komentára k § 243f ods. 1 písm. b/ OSP povaţuje za inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odôvodnil podanie dovolania v tejto súvislosti aj ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ OSP, hoci, ako uvádza v dovolaní, zo zverejnených anonymizovaných súdnych rozhodnutí odvolacích a dovolacích súdov vyplýva, ţe nedostatočné odôvodnenie súdu subsumujú pod vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP). Výskyt vady
f) OSP, resp. existenciu dovolacieho dôvodu
2 písm. b) OSP /z vyššie uvedeného dôvodu opatrnosti/ videl v nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia, ktoré bliţšie rozobral na stranách 3 aţ 4 pod Ad 1./ svojho dovolania (č. l. 296 – 297). Povaţoval za nepreskúmateľné a nespĺňajúce kritériá na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v zmysle § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP, vlastné odôvodnenie zmeňujúceho výroku odvolacieho súdu pozostávajúce len z odkazu na ustanovenie § 220 OSP,
ktorého rozhodoval, a z jednej vety v znení: „Vzhľadom na uvedený právny názor dovolacieho súdu bolo potrebné odvolaniu spoločnosti M., a. s., B. vyhovieť.“ Vytkol odvolaciemu súdu, ţe z odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nevyplýva, či a ako odvolací súd vyhodnotil splnenie, resp. nesplnenie, podmienok vymedzených ustanovením § 93 OSP na pripustenie vstupu spoločnosti M., a. s., B., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu. Pritom práve na toto zisťovanie sa mal zamerať odvolací súd v ďalšom konaní (po zrušení jeho pôvodného uznesenia dovolacím súdom, ktorým najskôr odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nepripustení vstupu spoločnosti M., a. s., B., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu, potvrdil ako vecne správne). Zdôraznil, ţe so zreteľom na odvolanie spoločnosti M., a. s., B., proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na pripustenie vstupu tejto spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu, bolo predsa predmetom odvolacieho konania posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť, tohto uznesenia prvostupňového súdu. Vyslovil presvedčenie, ţe v tejto súvislosti bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa so všetkými podmienkami prípustnosti vedľajšieho účastníctva v súlade s § 93 OSP, ktorými sa však odvolací súd vôbec nezaoberal. Dovolateľ preto vyhodnotil odôvodnenie zmeňujúceho uznesenia odvolacieho súdu ako nejasné, nelogické, z ktorého nevyplýva, prečo a akým spôsobom dospel odvolací súd k uvedenému záveru ani nie tak vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa (spoločnosti M., a. s., B.), ktorému napokon vyhovel, ale najmä vo vzťahu k vyjadreniam ţalobcu i ţalovaného k odvolaniu, v ktorých obaja títo účastníci konania zhodne vyjadrili 4 1ObdoV/10/2012 nesúhlas s pripustením vstupu spoločnosti M., a. s., B., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu. Druhý dovolací dôvod vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c) OSP tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré bliţšie rozobral na stranách 4 aţ 8 pod Ad 2./ svojho dovolania (č. l. 297 – 301). Vytkol odvolaciemu súdu, ţe sa v rámci právneho posúdenia veci vôbec nezaoberal skúmaním osobitných podmienok prípustnosti vedľajšieho účastníctva uvedených v § 93 OSP, a ani skúmaním ostatných pojmových znakov účastníkov vrátane spôsobilosti byť účastníkom konania a procesnej spôsobilosti. Poukázaním na jednotlivé podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva a ich následnou aplikáciou na predmetnú právnu vec, demonštroval nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Na základe takto formulovaných dovolacích dôvodov, sa dovolacím petitom domáhal, aby dovolací súd
2 prvej vety OSP napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy dovolacieho konania a ţiadal odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Ţalovaný nepodal vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril iba vedľajší účastník na strane ţalobcu podaním z 21. marca 2012 (č. l. 307 – 308). Mal za to, ţe dovolanie je účelové a ani jeden z dvoch dovolacích dôvodov sa nezakladá na pravdivých tvrdeniach. Stotoţňujúc sa so správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, navrhol dovolaciemu súdu podané dovolanie zamietnuť v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je riadne zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 ods. 1 OSP v spojení s § 239 ods. 1 písm. a/ OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pretoţe zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom, ako i jeho rozhodnutie, trpí vadami uvedenými v § 237 písm. f) a g) OSP. 5 1ObdoV/10/2012 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 OSP.
1 písm.
OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách
OSP dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písmenom f) OSP - ţalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
f) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto, ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktorý správne poukázal dovolateľ. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 OSP,
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav
príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ 7 1ObdoV/10/2012 rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umoţňuje poznať postup súdu. Dovolací súd, vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, sa zaoberal posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z uvedených hľadísk. Podrobným preskúmaním odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu tieto kritériá nespĺňa, a ţe dovolanie podané z tohto dôvodu je opodstatnené. Súhlasne s názorom dovolateľa, aj dovolací súd konštatuje absenciu náleţitého odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Odôvodnenie zmeňujúceho výroku odvolacieho súdu, ktoré v sebe zahŕňa odkaz na ustanovenie § 220 OSP,
ktorého rozhodol, a iba jednu vetu v znení: „Vzhľadom na uvedený právny názor dovolacieho súdu bolo potrebné odvolaniu spoločnosti M., a. s., B. vyhovieť.“, nemoţno povaţovať za zodpovedajúce poţiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP. Následkom nedostatku riadneho odôvodnenia je jeho nepreskúmateľnosť. V preskúmavanej veci je z tohto dôvodu daná existencia vady konania spočívajúca v odňatí moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Dovolací súd z úradnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá OSP zisťoval výskyt aj iných vád konania pojatých v ustanoveniach § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ OSP. V rámci realizácie tejto úradnej povinnosti zistil, ţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu objektívne vykazuje aj vadu konania
g) OSP.
g) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
2 OSP, na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. 8 1ObdoV/10/2012 V citovanom ustanovení § 14 ods. 2 OSP je explicitne definované tzv. zákonné vylúčenie sudcov. Jeho zmyslom je zabezpečiť, aby z rozhodovania veci na súde vyššieho stupňa bol vylúčený sudca, ktorý v tejto veci pôsobil (konal a rozhodoval) na súde niţšieho stupňa. Význam výrazu „a naopak“ obsiahnutého v tomto ustanovení umoţňuje tieţ inverziu, tzn. ţe z rozhodovania veci na súde niţšieho stupňa je vylúčený sudca, ktorý tú istú vec prejednával a rozhodoval na súde vyššieho stupňa. Osnova ustanovenia § 14 ods. 2 OSP zabezpečuje, aby o veci rozhodoval nestranný sudca. Jedná sa o prípad, kedy moţno pochybovať o tom, ţe sa sudca pri rozhodovaní nedá ovplyvniť svojím predchádzajúcim rozhodnutím. Zákonná konštrukcia zaujatosti sudcu vyplýva zo zásady dvojinštančnosti konania a z práva na riadny opravný prostriedok, ktoré by boli iluzórnymi, ak by na oboch stupňoch mal rozhodovať (alebo sa podieľať na rozhodovaní senátu) ten istý sudca. Zároveň sa má za postačujúce, ak sa dôvod vylúčenia vzťahuje iba na sudcu, ktorý o veci predtým rozhodoval. Vykonanie iných úkonov v predchádzajúcom konaní na inej inštancii nie je bez ďalšieho právne významné. Druhá veta citovaného ustanovenia § 14 ods. 2 OSP sa
svojho výslovného vyjadrenia vzťahuje na rozhodovanie o dovolaní. Toto ustanovenie sa však celkom zrejme vzťahuje aj na rozhodovanie o mimoriadnom dovolaní. Rovnaké pouţitie pravidla obsiahnutého v prvej vete § 14 ods. 2 OSP znamená, ţe na dovolacom súde je z prejednávania a rozhodovania o dovolaní vylúčený sudca, ktorý vec rozhodoval na prvostupňovom súde alebo ktorý vec rozhodoval na odvolacom súde (ako predseda senátu odvolacieho súdu alebo člen senátu odvolacieho súdu). Zároveň je na prvostupňovom súde, ako aj na odvolacom súde, z prejednávania a rozhodovania vylúčený sudca, ktorý vec rozhodoval na dovolacom súde ako zákonný sudca (predseda senátu dovolacieho súdu alebo člen senátu dovolacieho súdu). Nestrannosť sudcu patrí medzi podmienky konania, ktorú súd skúma kedykoľvek za konania (§ 103 OSP). Ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca, konanie je postihnuté základnou vadou, pre ktorú nie je moţné k nemu prihliadať a je ho potrebné zopakovať, a prípadné rozhodnutie je postihnuté zmätočnosťou, pre ktorú je ho potrebné vţdy zrušiť. Aplikácia citovaného ustanovenia § 14 ods. 2 OSP na daný prípad znamená, ţe na súde niţšieho stupňa (t. j. na Najvyššom súde Slovenskej republiky ako súde odvolacom) sú 9 1ObdoV/10/2012 vylúčení sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde vyššieho stupňa (t. j. na Najvyššom súde Slovenskej republiky ako súde dovolacom). V rámci preskúmania zloţenia odvolacích a dovolacích senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúcich v danej veci, vyplynula existencia vady konania
g/ OSP (dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát) - rozhodovali vylúčené sudkyne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: JUDr. Anna Marková a JUDr. Katarína Pramuková. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, ţe sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Anna Marková, ktorá bola predsedníčkou senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho o dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu (č. l. 288 – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k. 5Obo/13/2011-288 zo
f/ a g/ OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Tým, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí vadou
g) OSP, pre ktorú ho dovolací súd musel zrušiť, nemôţe hodnotiť dovolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nové zákonné zloţenie senátu odvolacieho súdu, ktorý bude následne konať a rozhodovať o odvolaní spoločnosti M., a. s., B., V., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 45Cb/41/2001-137 z 26. septembra 2007, môţe vec právne posúdiť inak, tzn. rozhodnúť o odvolaní odlišne od nesprávne a nezákonne zloţeného senátu odvolacieho súdu. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
1, ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v zákonnom zloţení, a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP. 11 1ObdoV/10/2012 V novom rozhodnutí rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia OSP). K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 30. mája 2013 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.