ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému 2 1ObdoV/43/2011 ţalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli. Dôvody svojho rozhodnutia o vyhovení negatívnej určovacej ţalobe objasnil odkazom na ustanovenia § 80 písm.
odôvodnenia uvedeného priamo v pláne, skutočnosť, ţe pohľadávky nie sú majetkom poisťovne, ale súčasťou verejných financií vytváraných platiteľmi poistného, ktoré poisťovňa. iba spravuje, preto netvoria konkurznú podstatu. Oznámeniami zo
ktorej nikto nemôţe na iného previesť viac práv, neţ má sám. Ozrejmil, ţe ZKV nemá výnimky z uvedenej zásady.
1 ZKV, vyhlásením konkurzu síce prechádza na správcu podstaty právo nakladať s majetkom úpadcu, neprechádza však na neho vlastnícke právo k majetku a majetkovým hodnotám. Neprechádzajú na neho ani pohľadávky, ani rozhodovanie
zákona č. 273/1994 Z. z.. Veriteľom pohľadávok je úpadca, preto správca nemohol s nimi vo 3 1ObdoV/43/2011 vlastnom mene nakladať. Postúpeniu pohľadávok bránila aj zákonná úprava, najmä zákon č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 671/2002 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici.
uvedených predpisov sú pohľadávky na poistnom súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Po zrušení poisťovne a jej vstupom do likvidácie upravoval nakladanie s takýmito pohľadávkami § 59 zákona č. 273/1994 Z. z.
2 tohto zákona, pohľadávka zrušenej poisťovne nie je pohľadávkou
odseku 1 a nakladanie s nimi upravuje osobitný zákon (
pozn. 21ad je ním zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií). Nový zákon o zdravotných poisťovniach reţim pohľadávok vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona nezmenil, ani inak neupravil. Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, ţe správca podstaty preto nemohol, ako veriteľ, platne postúpiť pohľadávky na ţalovaného pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a s uvedenými zákonmi. Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok označil súd prvého stupňa skutočnosť, ţe táto zmluva viazala platnosť a účinnosť zmluvy na úplné zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Poukázal na to, ţe zmluva neobsahuje výšku odplaty a odkazuje na Dodatok č. 1, ktorý mal byť uzatvorený v deň totoţný s dňom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Bola v ňom dohodnutá odplata vo výške 750 000,- Sk. Upozornil na rozdiel v uzatváraní medzi zmluvou a dodatkom spočívajúci v tom, ţe podpis postupcu na zmluve je osvedčený notárom a na dodatku podpis osvedčený nie je. Z toho usúdil, ţe táto skutočnosť nasvedčuje tomu, ţe zmluva a dodatok neboli uzavreté naraz. Dôvodil tým, ţe keďţe dodatok nebol súčasťou zmluvy, mohol ju len meniť, nemohol však konvalidovať vadnú zmluvu, v ktorej chýbalo dojednanie o výške odplaty za postúpené pohľadávky. Prvostupňový súd vyslovil záver o rozpore takto uzavretej zmluvy s § 37 Občianskeho zákonníka, keďţe platnosť zmluvy bola viazaná na zaplatenie úhrady v celej výške a odplata v časti 612 500,- Sk bola navyše zaplatená na účet úpadcu menom iného subjektu ako postupníka. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 4Obo/52/2009-350 z 21. júna 2011, právoplatným 09. augusta 2011, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 OSP tak, ţe k náhrade trov konania v sume 736,72 eur zaviazal neúspešného ţalobcu voči úspešnému ţalovanému. Z doplneného dokazovania vyplynuli odvolaciemu súdu nasledovné skutkové zistenia, ktoré pojal do odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozsudku: 4 1ObdoV/43/2011 Dňa
podmienok speňaţenia stanovených v pôvodnom pláne speňaţenia. Správca podstaty
1, 2 ZKV. Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie správca podstaty uzavrel
1 písm. d) ZKV, keďţe po čiastočnom uspokojení pohľadávok proti podstate a vyplatení odmeny správcovi nezostanú prostriedky na ďalšie vedenie konkurzu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní ţalobcu, uvedené uznesenie potvrdil uznesením z
zistenia súdu patrí do podstaty speňaţuje. Formálnym výrazom úsudku čo patrí do podstaty, je zaradenie (zapísanie) konkrétnych súčastí majetku do súpisu podstaty § 18 ods. 1 ZKV. Súpis vykonáva správca podstaty
pokynov súdu. Zapísanie majetku do zoznamu podstaty dáva správcovi podstaty legitimáciu na dispozíciu s majetkom, teda na jeho speňaţenie predajom (§ 27). Zapísanie veci do podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec bola do podstaty zaradená správne. Vyradiť vec z podstaty môţe správca buď z vlastného podnetu, alebo na podnet súdu (sudcu). Inak musí osoba, uplatňujúca nesprávnosť zapísania, uplatniť formou vylučovacej ţaloby
Uvedená konštrukcia je jedným z prípadov, keď zákon prelamuje zásadu, ţe nikto nemôţe na iného previesť viacej práv ako má sám. Okrem toho objasnil, ţe napriek špecifickému predmetu a charakteru konkurzného konania, ide o súdne konanie, a ako kaţdé súdne konanie, je autonómne. Jeho autonómia sa prejavuje v tom, ţe správnosť jeho postupu, záverov a rozhodnutí môţe byť, z podnetu jeho účastníkov i tretích osôb, predmetom preskúmania s účinkami pre konanie len v rámci tohto konania a prostriedkami upravujúcimi súdne konanie (riadne a mimoriadne opravné prostriedky). Znamená to, ţe súdu (všeobecnému) neprislúcha v inom konaní hodnotiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu konajúceho v konkurze a deklarovať jeho prípadnú nesprávnosť. Zo skutkových zistení mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalovaný nadobudol pohľadávky v konkurznom konaní. Nadobudol ich potom, ako súd opatrením
Súhlas na speňaţenie konkrétnej veci je, okrem schválenia spôsobu speňaţenia, i vyjadrením záveru, ţe majetok bol do súpisu zapísaný oprávnene, čo mu dáva spôsobilosť na to, aby bol v konkurze speňaţený (predajom, postúpením). Ţalovaný tak pohľadávky nadobudol vo formalizovanom konaní (procese) uskutočňovanom orgánom štátu na to povereným. Osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, musia mať istotu, ţe ich dobromyseľne 6 1ObdoV/43/2011 nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Odvolací súd zaujal názor, ţe uvedené skutočnosti vylučujú moţnosť, aby sa predmetná zmluva povaţovala za neplatnú z materiálnych dôvodov (z dôvodu neprípustnosti jej obsahu). Keďţe samotným udelením súhlasu súdu na predaj pohľadávky opatrením
ZKV nedochádza k uzavretiu zmluvy, moţno pripustiť, prípadnú neplatnosť zmluvy z formálnych dôvodov (prípadne jej neexistenciu). Výhrady k formálnej bezchybnosti uzavretej zmluvy, vznášané ţalovaným a uvádzané v rozsudku súdom prvého stupňa, boli vyvrátené výsledkami doplneného dokazovania. Z originálov zmluvy a jej dodatku predloţenými na odvolacom pojednávaní, v spojení s oznámením Notárskej komory Slovenskej republiky, spravujúcej Centrálny register osvedčených podpisov, z
ktorých platobné výmery na zaplatenie poistného vydávané správcom podstaty nie sú exekučným titulom, keďţe správca na ich vydávanie nie je oprávnený. Uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa však nedotýka moţnosti predmetné pohľadávky postúpiť ani platnosti zmluvy o postúpení. Napokon poznamenal, ţe ţalobca síce podal
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca napádajúc rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Prípustnosť dovolania odvodil z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP (dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej). Dôvodnosť dovolania vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a) OSP v nadväznosti na výskyt vady konania
zákona 273/1994 Z. z. a od 01.01.2005 má vydané povolenie
zákona č. 581/2004 Z. z. Prostriedky zdravotného poistenia, keďţe sú určené na úhradu zdravotnej starostlivosti všetkých účastníkov povinného zdravotného poistenia na Slovensku, sa prerozdeľujú medzi všetky subjekty (zdravotné poisťovne), ktoré zdravotné poistenie vykonávajú. Prerozdeľovanie poistného je konkrétne realizovanie princípov, na ktorých je zdravotné poistenie zaloţené, t. j. solidarita majetných s menej majetnými a zdravých s chorými. Prísne kritéria pre subjekty, ktoré môţu vykonávať zdravotné poistenie majú zabezpečiť, aby si tieto subjekty riadne plnili povinnosti v rámci prerozdeľovania poistného. Vstupom Z. P. P. D. Z. P. do likvidácie a neskôr do konkurzu bol systém prerozdeľovania narušený, pretoţe Z. P. P. DZP mala dňom 17. 07. 1999 zrušené povolenie na vykonávanie zdravotného poistenia. Tak likvidátor, ako aj SKP, svojvoľne vyberali poistné na zdravotné poistenie, ale tieto prostriedky do prerozdeľovania nevstupovali. Toto závaţné narušenie prerozdeľovania poistného v systéme zdravotného poistenia bolo odstránené jednoznačným ustanovením zákona č. 671/2002 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 273/1994 Z. z. a určil, ţe dňom 01. 01. 2003 pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne (§ 34 ods. 6) nie sú pohľadávkami
1 tohto zákona, teda jednoznačne stanovil, ţe nie sú majetkom zrušenej Z. P., a zároveň netvoria konkurznú podstatu
ZKV. Týmto dňom sa definitívne odstránila akákoľvek pochybnosť o tom, kto je oprávnený s predmetnými pohľadávkami nakladať. Zákonodarca touto novelou zabezpečil, aby pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne vymáhala v súlade so zákonom zdravotná poisťovňa, ktorá mala z týchto pohľadávok uhrádzať záväzky zrušenej poisťovne, a zároveň jednoznačne vyňal tieto pohľadávky z prerozdeľovania. Na základe novej právnej úpravy, teda zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 11. 2004 a ktorým bol zrušený zákon č. 273/1994 Z. z., dospel SKP 9 1ObdoV/43/2011 k názoru, ţe nakoľko nová právna úprava nerieši ani v prechodných ustanoveniach pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne (
zákona č. 273/1994 Z. z.) voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania, došlo k odstráneniu nezrovnalosti zákona č. 273/1994 Z. z. a ZKV a ďalej uţ sa reţim zrušenia a následného zániku P. DZP riadi len ZKV. Na základe tejto „úvahy“ do konkurznej podstaty úpadcu zaradil aj predmetné pohľadávky. Dňa 07. 04. 2005 oznámil teda konkurznému súdu svoje rozhodnutie, ţe mieni zaradiť do konkurznej podstaty aj pohľadávky poisťovne a postupovať
plánu speňaţenia. Túto skutočnosť ale nijakým spôsobom neoznámil ţalobcovi, hoci mal preukázateľnú vedomosť o tom, ţe ţalobca sa týchto pohľadávok domáha. Aţ listom zo dňa
2 ZKV, súd uloţí uznesením tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vzhľadom k významným hmotno-právnym účinkom márneho uplynutia stanovenej lehoty sa uznesenie doručuje do vlastných rúk dotknutej osoby. Z uvedeného vyplýva, ţe súd mal vyzvať dotknutú osobu na predloţenie dôkazov vylučujúcich zaradenie majetku do súpisu podstaty a následne vyzvať správcu na vyjadrenie sa k predloţeným dôkazom. V prípade, ţe správca predloţené dôkazy povaţuje za dostatočne presvedčivé, môţe sám, alebo na základe pokynu súdu (§ 12 ZKV), vyradiť predmetný majetok zo súpisu podstaty. V prípade, ak je správcovo stanovisko k vylúčeniu majetku z podstaty negatívne, avšak z predloţených dôkazov zjavne vyplývalo (zákon č. 273/1994 Z. z. § 34 a § 59), ţe majetok nepatrí do konkurznej podstaty, mohol súd vykonávajúci dohľad nad konaním správcovi uloţiť, aby majetok vylúčil zo súpisu podstaty, lepšie povedané do podstaty predmetné pohľadávky ani nezaradil. Cieľom dozorovania súdom je aj ochrana práv a oprávnených záujmov tretích osôb pred zjavne nedôvodným a šikanóznym výkonom práva zo strany SKP, ako aj v záujme hospodárnosti a rýchlosti samotného konkurzného konania, ktoré by nemohlo skončiť skôr, neţ spor o vylúčenie majetku z podstaty. Pokiaľ by predloţené dôkazy zjavne nesvedčali 10 1ObdoV/43/2011 v prospech tretej osoby, mal súd neodkladne vyzvať túto osobu na podanie ţaloby o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV). Aby sa ale mohol ten, kto má práva k predmetným pohľadávkam týchto domôcť, musí mať vedomosť o tom, ţe pohľadávky sú zaradené do konkurznej podstaty. Súhlas s predajom súboru pohľadávok vydaný opatrením konkurzného súdu mal byť vydaný teda aţ po preverení nároku tretieho subjektu, teda ţalobcu, na vydanie predmetných pohľadávok. Konkurzný súd bol SKP priebeţne informovaný o stave konania a mal vedomosť o zákonnom práve ţalobcu na predmetné pohľadávky v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. To, ţe nový zákon č. 581/2004 Z. z. nijako neriešil, ako naloţiť s pohľadávkami po zrušenej zdravotnej poisťovni, znamená iba to, ţe nie je dôvod, aby tento problém daný zákon riešil, keďţe bol zákonom č. 273/1994 Z. z. vyriešený. V ţiadnom prípade neznamenal oprávnenie SKP zahrnúť predmetné pohľadávky do podstaty, SKP teda zjavne porušil zákonnú povinnosť odovzdať pohľadávky ţalobcovi. Všetky tieto skutočnosti boli zrejmé konkurznému súdu aj z oznámenia SKP zo 07. 04. 2005 a aj napriek tomu konkurzný súd, ako vyplýva z opatrenia, súhlasil s predajom súboru pohľadávok bez toho, aby sa týmto problémom zaoberal. Konkurzný súd a tieţ SKP pri zaradení predmetných pohľadávok do podstaty zrejme „opomenuli“ skutočnosť, ţe v čase schvaľovania plánu speňaţenia v roku 2003, na ktorý sa konkurzný súd odvoláva, nielenţe neboli predmetné pohľadávky v konkurznej podstate zahrnuté, ale boli z plánu speňaţenia priamo vylúčené. Konkurzný súd, ako vyplýva z opatrenia, v ţiadnom prípade neskúmal oprávnenosť zaradenia pohľadávok do podstaty, ale len administratívnu stránku zaradenia. Tým
názoru dovolateľa (ţalobcu) konal v rozpore s ustanovením § 12 ZKV o dohľade súdu. Svojim konaním tak SKP, ako a j konkurzný súd, zabránili ţalobcovi konať vo veci a naplnili tieţ podmienku pre podanie dovolania, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f) OSP, lebo účastníkovi konania sa odňala moţnosť konať pred súdom. V rámci dohľadu je súd oprávnený uloţiť, aby veci, ktoré SKP zaradil do súpisu zjavne bez preukázateľného právneho dôvodu, vylúčil zo súpisu podstaty. Uvedeným postupom mohol konkurzný súd zabrániť neúčelným ţalobám, ktoré v konečnom dôsledku zbytočne predlţujú aj samotné konkurzné konanie a poškodzujú tretie osoby. Právna úprava uvedená v ust. § 19 ZKV sleduje, aby ten, kto tvrdí, ţe jeho vec sa nemala zaradiť do súpisu podstaty, bol poučený o nutnosti podať vylučovaciu ţalobu, a tieţ poučený o následkoch 11 1ObdoV/43/2011 márneho uplynutia lehoty na podanie ţaloby. V predmetnom prípade ale protizákonné konanie SKP potvrdil samotný konkurzný súd.
rozsudku odvolacieho súdu, osoby ktoré takto nadobudnú majetok musia mať istotu, ţe ich dobromyseľne nadobudnuté právo nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Takto nadobudnuté práva ale nemôţu nadobudnúť zákonnú podobu. Tak SKP, ako aj konkurzný súd, nemôţu svojvoľne porušovať zrejmé práva veriteľov úpadcu vyplývajúce z oprávnenia (ale aj z povinnosti) ţalobcu nakladať s predmetnými pohľadávkami v zmysle § 34 zákona č. 273/1994 Z. z., a teda z vymoţených pohľadávok uspokojovať osobitnú zákonom vymedzenú skupinu veriteľov. Svojim konaním poškodzujú zákonné práva tretích subjektov. Tým skôr, ţe proti vydanému rozhodnutiu
3 ZKV nie je prípustný opravný prostriedok, je nutné v konkurznom konaní dodrţiavať aj ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 66e sa na konkurz primerane pouţijú ustanovenia OSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Dovolateľ odcitoval ustanovenia § 1, 2 a 3 OSP a označil za nepopierateľné, ţe uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj na konkurzné konanie. Na strane 7 v texte dovolaním napadnutého rozsudku sa uvádza, ţe „...súdu neprislúcha v inom konaní hodnotiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu konajúceho v konkurze a deklarovať jeho prípadnú nesprávnosť“. Ţalobca pri podaní predmetného ţalobného návrhu vychádzal zo skutočností, ţe pri podaniach v obdobných veciach, teda návrhy na určenie neplatnosti ostatných dvoch zmlúv uzavretých medzi totoţnými osobami ako v predmetnej zmluve, schválené konkurzným súdom, s obdobným predmetom zmluvy (pohľadávky P. DZP, z ktorých sa mali hradiť záväzky úpadcu voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti), boli aj napriek označeniu ţalobcom číslom konkurzného konania 7K 70/2001, doručené súdu 10. 11. 2005 (teda v čase trvania konkurzu) zaradené súdom pod konania 7Cbi 111/2005, 5Cbi 115/05. Na základe uvedeného následne uţ ţalobca dal podanie v predmetnej veci,
pokynu súdu, vecne príslušnému súdu
OSP bez označenia „7K 70/2001“. Teda podanie bolo zaradené k sp. zn.: 6Cbi 111/2005. Z uvedeného dôvodu je
názoru ţalobcu oprávnený súd v predmetnej veci konať a rozhodovať. V opačnom prípade by sa ţalobca ţiadnym spôsobom nemohol domôcť práv stanovených v zákone č. 273/1994 Z. z. Konkurzný súd by teda nemohol rozhodovať o neplatnosti zmluvy, „lebo to nepatrí do jeho rozhodovacej právomoci“ a vecne príslušný všeobecný súd by vo veci potom nemohol rozhodovať, „lebo je to zasahovanie do kompetencii iného súdu“. 12 1ObdoV/43/2011 Ţalobca sa od okamihu zrušenia Z. P. P. DZP domáhal predmetných pohľadávok, nakoľko si bol vedomý, ţe z vymoţených pohľadávok po prechode záväzkov na ţalobcu mal tento uhrádzať záväzky za zrušenú zdravotnú poisťovňu. Za tým účelom ţalobca listami zo dňa
1 OSP a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 OSP). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu moţno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie 14 1ObdoV/43/2011 postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ OSP, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP vylúčené. Hoci dovolateľ tvrdil, ţe rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 písm. f) OSP /účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/, dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v zákonnom ustanovení § 237 OSP, či uţ namietanej (§ 237 písm. f/ OSP), alebo nenamietanej dovolateľom (§ 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ OSP). Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. Dovolací súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu
2 písm. a) OSP, t. j. neopodstatnenosť námietok dovolateľa, ktorými preukazuje existenciu vady konania
V/43/2011 zistená ani ţiadna z vád konania v zmysle § 237 OSP, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Konštatujúc nedôvodnosť dovolania ţalobcu, argumentujúc pritom správnosťou a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
1 OSP zamietol. V dovolacom konaní vzniklo úspešnému ţalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré mu dovolací súd priznal
5 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP v sume 158,61 eur a na ich úhradu zaviazal neúspešného ţalobcu. Ţalovaný si trovy dovolacieho konania uplatnil v podaní z
tarifnej hodnoty práva, t. j. hodnoty postúpených pohľadávok (38.812.129,09 eur)
10 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, hoci v danom prípade je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby jedna trinástina výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko predmetnom konania je určovacia ţaloba (o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok)
c) OSP, pri ktorej nie je moţné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch.
1 cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a
počtu úkonov právnej sluţby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, povaţuje sa za tarifnú hodnotu výška peňaţného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna sluţba týka, určená pri začatí poskytovania právnej sluţby; za cenu práva sa povaţuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 10 ods. 2 cit. vyhlášky však nemoţno pouţiť na daný prípad, nakoľko predmetom konania nie je zaplatenie samotnej pohľadávky, ale určovacia ţaloba, na 17 1ObdoV/43/2011 základe ktorej mala byť určená neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Z hľadiska náhrady trov konania, je hodnota takouto zmluvou postúpených pohľadávok bezvýznamná. Zmluva samotná, ktorá je predmetom konania o určenie jej neplatnosti, nie je peňaţným plnením, ani vecou, ako ani právom, ktorých hodnotu by bolo moţné vyjadriť v peniazoch. Ide o konanie o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (§ 80 písm. c/ OSP), ktorého predmet nemoţno oceniť peniazmi, a to nielen pre účely určenia výšky súdneho poplatku (Poloţka 1 písm. b/ časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
bodu 1. vety prvej poznámok k poloţke 1: „Z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ... , sa poplatok vyberie
písmena b/ tejto položky.“), ale aj pre účely určenia výšky náhrady trov konania. V danom prípade nie je moţné vyjadriť hodnotu veci ani práva v peniazoch (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/9/2010, 3MCdo/9/2009, 1MObdoV/17/2006). Hodnota veci pri predmete konania – určenie, ţe zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, nie je nominálna hodnota postupovaných pohľadávok, ani cena za ktorú správca konkurznej podstaty predal tieto pohľadávky ţalovanému, ani hodnota pohľadávky úpadcu
znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami v konkurznej veci. Dovolací súd preto priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), ods. 5 písm. b) a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v celkovej sume 158,61 eur za tri realizované úkony právnej sluţby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní vrátane prvej porady s klientom zo dňa 20. 05. 2013 (odmena: 60,08 eur
1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky + reţijný paušál: 7,81 eur
3 cit. vyhlášky),
1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky + reţijný paušál: 7,81 eur
3 cit. vyhlášky), a
1 písm. a/, § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhlášky + reţijný paušál: 7,81 eur
3 cit. vyhlášky), t. j. odmena 135,18 eur (2 x 60,08 eur = 120,16 eur + 1 x 15,02 eur) a reţijné paušály 23,43 eur (3 x 7,81 eur), spolu: 158,61 eur. K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne. 18 1ObdoV/43/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 30. mája 2013 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.