Obsah (12)

§ 451§ 547§ 218§ 224§ 239§ 237§ 45§ 47§ 48§ 49§ 158§ 243b

Najvyšší súd 4 Obdo/6/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I., spol. s r. o., so sídlom: R., IČO: X., zast. advokátom JUDr. V., so sídl

§ 451a nasl.

Občianskeho zákonníka. Súčasne mu vytkol, ţe sa nevysporiadal s tým, či ţalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ţalovanej sumy titulom nároku na zvýšenie ceny diela

§ 547Obchodného zákonníka (ďalej len Obch

Z), a či si toto právo zákonom stanoveným spôsobom uplatnil s následkami

§ 547ods. 6 Obch

Z. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi konania je sporné, či ţalovaným predloţená rozpočtová dokumentácia, na základe ktorej ţalobca vypracoval cenovú ponuku a ktorá bola následne dohodnutá ako pevná cena, bola alebo nebola neúplným a nezáväzným rozpočtom. V prípade, ak by ţalovaným predloţený rozpočet, na základe ktorého bola dohodnutá pevná cena, bol úplný a záväzný, potom by ţalobcovi ani nevzniklo právo na zmenu dohodnutej ceny. Avšak v prípade, ak by uvedený rozpočet bol neúplný a nezáväzný, tak mu vzniklo právo na zmenu, zvýšenie ceny, avšak s tým, ţe

§ 547ods. 6 Obch

Z mal potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy, a výšku poţadovaného zvýšenia oznámiť ţalovanému bez zbytočného odkladu po tom, čo takáto potreba vznikla s tým následkom, ţe ak uvedenú povinnosť nesplnil, tak mu právo na určenie zvýšenia ceny zaniklo. Odvolací súd prvostupňovému súdu uloţil, aby v ďalšom konaní posúdil, či ţalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ţalovanej sumy z titulu zmeny ceny za splnenia podmienok

§ 547Obch

Z. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vydaného v novom konaní vyplýva, ţe ţalobca si svojou ţalobou (č. l. 1 - 2) uplatnil proti ţalovanému právo na zaplatenie sumy pôvodne 7 123 403,- Sk (236 453,66 eur) ako ceny neuhradenej za vykonané stavebné práce spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z dlţnej sumy od

2. 2004 aţ do zaplatenia a náhradu trov konania. Uznesením zo dňa
4. 2004 (č. l. 32) súd konanie v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne za kaţdý deň omeškania zo sumy 7 123 403,- Sk od
6. 2004 do zaplatenia zastavil. Ďalším uznesením zo dňa
8. 2007 (č. l. 137) súd na základe návrhu ţalobcu pripustil zmenu ţaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlţnej sumy od
10. 2004 do zaplatenia. Následne ţalobca písomným podaním zo dňa
12. 2009, prvostupňovému súdu doručeným dňa
14. 2009 (č. l. 371 - 373), vzal ţalobu v časti istiny v sume 36 699,03 eur späť a konanie v tejto časti ţiadal zastaviť, nakoľko sa stotoţnil so záverom súdneho znalca, ţe hodnota vykonaných naviac prác je v sume 199 754,63 eur. Ţalovaný so späťvzatím ţaloby v tejto 3 4 Obdo/6/2013 časti súhlasil a súd prvého stupňa konanie v uvedenej časti zastavil (
15. výrok rozsudku zo dňa
17. 2009, č. k. 12 Cb/22/2005-407). Poukazujúc na § 536 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ObchZ, § 547 ods. 1 aţ ods. 6 ObchZ, súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného výsluchom ţalobcu, svedeckými výpoveďami Ing. J. a Ing. M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o dielo č. 6/2001 zo dňa
19. 2001 a jej dodatkami, stavebným denníkom, znaleckým posudkom, technickou správou, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise dospel k záveru, ţe ţalovaný pred uzatvorením zmluvy o dielo predloţil ţalobcovi projektovú dokumentáciu v štádiu pre stavebné povolenie. Súd v tejto súvislosti poukázal na závery súdneho znalca na strane 26 jeho znaleckého posudku, ako aj na čl. II. zmluvy o dielo, v ktorom je uvedené, ţe východiskovým podkladom pre spracovanie zmluvy je súťaţný návrh v rozsahu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Obidvaja účastníci konania sa zhodli v tom, ţe projektová dokumentácia v štádiu pre stavebné povolenie je jednoduchšia forma projektovej dokumentácie, určená pre potreby stavebného povolenia, a obvykle neobsahuje všetky potrebné časti pre výstavbu diela. Skutočnosť, ţe predloţená projektová dokumentácia neobsahovala všetky potrebné časti, potvrdili obaja účastníci konania, keďţe sa zhodli v tom, ţe projektová dokumentácia bola v priebehu výstavby diela dopĺňaná o ďalšie výkresy a stavebné riešenia detailov. Na základe tejto projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie ţalovaný vypracoval, tzv. slepý výkaz výmer, ktorý súdny znalec označil za chybný a neúplný, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov predloţených ţalobcom, keď vyzýval ţalovaného na doplnenie projektovej dokumentácie. Na poklade ţalovaným chybne a neúplne vypracovaného, tzv. slepého výkazu výmer, ţalobca predloţil súťaţnú ponuku - rozpočet stavby diela a následne bola uzatvorená zmluva o dielo. Z uvedeného pre súd vyplynul záver, ţe ţalobcom predloţený rozpočet bol neúplným rozpočtom, pretoţe vychádzal z neúplnej projektovej dokumentácie, a ţalobcovi preto vzniklo právo na zmenu, zvýšenie ceny diela. Súd mal tieţ v konaní za preukázané, ţe ţalobca oznámil ţalovanému výšku poţadovaného navýšenia ceny za práce, ktoré neboli súčasťou výkazu výmer, projektovej dokumentácie, a ktoré boli nevyhnutné k ukončeniu a k odovzdaniu diela pre riadne uţívanie, a to jednak priebeţne na kontrolných dňoch, ako to vyplynulo zo záznamov v stavebnom denníku, z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, ţe naviac práce boli oznámené, ale sa 4 4 Obdo/6/2013 v priebehu výstavby diela neriešili, lebo by sa nestihol termín odovzdania stavby a jednak tým, ţe ţalobca vypracoval súpis vykonaných naviac prác spolu s ich ocenením v materiáli nazvanom technická správa (zdôvodnenie) prvýkrát
21. 2002, pričom časť týchto prác (strešné okná) bola zahrnutá do dodatku č. 2 k zmluve o dielo, čo preukazuje tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný bol oboznámený s naviac prácami a ich ocenením ešte pred ukončením diela. Súd ďalej poukázal na znalecký posudok, v ktorom súdny znalec určil hodnotu vykonaných naviac stavebných prác spolu s dodaným materiálom v sume 199 754,63 eur (6 017 808,- Sk s DPH), pričom pri určení ceny vychádzal z jednotkových cien, ktoré mali účastníci konania medzi sebou dohodnuté a v prípade vykonania prác, ktoré neboli súčasťou výkazu výmer, pouţil cenu obvyklú za práce v čase vyhotovovania diela. Ţalovaný v konaní výšku pouţitých jednotkových cien, ktorými bola určená výsledná cena naviac, nenamietal, rovnako nenamietal sumu vykonaných naviac prác, a keďţe súd ich vykonanie a ocenenie mal preukázané znaleckým dokazovaním, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi cenu vykonaných prác na diele v sume 199 754,63 eur (6 017 808,- Sk s DPH). Súčasne z dôvodu, ţe ţalovaný svoj záväzok voči ţalobcovi neuhradil v lehote splatnosti, a teda sa so splnením peňaţného záväzku dostal do omeškania, vzniklo ţalobcovi právo poţadovať od ţalovaného úroky z omeškania. Prvostupňový súd poukázaním na § 369 ods. 1 ObchZ skonštatoval, ţe výška úrokov z omeškania pre prípad oneskorenej úhrady záväzku nebola medzi účastníkmi konania dohodnutá. Ţalobca poţadoval priznať úrok z omeškania vo výške 9 % z dlţnej sumy, pričom základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, bola 5 %. Z dôvodu, ţe výška uplatneného úroku z omeškania zákonom stanovenú výšku úroku presahuje, súd ţalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlţnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od
23. 2004 do zaplatenia, nakoľko ţalovaný v konaní potvrdil, ţe faktúru č. 4000702004 od ţalobcu prevzal. V otázke náhrady trov konania súd s poukazom na § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), vo vzťahu k zastavenej časti konania z titulu späťvzatia ţaloby ţalobcom v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a v časti istiny v sume 36 699,03 eur, uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania ţalovaného v sume 6 565,94 eur. 5 4 Obdo/6/2013 Po zastavení konania v časti istiny bol ţalobca plne úspešný, preto mu súd s poukazom na § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti ţalovanému, a to v celkovej sume 27 331,07 eur, vzniknutých mu titulom súdneho poplatku za ţalobu v sume 9 987,50 eur (5 % zo sumy 199 754,63 eur) a titulom trov právneho zastúpenia v sume 17 343,57 eur z hodnoty veci 199 754,63 eur. Z dôvodu, ţe ţalovaný v konaní nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd mu uloţil povinnosť uhradiť na účet prvostupňového súdu trovy konania štátu v sume 174,60 eur, vzniknutých mu titulom vyplatených preddavkov na znalecké dokazovanie. Na odvolanie ţalovaného, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa
25. 2012, č. k. 3 Cob/132/2012-658, odvolanie

§ 218ods.

1 písm. a/ O. s. p. odmietol. Súčasne

§ 224ods.

1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 999,07 eur, a to na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa doručoval súdnu zásielku právnej zástupkyni ţalovaného poštou na ňou udanú adresu: Š., X. do vlastných rúk. Zásielka bola daná pošte na prepravu dňa

3. Na doručenke je poštou uvedená poznámka „Priečinok“ a vyplnený údaj „Deň uloţenia:
5. 2011“ s tým, ţe zásielka bola súdu prvého stupňa vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
8. Súd prvého stupňa zásielku opätovne doručoval dňa
10. 2011 a zásielka bola súdu vrátená dňa
12. 2011 ako neprevzatá v odbernej lehote. Na doručenke je poštou uvedená poznámka „Priečinok“ a vyplnený údaj „Deň uloţenia:
14. 2011“. Následne súd prvého stupňa doručoval zásielku aj tretíkrát, kedy dňa
16. 2011 bolo právnej zástupkyni ţalovaného vloţené do priečinka oznámenie o uloţení zásielky. Zásielku si právna zástupkyňa vyzdvihla dňa
18. 2011, kedy si zrejme vyzdvihla aj oznámenia o uloţení predchádzajúcich dvoch zásielok. Zo skutočnosti, ţe všetky tri zásielky boli právnej zástupkyni ţalovaného zasielané na rovnakú adresu, mal odvolací súd za to, ţe ďalšie zaslania zásielky neboli dôvodné, a preto 6 4 Obdo/6/2013 lehotu na podanie odvolania je potrebné posudzovať

prvého doručovania zásielky dňa

3. Na výzvu odvolacieho súdu týkajúcu sa spôsobu doručovania zásielky právnej zástupkyni ţalovaného, S, a. s. v prípise zo dňa
5. 2012 oznámila, ţe adresát zásielky JUDr. J., Š., X., má na Pošte M.M. zriadené dodávanie poštových zásielok do P. O. Boxu (samoobsluţný uzamykateľný priečinok umiestnený v budove pošty v priestoroch pre verejnosť, ktorý je moţné vyuţívať na dodávanie a zároveň podávanie zásielok) na základe „Ţiadosti o špeciálne spôsoby podávania/dodávania zásielok", tvoriacej prílohu listu. Slovenská pošta, a. s. ďalej uviedla, ţe v zmysle Obchodných podmienok - PODAJ/DODAJ ŠPECIÁL, poskytuje špeciálne spôsoby dodávania na základe dohody medzi adresátom a Slovenskou poštou. Schválením ţiadosti a pridelením priečinka adresát súhlasí s tým, ţe jemu adresované zásielky nebude Slovenská pošta, a. s. doručovať na jeho adresu, ale adresát si ich bude odnášať sám z P. O. Boxu. Odvolací súd poukázal na § 47 ods. 2 O. s. p., ako aj skutočnosť, ţe v predmetnej veci právna zástupkyňa ţalovaného dňa
7. 2011 uzavrela so S, a. s. (ďalej len SP) dohodu o špeciálnom spôsobe podávania/dodávania zásielok, a to do prideleného priečinku - P. O. BOXu. Súčasne poukázal na bod 16.
8. Poštových podmienok, v zmysle ktorého SP zabezpečuje dodávanie zásielok a/ doručovaním a b/ iným spôsobom na základe dohody medzi adresátom a SP, pričom konkrétne podmienky definujú Obchodné podmienky - PODAJ/DODAJ ŠPECÁL. Odovzdávacím miestom zásielok môţe byť v týchto prípadoch aj P. O. BOX, Out BOX a priehradka pošty.

bodu 1.

1. Obchodných podmienok - PODAJ/DODAJ ŠPECÁL, schválením ţiadosti a pridelením priečinka sa objednávateľ stáva jeho pouţívateľom, pričom súhlasí s tým, ţe jemu adresované zásielky nebude SP doručovať na jeho adresu, ale ich bude doručovať do Out BOXu, resp. si ich bude odnášať sám z P. O. BOXu alebo POST BOXu. Z bodu 4.
2. Obchodných podmienok - PODAJ/DODAJ ŠPECIÁL vyplýva, ţe príchod zásielok, ktoré nie je moţné vloţiť priamo do priečinka (napr. doporučené listy), oznámi SP objednávateľovi prostredníctvom tlačiva SP zanechaného v priečinku a na základe oznámenia si objednávateľ môţe vyzdvihnúť zásielku pri priehradke pošty. Zásielky vydá pošta objednávateľovi počas plynutia ich odbernej lehoty. 7 4 Obdo/6/2013 Z takto zisteného skutkového a právneho stavu veci mal odvolací súd za to, ţe v danom prípade právna zástupkyňa ţalovaného dohodla so S, a. s. dodávanie zásielok iným spôsobom, a teda uvedeným prejavom vôle vylúčila dodávanie zásielok doručovaním. Pri spôsobe dodania zásielok určených do vlastných rúk iným spôsobom, teda do P. O. BOXu, pošta zásielky nedoručuje na adresu právnej zástupkyne ţalovaného, ale toto doručovanie nahrádza uloţenie oznámenia o príchode zásielky do priečinku. V danej veci bolo takéto oznámenie uloţené do priečinku právnej zástupkyne dňa
4. 2011 pri prvom doručovaní, a dňa
6. 2011 pri druhom doručovaní. Zásielky boli súdu prvého stupňa vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote, a to pri prvom doručovaní dňa
8. 2011, a pri druhom doručovaní dňa
11. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, ţe v danom prípade bola právnej zástupkyni ţalovaného zásielka, v ktorej jej bol zaslaný rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa
13. 2011, doručená dňa
15. 2011, kedy sa zásielka vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. 15-dňová lehota na podanie odvolania preto ţalovanému začala plynúť dňa
17. 2011 a skončila dňa
20. Odvolanie ţalovaný podal dňa
22. 2012, t. j. po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci odvolací súd odvolanie ţalovaného

§ 218ods.

1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

2. 2012 v celkovej sume 999,07 eur. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie cestou svojej právnej zástupkyne ţalovaný (č.
6. 661 - 664), doplnené podaním o právne okolnosti zo dňa
8. 2013 argumentujúc, ţe mu ako účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.). Právna zástupkyňa ţalovaného v dovolaní poukázala na to, ţe v čase doručovania rozsudku prvostupňového súdu bola práceneschopná (v čase od
10. 2011 do
12. 2011). Tým, ţe sídlo svojej advokátskej kancelárie má v M., ktoré nie je totoţné s jej bydliskom (vzdialeným 13 km od M.), nemohla sa z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu 8 4 Obdo/6/2013 (váţne dýchacie problémy) na preberanie pošty dostaviť. Ako dôkaz o týchto skutočnostiach pripojila k dovolaniu potvrdenie Sociálnej poisťovne k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia, doklad o práceneschopnosti, advokátsky preukaz a osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, ţe o doručovaní predchádzajúcich dvoch zásielok nemala ţiadnu vedomosť, nakoľko pri preberaní pošty dňa
14. 2011 (po skončení práceneschopnosti) ţiadne oznámenia o uloţení predchádzajúcich zásielok v poštovom priečinku nemala, mala tam len poslednú (tretiu) zásielku s vydaným rozhodnutím, voči ktorému v dobrej viere v zachovanie lehoty podala v mene ţalovaného odvolanie. Uviedla, ţe o skutočnostiach ohľadne doručovania predchádzajúcich dvoch zásielok sa dozvedela aţ
16. 2012 z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, ţe v mieste doručenia sa nezdrţiavala a uloţenie oznámenia v priečinku si prevziať nemohla, pretoţe jej to zdravotný stav neumoţňoval. Od lekára nemala povolené ani vychádzky, nemá ţiadnych administratívnych zamestnancov ani koncipienta. Z uvedených dôvodov má za to, ţe účinky doručenia nenastali a tým, ţe odvolací súd prijal opačný záver, jej bola zmarená šanca pokračovať ďalej v konaní a realizovať tak ochranu práv a právom chránených záujmov svojho klienta. Osobitne vyzdvihla skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe prvostupňový súd, ktorý disponuje jej telefónnym číslom a ktorý jej telefonuje vţdy, keď niečo potrebuje alebo jej potrebuje niečo oznámiť za účelom promtného vybavenia veci, jej takú dôleţitú okolnosť, ako je nedoručenie rozsudku neoznámil, ani sa nesnaţil zistiť, oznámiť resp. dotazovať ju, prečo si ho nepreberá. Právna zástupkyňa síce pripustila, ţe súd takúto povinnosť nemá, ale vzápätí dodala, ţe ju nemá ani vtedy, ak si zabezpečuje úkony prostredníctvom mobilu. Uviedla, ţe prvostupňový súd vedomosť o tom, ţe je práceneschopná, mal, pretoţe túto okolnosť súdu oznámila telefonicky pred vyhlásením rozsudku. Písomným podaním zo dňa
18. 2013, označeným ako „Dovolanie – doplnenie podania o právne okolnosti“, právna zástupkyňa doplnila dovolanie o judikatúru súdov, vychádzajúc z ktorých zastala názor, ţe záver odvolacieho súdu v napadnutom uznesení o fikcii doručenia bez uvedenia relevantných dôvodov je neodôvodnený a svojvoľný, porušujúci princíp zákazu denegatio iustitie. Takýto postup súdu v konečnom dôsledku 9 4 Obdo/6/2013 zasahuje do práva ţalovaného na spravodlivý súdny proces chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Na základe vyššie uvedených tvrdení právna zástupkyňa ţalovaného navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a prejednanie. Súčasne v súlade s § 243 O. s. p. navrhla odklad vykonateľnosti prvostupňového rozsudku dôvodiac, ţe neodloţením jeho vykonateľnosti hrozí ţalovanému postihnutie exekúciou zo strany ţalobcu, pričom po realizácií exekúcie uvedenie do pôvodného stavu uţ nie je moţné. K dovolaniu sa písomne vyjadril ţalobca, ktorý ho navrhol odmietnuť a o návrhu na odklad vykonateľnosti prvostupňového rozsudku navrhol rozhodnúť tak, ţe ho dovolací súd nepovolí. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v sume 999,07 eur za jeden úkon právnej sluţby. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd o odvolaní ţalovaného rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O. s. p.).

§ 239ods.

2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie 10 4 Obdo/6/2013 výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nevykazuje. V prejednávanej veci odvolací súd odmietol odvolanie ţalovaného ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., z dôvodu ktorého dovolanie ţalovaného v zmysle ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

§ 239O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ písm. g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ písm. g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodil z vady konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., argumentujúc tým, ţe odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako oneskorene podané napriek tomu, ţe na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, v dôsledku ktorej skutočnosti mu odňal moţnosť konať pred súdom. Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby 11 4 Obdo/6/2013 rozhodnutie súdu, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa rozsudok zo dňa

2. 2011, č. k. 12 Cb/22/2005-566 doručoval ţalovanému cestou jeho právnej zástupkyne JUDr. J. na adresu: Š., X.
3. Poštovú obálku, v ktorej rozsudok doručoval, odovzdal na poštovú prepravu dňa
6. Predmetná zásielka s poznámkou „Priečinok“ bola na pošte uloţená dňa
8. 2011 a z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, bola dňa
10. 2011 vrátená prvostupňovému súdu, ktorému bola doručená dňa
12. 2011 (č. l. 578 – prvé doručovanie). Druhýkrát súdnu zásielku doručoval ţalovanému opäť cestou jeho právnej zástupkyne na totoţnú adresu s tým, ţe na poštovú prepravu ju odovzdal dňa
14. 2011, zásielka s poznámkou „Priečinok“ bola na pošte uloţená dňa
16. 2011 a z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, bola dňa
18. 2011 vrátená prvostupňovému súdu, ktorému bola doručená dňa
20. 2011 (č. l. 579). Súd zásielku doručoval právnej zástupkyni aj tretíkrát, kedy po tom, ako bola s poznámkou „Priečinok“ uloţená na pošte dňa
22. 2011, si ju právna zástupkyňa dňa
24. 2011 prevzala, ktorú skutočnosť potvrdila svojím podpisom a pečiatkou kancelárie na doručenke pripojenej k č. l. 576 spisu. V nadväznosti na vyššie uvedené doručovania prvostupňového rozsudku do vlastných rúk právnej zástupkyne ţalovaného na jednu a tú istú adresu: Š., X. 1, dospel odvolací súd k záveru, ţe zaslania rozsudku jej osobe po prvom doručovaní neboli dôvodné a lehotu na podanie odvolania je potrebné posudzovať

prvého doručovania dňa

3. Keďţe prvostupňový rozsudok bol právnej zástupkyni doručený dňa
5. 2011, 15 - dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť
7. 2011 a skončila
10. Z dôvodu, ţe odvolanie ţalovaný podal dňa
12. 2012, podal ho po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty na jeho podanie, a teda oneskorene. Spôsob doručovania písomností upravujú ust. § 45 aţ 48 O. s. p.

§ 45ods.

1, veta prvá a ods. 2 O. s. p., v znení platnom a účinnom do

2. 2011, teda v čase doručovania prvostupňového rozsudku ţalovanému cestou jeho 12 4 Obdo/6/2013 právnej zástupkyne (ďalej len v znení účinnom v čase doručovania rozsudku), súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa povaţujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

§ 47ods.

1 aţ 3 O. s. p., v znení účinnom v čase doručovania rozsudku, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

§ 48ods.

5 O. s. p., v znení účinnom v čase doručovania rozsudku, písomnosti určené advokátovi sa môţu doručovať tieţ advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

§ 49ods.

1 veta prvá O. s. p., v znení účinnom v čase doručovania rozsudku, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

§ 158ods.

2 O. s. p., v znení účinnom v čase doručovania rozsudku, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 5 O. s. p., ktoré však neupravuje ďalší postup v prípade, ak pri doručovaní písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. ţe advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť pouţitím analogického pouţitia ustanovenia § 46 O. s. p., resp. § 47 O. s. p.,

toho, či ide o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk 13 4 Obdo/6/2013 adresáta. Dovolací súd v tejto súvislosti na margo názoru dovolateľky vyplývajúceho z doplnenia jej dovolania, spočívajúceho v poukázaní na ust. § 48 ods. 3 O. s. p. upravujúce doručovanie fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe advokáta nemoţno stotoţniť s pojmom fyzickej osoby oprávnenej podnikať tak, ako je uvedené v § 48 ods. 3 O. s. p., a to aj napriek tomu, ţe činnosť advokáta pri výkone jeho povolania je ako taká podnikaním v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ ObchZ. Na doručovanie advokátovi preto toto ustanovenie pouţiť nemoţno. Z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalovaného má na Pošte M.M. platne zriadené dodávanie poštových zásielok do P. O. BOXu č. X. (č. l. 656). Z bodu 1.3 a 4.3 Obchodných podmienok PODAJ/DODAJ ŠPECIÁL, na ktoré poukázal v napadnutom rozhodnutí aj odvolací súd vyplýva, ţe pošta poštové zásielky právnej zástupkyni na adresu jej sídla, resp. bydliska nedoručuje, ale jej v P. O. BOX priečinku zanechá oznámenia o príchode zásielky, ktoré si potom na základe tohto oznámenia vyzdvihne pri priehradke pošty. Postup doručovateľa pri doručovaní súdnej zásielky adresátovi, vrátane údajov vyţadovaných ust. § 47 ods. 2 O. s. p., vyplýva z doručenky, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu a táto osvedčuje pravdivosť toho, čo je na nej uvedené, pokiaľ nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Ak doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţiaval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená a v takom prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia. Z uvedeného dôvodu záver o účinnom náhradnom doručení bude moţný len vtedy, ak bude zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdrţoval. Vzhľadom na špecifický spôsob doručovania poštových zásielok právnej zástupkyni ţalovaného je zrejmé, ţe P. O. BOX priečinok nemoţno povaţovať za miesto doručenia zásielok, na ktorom by sa adresát zdrţiaval, a teda aj posúdenie podmienok aplikácie fikcie doručenia treba prispôsobiť tejto skutočnosti. Z obsahu spisu vyplýva, ţe advokátka JUDr. J., má sídlo svojej kancelárie na adrese: Š.X. s tým, ţe jej bydlisko sa nachádza na adrese: X. (fotokópia preukazu 14 4 Obdo/6/2013 Slovenskej advokátskej komory na č. l. 667). Z ďalšieho listinného dôkazu na č. l. 666, a to fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dovolací súd zistil, ţe menovaná advokátka v čase od 15. 11. 2011 bola práceneschopná, pričom jej práceneschopnosť trvala do 27. 12. 2011, ktorá skutočnosť vyplýva z fotokópie potvrdenia Sociálnej poisťovne M. o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011 (č. l. 665). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, ţe sídlo advokátskej kancelárie právnej zástupkyne ţalovaného nie je totoţné s miestom jej bydliska, v ktorom sa počas svojej práceneschopnosti zdrţiavala (údaj vyplývajúci z fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti na č. l. 666). Z predmetného dôkazu rovnako vyplýva skutočnosť, ţe advokátka nemala povolené ani vychádzky, v dôsledku ktorej skutočnosti sa v rozhodnom období nemohla dostavovať na príslušnú poštu za účelom preberania súdnych, prípadne iných zásielok. Hoci bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie vyššie uvedených okolností, teda, či právna zástupkyňa ţalovaného pri prvých dvoch doručovaniach mala alebo nemala reálnu moţnosť súdnu zásielku si v odbernej lehote vyzdvihnúť, nestalo sa tak, v dôsledku čoho potom nesprávne aplikoval zákonnú fikciu doručenia. Zástupkyňa ţalovaného si zásielku mohla fakticky prevziať aţ po skončení svojej práceneschopnosti, čo sa aj stalo dňa 30. 12. 2011. Odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podal ţalovaný (resp. jeho právna zástupkyňa) na Okresnom súde Košice – okolie osobne dňa 13. 01. 2012, a teda v lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Preto ak odvolací súd odmietol odvolanie ţalovaného ako oneskorene podané

§ 218ods.

1 písm. a/ O. s. p., rozhodol nesprávne a ţalovanému týmto svojím postupom a rozhodnutím odňal moţnosť konať pred súdom, čím zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. K tvrdeniam právnej zástupkyne o tom, ţe o doručovaní súdnych zásielok v prvých dvoch prípadoch nemala ţiadnu vedomosť, pretoţe v jej poštovom priečinku sa oznámenia 15 4 Obdo/6/2013 o ich uloţení na pošte nenachádzali, dovolací súd poznamenáva, ţe odvolací súd ani v tomto smere nevykonal ţiadne šetrenie, a to napriek tomu, ţe aj táto okolnosť je významná pre posúdenie toho, či právna zástupkyňa mohla mať o doručení zásielok na poštu vedomosť (odhliadnuc od toho, ţe z dôvodu svojej práceneschopnosti by ich v dotknutom období na pošte vyzdvihnúť nemohla). Odvolací súd tak mohol urobiť dopytom na príslušnú poštu, prípadne aj osobným výsluchom doručovateľa, avšak tak neurobil. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd

§ 243bods.

2 veta prvá O. s. p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), bude vecou odvolacieho súdu, aby o odvolaní ţalovaného rozhodol, svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a súčasne rozhodol aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. apríla 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková