianstvo má. Vo veci Okresného súdu B. IV sp.zn. 17C 74/1995 o vypratanie predmetného bytu na pojednávaní v tejto veci sama vypovedala, ţe k trvalému pobytu v predmetnom byte sa prihlásila v roku 1990 a otca navštevovala šesťkrát 2 5 Cdo 193/2013 do roka, z čoho bolo zrejmé, ţe ţalobkyňa s nájomcom sporného bytu – svojím otcom ku dňu jeho smrti (X.) neţila v spoločnej domácnosti, ale ho iba pravidelne navštevovala, keďţe ţila vo Š.. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa podanie označené ako „predbeţné odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v B. z
4. novembra 2010 vo veci 6 Co 289/2010“ v ktorom ţiadala tento rozsudok zrušiť v celom rozsahu ako chybný a nespravodlivý a súčasne poţiadala o predĺţenie lehoty na podanie úplného odvolania do
5. marca
6. Súd prvého stupňa vychádzajúc z obsahu podania (po usmernení zo strany krajského súdu i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) toto posúdil ako dovolanie a vyzval ţalobkyňu uznesením zo
7. marca 2013 č.k. 17 C 211/1998-379, ktoré ţalobkyňa prevzala dňa
8. apríla 2013, na odstránenie vád dovolania, súčasne s poučením o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, ako i moţnosti postupu podľa § 30 O.s.p. Ţalobkyňa v písomnej odpovedi za dňa
9. mája 2013 vytýkané vady neodstránila. Uviedla, ţe výzvu na odstránenie povaţuje za zbytočnú a zmätočnú, a advokáta nepotrebuje. V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená. Ţalobkyňa napriek súdnej výzve nezaloţila do spisu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní ani nepoţiadala o postup súdu v intenciách § 30 O.s p. a výslovne uviedla, ţe advokáta nepotrebuje. V dôsledku nerešpektovania uznesenia súdu ţalobkyňou zostal nedostatok uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu. 3 5 Cdo 193/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preto konanie o jej dovolaní zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V B.
11. júna 2013 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová