Najvyšší súd 5 Cdo 133/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., s miestom podnikania v K., zastúpeného JUDr. T. Š., advokátom v K., proti ţalovanému Colnému úradu Košice, so sídlom v Košiciach, Jiskrova 5, o zaplatenie 1 554 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 34 C 34/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2011, sp.zn. 1 Co 217/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I rozsudkom zo
- mája 2010, č.k. 34 C 34/2008-60 konanie o zaplatenie 222,40 € s úrokom z omeškania zastavil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 189,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
- septembra 2007 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal za preukázané, ţe ţalobca nadobudol v dobrej viere motorové vozidlo značky Volkswagen VW LT 281; 2,4 D, ŠPZ: S. na draţbe organizovanej ţalovaným a následne ho musel vydať jeho skutočnému majiteľovi, pretoţe rozhodnutie colného úradu o zhabaní motorového vozidla, na základe ktorého mal štát nadobudnúť jeho vlastníctvo, nebolo v čase vykonania draţby právoplatné. Poukázal na rozhodnutia vydané vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 72/2002, v ktorých súdy dospeli k záveru, ţe ţalovaný k realizácii draţby pristúpil v rozpore s ustanovením § 263 Colného zákona, a tak prevod motorového vozidla na draţbe v prospech ţalobcu povaţovali za neplatný. Prvostupňový súd preto v súlade s ustanoveniami § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka zaviazal ţalovaného vrátiť ţalobcovi titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia plnenie, ktoré od neho pri draţbe dostal, 2 5 Cdo 133/2013 t.j. vrátiť mu kúpnu cenu 35 823 Sk (1 189,11 €). Ţalovaného povaţoval za pasívne legitimovaného, pretoţe kúpnu cenu prevzal a ide o subjekt, ktorý má vlastnosti, ktoré charakterizujú právnickú osobu. Zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto poloţky, keď za lehotu na plnenie povaţoval 10 dní od výzvy ţalobcu na jej zaplatenie. Pokiaľ boli poţadované vyššie úroky z omeškania, ako by patrili podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. k tomuto dátumu, ţalobu zamietol. Zároveň prvostupňový súd zamietol ţalobu ţalobcu aj ohľadne ďalších uplatnených poloţiek, ktoré povaţoval za nároky na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu pri realizácii draţby motorového vozidla dňa
- decembra 2001, na základe ktorej bolo motorové vozidlo na ţalobcu prevedené, pretoţe draţba bola vykonaná na podklade neprávoplatného rozhodnutia Colného úradu v Čiernej n/Tisou. Mal za to, ţe ţalovaný nie je pre tento nárok na náhradu škody pasívne legitimovaný, pretoţe za takúto škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát, za ktorý koná Ministerstvo financií. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu a ţalovaného rozsudkom z
- októbra 2011, sp.zn. 1 Co 217/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V zamietajúcom výroku rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 364,90 € s ročným 8,5 % úrokom z omeškania od
- septembra 2007 aţ do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 550,97 € a tieto zaplatiť zástupcovi ţalobcu JUDr. T. Š. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, ţe prvostupňový súd v podstate správne zistil skutkový stav, správne ho aj vyhodnotil a čiastočne vyvodil aj správny právny záver, pokiaľ ţalobe vyhovel titulom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v časti o zaplatenie sumy 1 189,11 € (kúpna cena vyplatená pri draţbe za motorové vozidlo), vo zvyšnej časti ohľadne ďalších súm však nevyvodil správny právny záver, keď mal za to, ţe ide o nárok na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom, ktorú by bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. a pokiaľ v tejto časti ţalobu voči ţalovanému pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. V odôvodnení k zmeňujúcemu výroku rozsudku uviedol, ţe ţalobcovi okrem zaplatenej kúpnej ceny vznikla ďalšia ujma na majetku, pretoţe po nadobudnutí motorového vozidla mal výdavky s prepisom motorového vozidla a vydaním duplikátu technického preukazu (poloţka 1 300 Sk a 200 Sk, čomu zodpovedá suma 43,15 € a 6,63 €). Ďalšia ujma mu vznikla tým, ţe zavinením ţalovaného 3 5 Cdo 133/2013 neprávom zadrţiaval cudziu vec, a preto musel znášať trovy predchádzajúceho konania (suma 7 703 Sk, ktorú ako neúspešný účastník bol titulom trov konania zaviazaný zaplatiť úspešnému účastníkovi a suma 1 790 Sk, ktorá mu vznikla ako poplatková povinnosť v súvislosti s odvolaním v uvedenej veci, čomu zodpovedajú sumy 255,69 € a 59,41 €). Odvolací súd mal za to, ţe zmenšenie jeho majetku v súvislosti so znášaním týchto trov predstavuje škodu na jeho strane, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti ţalovaného, ktorej sa dopustil tým, ţe uskutočnil dňa
- decembra 2001 draţbu veci, ktorá vzhľadom na stav správneho konania nebola vo vlastníctve štátu. K pochybeniam orgánov štátu nedošlo pri samotnej draţbe (kde ţalovaný nekonal ako orgán štátu), ale v colnom konaní a ţalobca nebol účastníkom toho správneho konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu colných orgánov a v konečnom dôsledku aj k zrušeniu rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, takţe nemohol by sa domáhať náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd zdôraznil, ţe samotný predaj motorového vozidla ţalovaným ako správcom majetku štátu na draţbe uţ nespadá pod to správne konanie, v ktorom boli vydané rozhodnutia Colného úradu v Čiernej n/Tisou zo dňa
- júna 2001, Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
- októbra 2001 a Ministerstva financií zo dňa
- decembra
- Pri výkone draţby išlo o následný vlastný výkon práv a povinností ţalovaného ako správcu majetku štátu, a preto záver prvostupňového súdu o zamietnutí ţaloby voči nemu pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie neobstojí. Vzhľadom na to, ţe správca majetku štátu nakladanie s majetkom štátu vykonáva vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu aj za škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinnosti pri nakladaní s týmto majetkom, t.j. aj za tú škodu, ktorá ţalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s tým, ţe mu na draţbe
- decembra 2001 predal motorové vozidlo s ktorým uţ vzhľadom na stav správneho konania, v ktorom bolo zhabané (ku dňu vykonania draţby bolo toto konanie zastavené) nebol oprávnený nakladať. Keďţe v súvislosti s tým ţalobcovi ako dobromyseľnému nadobúdateľovi bez jeho zavinenia vznikli v predchádzajúcom konaní trovy, ktoré musel ako neúspešný účastník konania o vydanie veci znášať, ide o škodu, za ktorú zodpovedá ţalobca podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe vznikla porušením jeho povinností pri nakladaní s motorovým vozidlom, pretoţe keď v tom čase uţ nebolo moţné za vlastníka zhabaného motorového vozidla povaţovať štát, nebol ţalovaný oprávnený predávať ho na draţbe. Z týchto dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a ţalovaného zaviazal aj na zaplatenie ďalšej sumy 364,90 € pozostávajúcej z jeho 4 5 Cdo 133/2013 administratívnych nákladov vynaloţených po kúpe vozidla (poplatky za prepis vozidla a vydanie duplikátu technického preukazu vozidla) a tieţ trov, ktoré mu vznikli v predchádzajúcom konaní ako procesne neúspešnému účastníkovi bez jeho zavinenia v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti na strane ţalovaného. Aj z tejto sumy patria ţalobcovi úroky z omeškania od výzvy. Pokiaľ ţalobca poţadoval úroky z omeškania aj za obdobie pred výzvou na zaplatenie, bola ţaloba zamietnutá z dôvodov, na ktoré poukázal aj prvostupňový súd. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok neprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietal, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a odchýlil sa od právneho názoru Okresného súdu Košice I, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci v neprospech ţalovaného. Taktieţ namietal, ţe do omeškania sa mohol dostať aţ
- septembra 2007 a nie
- septembra 2007, ako je to uvedené v rozsudku odvolacieho súdu. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci. Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 243 ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 5 Cdo 133/2013 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom potvrdzujúcom výroku nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Prípustnosť dovolania ţalovaného proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vylučuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p., podľa ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dňa
- októbra 2007, kedy bol návrh podaný na Okresný súd Košice I, bola minimálna mzda podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 450/2007 Z.z. 268,87 € (8 100 Sk) a jej trojnásobok predstavoval sumu 806,61 € (24 300 Sk). Suma 364,90 €, na zaplatenie ktorej bol ţalovaný zmeňujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu zaviazaný, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, a preto dovolanie ţalovaného v tejto časti nie je podľa tohto ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. prípustné. 6 5 Cdo 133/2013 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil 7 5 Cdo 133/2013 (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2013 JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová