Obsah (7)

§ 212§ 220§ 250j§ 16§ 224§ 151§ 150

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžp/56/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011 jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe

§ 250jods.

2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali rovnakých účastníkov, obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny) a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6 O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na tú skutočnosť, ţe dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008), zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii, resp. je dostupné na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/. Nakoľko však v prejednávanej veci ide o povolenie výnimiek zo zákazov

§ 16ods.

1 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom vykonania opatrení proti podkôrnemu hmyzu 4 5Sžp/56/2009 (spracovanie alebo asanácia – zrezanie, prerezanie, odkôrnenie v lesných jednotkách, ktoré sa nachádzajú v 5. stupni ochrany v národnej prírodnej rezervácii, Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti komunitárnej úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín.

5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo, ako je uvedené v článku 130r zmluvy.

čl. 1 písm.

1. a)Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm.
2. e)a písm. i).

čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm.

1. a)v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
2. a)všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode;
3. b)úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;
4. c)úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;
5. d)poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

čl. 13 ods. 1 písm.

1. a)Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV písm.
2. b)a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu. 5 5Sžp/56/2009

čl. 16 ods. 1 písm.

1. a)až
2. c)Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm.
3. a)a b):
4. a)v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;
5. b)pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
6. c)v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie. Práve toto sú ďalšie komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţp 41/2009 doplňujú rámec argumentov, prečo je nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo neboli splnené. Bez tohto prístupu by sa nenaplnili závery hore citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-240/09 za účelom kontradiktórneho preverenia pochybností ţalobcu, či povolenie výnimky je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu nachádzajúcich sa v dotknutom území. Obdobné závery vyslovil Najvyšší súd v inom svojom rozsudku, sp. zn. 4Sţp 2/2010 z 25.01.2011, a to ţe postup správneho orgánu vychádza z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, pričom účastníci konania a verejnosť poţíva ústavné právo na priaznivé ţivotné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti ţivotného prostredia. Potom tak závaţné rozhodnutie, akým nepochybne povolenie výnimky z ochrany ţivočíšnych alebo rastlinných druhov a povolenie zásahu na územie lesov je, musí vyhovovať podmienke čo najpresnejšie, jednoznačne a určite objasniť aj verejnosti povolený zásah do ţivotného prostredia, tzn. predmetu chráneného zákonom. 6 5Sžp/56/2009 V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

ustanovenia § 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

§ 151ods.

1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi 7 5Sžp/56/2009 okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov 1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 42), odvolacieho súdneho konania v sume 71,92 € (č. l. 132) a následne celého konania v sume 242,78 € (podanie z 08.06.2011). Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov súdu.

§ 150ods.

1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého konania vo výške 150 €. Priznaná suma,

mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). 8 5Sžp/56/2009 V Bratislave 14. júna 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová