Najvyšší súd 4 Cdo 77/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., zastúpenému JUDr. M. P., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava, Mierová č. 19, o zaplatenie 4 979 087,83 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 6 C 178/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2009 sp.zn. 3 Co 81/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2009 sp.zn. 3 Co 81/2008 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal od ţalovanej zaplatenia 4 979 087,83 € (150 000 000,-- Sk) titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, ţe ţalobca sa úspešne uchádzal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorý mu mal byť poskytnutý prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej len “SACR“) na základe zmluvy uzavretej medzi SACR a ţalobcom z poverenia ţalovanej. Vydanie poverenia ţalovanou na uzavretie zmluvy bolo jedinou podmienkou majúcou vplyv na obdrţanie nenávratného finančného príspevku. Ţalovaná konaním v rozpore s vykonávajúcimi predpismi ňou vydanými a v rozpore s dobrými mravmi ţalobcovi spôsobila škodu v ţalovanej výške, keď bez existencie právneho dôvodu zrušila poverenie udelené SACR na uzavretie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, hoci projekt ţalobu bol schválený hodnotiacou komisiou, ţalobcovi bol priznaný nenávratný finančný príspevok 150 000 000,-- Sk a rozhodnutie hodnotiacej komisie bolo odsúhlasené ministrom ţalovanej. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- októbra 2007 č.k. 6 C 178/2006-909 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 150 000 000,-- Sk a trovy konania 3 791 808,-- Sk, 2 4 Cdo 77/2010 všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vykonaným dokazovaním zistil, ţe dňa 15.4.2004 ţalovaná vydala Schému podpory podnikateľských aktivít cestovného ruchu (ďalej len “schéma“), v ktorej určila záväzné kritérium pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese schvaľovania štátnej pomoci. Hodnotiaca komisia v rámci svojej právomoci a v súlade so schémou v rámci hodnotiaceho procesu rozhodla, ţe ţalobca je úspešným uchádzačom o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom SACR následne vyzvala ţalobcu na stretnutie súvisiace s informovaním o ďalšom postupe v čerpaní nenávratného finančného príspevku a pozvaním k podpisu zmluvy na základe poverenia ministrom ţalovanej. Podľa bodu M schémy ods. 18, 19, 20, 21, 22 a 23 o výsledku hodnotiaceho procesu vyhotovila hodnotiaca komisia záverečnú správu, ktorú predloţila ministrovi ţalovanej. Ţalovaná mala vykonať kontrolu postupov hodnotiaceho procesu z hľadiska dodrţania predpísanej záväznej osnovy projektu pre ţiadateľa zo súkromného sektora v rámci Opatrenia 2.2 Sektorového operačného plánu (ďalej len “SOP“) Priemysel a sluţby. V prípade, ţe by ţalovaná zistila akékoľvek nedostatky tejto časti hodnotiaceho procesu, mala bezodkladne ţiadosť vrátane projektu vrátiť hodnotiacej komisii na odstránenie nedostatkov. Inak bola povinná do 10 dní od predloţenia záverečnej správy poveriť SACR podpisom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Schéma ako podzákonný právny predpis odvodený od zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 231/1999 Z.z.) a Nariadenia komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001, vydaná ţalovanou určila záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalovaná nebola oprávnená postupovať dokazovaním preukázaným spôsobom. Pokiaľ dospela k záveru, ţe došlo k vadám podľa záväznej osnovy projektu pre ţiadateľa, mohla ţiadosť a projekt vrátiť na opätovné posúdenie hodnotiacej komisii. Nijako sama nebola oprávnená po tom, čo vydala SACR poverenie na podpis zmluvy, vydať SACR príkaz na pozastavenie podpisu zmluvy a následne podpísanie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zrušiť s konečnou platnosťou. Obsahovo mohla projekt posudzovať len hodnotiaca komisia. Pokiaľ ţalovaná tvrdila, ţe ţalobca nedodrţal ustanovenia schémy, najmä prílohy č. 3 tým, ţe predloţil ţiadosť, ktorá obsahovala nepravdivé údaje vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov, keďţe časť pozemku, ktorý bol súčasťou projektu nebol majetkovo vysporiadaný, v konaní bolo preukázané, ţe toto tvrdenie bolo skutkovo i právne nepodloţené, nakoľko prílohami k ţiadosti a projektu boli okrem stavebného povolenia 3 4 Cdo 77/2010 obsahujúceho omylom zaradený pozemok parc. č. X. i ţiadosť o vydanie stavebného povolenia a jej opravu zo dňa 18.8.2004 (ktorá sa týka práve pozemku parc. č. X.) a predovšetkým zoznam všetkých nehnuteľností, na ktorých sa má projekt financovaný zo štrukturálnych fondov spolufinancovať, v rámci ktorej nebol sporný pozemok uvedený. Súd prvého stupňa sa preto nestotoţnil s tvrdením ţalovanej, ţe ţalobca nepravdivo deklaroval právne vzťahy k pozemkom, na ktorých sa mal realizovať projekt. Následne ţalovaná napriek stanovisku Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici a Okresnej prokuratúry v Ţiari nad Hronom zrušila podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, čím duplicitne prekročila nielen svoju vecnú príslušnosť ale i právomoc. Takéto konanie ţalovanej súd prvého stupňa hodnotil ako šikanózne, direktívne a svojvoľné, zneuţívajúce subjektívne právo. Konanie ţalovanej v tomto prípade malo protiprávnu povahu i v tom, ţe ho moţno povaţovať za konanie porušujúce dobré mravy. Proti väčšinou spoločnosti uznávanému hodnotovému systému konala ţalovaná podľa názoru súdu vtedy, keď napriek neexistencii právneho dôvodu nerešpektovala stanoviská kompetentných orgánov, hodnotila a právne kvalifikovala skutkové okolnosti i keď jej táto právomoc neprináleţala a v neposlednom rade, keď nekonala s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Súd prvého stupňa sa v konaní tieţ zaoberal výhradou ţalovanej, ţe ţalobca podľa § 18 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. nemal právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného príspevku a teda ani na uzatvorenie zmluvy. Aby ţalobcovi vznikol právny nárok, musel by podľa ţalovanej existovať právny vzťah zaloţený zmluvou, k čomu nedošlo. Preto podľa názoru ţalovanej ţalobca nemohol v konaní preukázať vznik škody. Podľa názoru súdu prvého stupňa pri zákonom uvádzanej neexistencii právneho nároku nie je umoţnené domáhať sa práva všetkým subjektom súkromného práva, avšak tie, ktoré splnia zákonné alebo od zákona odvodené podmienky, právo domáhať sa svojho subjektívneho práva majú. Predovšetkým to vyplýva z povahy uvádzaných právnych predpisov (zákon č. 231/1999 Z.z., schéma), ktoré nekonkurujú zásade istoty právnych vzťahov, vo svojich ustanoveniach neupierajú stabilitu v uţ legálne nadobudnutých právach, nadobudnutých dobromyseľne. Prvostupňový súd sa nezhodol s názorom ţalovanej, ţe napriek rozhodnutiu hodnotiacej komisie, akceptácii predloţenej ţiadosti na poskytnutie nenávratného finančného príspevku a súčasne bezpochyby splnených kritérií na uzavretie zmluvy, bola oprávnená ţalovaná rozhodnúť v protiklade s výsledkami hodnotiaceho procesu, nastoliť nový právny reţim hodnotenia predloţenej ţiadosti a sama posúdiť, ţe ţiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku nie je vyhovujúca príslušným právnym predpisom a sama odoprieť 4 4 Cdo 77/2010 zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Výklad právnych predpisov opierajúci sa o zásadu právnej istoty a zásadu dobromyseľnosti má vo všeobecnosti prednosť pred výkladom právnych predpisov, ako ho v konaní deklarovala ţalovaná. Podľa prvostupňového súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobcovi zavineným konaním ţalovanej vznikla škoda, keď mu bolo znemoţnené čerpať nenávratný finančný príspevok napriek tomu, ţe splnil všetky predpísané a predpokladané podmienky na uzavretie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a na čerpanie prostriedkov vynaloţených na realizáciu projektu, keď z dokazovania vyplynulo, ţe jeho realizácia prebieha v súlade s projektovou dokumentáciou predloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci. Vzniknutú ujmu súd prvého stupňa právne kvalifikoval ako ušlý zisk, teda to, čo mohol ţalobca získať pri normálnom behu udalostí, ak by zo strany ţalovanej nedošlo k uvedenému protiprávnemu konaniu. Protiprávnosť charakteristická pre predmetné konanie ţalovanej bola jedinou a zjavnou priamou príčinou majúcu nepriaznivý dopad na majetok ţalobcu (ušlý zisk), čím bola podľa názoru súdu prvého stupňa daná príčinná súvislosť. Čo sa týka zavinenia, mal súd prvého stupňa v konaní za preukázané, ţe ţalovaná konala s úmyslom zabrániť ţalobcovi čerpaniu nenávratného finančného príspevku, pričom súd ustálil formu zavinenia ţalovanej ako nepriamy úmysel. Tak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli naplnené všetky základné pojmové znaky predpokladané na vznik nároku na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, ţe ţalovaná viacnásobne porušila svoje právne povinnosti, bol preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť. Ţalovaná svojím protiprávnym konaním spôsobila ţalobcovi škodu, preto prvostupňový súd ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
- apríla 2009 sp.zn. 3 Co 81/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 37 076,42 €. Svoje rozhodnutie vo veci samej v zásade odôvodnil tým, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany ţalovanej nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ţalobcovi nevznikla ţiadna majetková ujma a inú škodu ani nepreukazoval. Zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva, ţe minister ţalovanej bol povinný poveriť SACR na uzavretie zmluvy a rozhodnutie hodnotiacej komisie o schválení nenávratného finančného príspevku, vykonané v súlade so schémou a potvrdené ministrom 5 4 Cdo 77/2010 ţalovanej povaţuje za právne nezáväzné. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa § 18 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok, preto neposkytnutie tejto pomoci nemôţe byť titulom na vznik zodpovednostného nároku. Vzhľadom na to, ţe nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany ţalovanej, nebol preukázaný vznik škody, nemohla byť preukazovaná ani príčinná súvislosť a zavinenie. Preto bolo potrebné ţalobu zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje. Ţalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), ku ktorému dospel odvolací súd, keď posúdil, ţe nebol naplnený ani jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani nevznikla ţalobcovi ţiadna majetková ujma. Dovolateľ uviedol, ţe schému pripravila a vydala sama ţalovaná na základe ustanovenia § 1 ods. 2, § 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z. a na základe Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z
- marca 1999, ktoré definuje schému pomoci ako akt, na základe ktorého bez potreby ďalších vykonávacích opatrení moţno udeliť individuálnu pomoc podnikateľom, definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom. Schéma nadobudla platnosť dňom rozhodnutia Európskej komisie (8.3.2004) a účinnosť zverejnením v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky. Platná a účinná schéma sa stala pre poskytovateľa, ktorým je ţalovaná, záväznou pri realizácii jeho právomocí a kompetencií vyplývajúcich z § 6 a § 35 ods. 5 a 6 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a v súvislosti s poskytovaním pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z.z. Schéma ako podzákonný právny predpis odvodený od zákona č. 231/1999 Z.z. a Nariadenia komisie (ES) č. 70/2001 vydaná ţalovanou určila záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa zákona č. 231/1999 Z.z. a Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 schéma pomoci určuje priame práva a povinnosti potrebné na poskytnutie pomoci. Tým stanovuje formálne, materiálne aj procesné podmienky a pravidlá na poskytovanie pomoci a poskytovateľ pomoci je povinný rešpektovať ich a konať podľa nich tak, ţe ich bude priamo aplikovať v rozhodovacom procese o poskytnutí štátnej pomoci. Záväznými sú tak aj povinnosti poskytovateľa 6 4 Cdo 77/2010 vymedzené v bode
- časti M schémy, podľa ktorých poskytovateľ do 10 pracovných dní od predloţenia záverečnej správy (vytvorenej hodnotiacou komisiou a obsahujúcou zoznam schválených ţiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vrátane výšky pomoci) bol povinný vykonať kontrolu postupov realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu a následne poveriť vykonávateľa (SACR) uzatvorením zmlúv s príjemcami pomoci. V tomto štádiu ţalovaná splnila svoju povinnosť a vydala SACR poverenie na uzatvorenie zmluvy so ţalobcom. V rozpore s ustanoveniami schémy však ţalovaná neskôr vydala príkaz na pozastavenie podpisu zmluvy a následne zrušila poverenie SACR na podpis zmluvy so ţalobcom. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe hodnotiaca komisia schválila projekt ţalobcu a rozhodla o priznaní nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške 150 000 000,-- Sk. Predmetné rozhodnutie následne schválil minister ţalovanej ako štatutárny orgán ţalovanej (poskytovateľa pomoci), čím došlo k individualizácii práva ţalobcu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ. Nakoľko schéma nepriznáva ţiadateľovi o nenávratný finančný príspevok ţiadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu ţalovanej uskutočnenému podľa postupov schémy, takéto rozhodnutie je pre poskytovateľa aj pre ţiadateľa a nepriamo aj pre SACR ako vykonávateľa pomoci záväzné. Je vylúčené, aby sa v tej istej veci, ktorá bola poskytovateľom schválená, znovu konalo a rozhodovalo. Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je preto aj vykonateľnosť rozhodnutia. Samotná ţalovaná v odvolaní deklarovala, ţe rozhodnutie ţalovanej ako orgánu štátnej správy o priznaní štátnej pomoci má povahu správneho rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie má preto povahu individuálneho právneho aktu, ktorý pre účastníkov konania zakladá práva a povinnosti. Pokiaľ ide o vznik škody a jej výšku, dovolateľ poukázal na spôsob, akým ich dokazoval v prvostupňovom konaní, pričom špecifikácia škody vychádzala z poloţiek, ktoré boli uvedené ako “oprávnené náklady“ a vyčíslené v ţiadosti ţalobcu o udelenie nenávratného finančného príspevku zo dňa 17.9.
- V rámci schvaľovacieho procesu podľa ods. 16 aţ 19 časti M schémy boli tieto poloţky ako “oprávnené náklady“ schválené hodnotiacou komisiou pri posudzovaní a schvaľovaní samotného projektu. V tejto súvislosti dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe sa vôbec nezaoberal dôkazmi o výške škody ani právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého realizácia projektu prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou predloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. 7 4 Cdo 77/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ 8 4 Cdo 77/2010 O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení a ani samotný dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal. Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe nebol splnený ani jeden zo znakov odôvodňujúcich nárok na náhradu škody. Nárok ţalobcu na poskytnutie štátnej pomoci neexistoval a preto nemôţe byť jej neposkytnutie titulom pre vznik zodpovednostného nároku. Za samotné neposkytnutie štátnej pomoci nemoţno uplatniť zodpovednosť, pretoţe takejto zodpovednosti niet, lebo samotné plnenie – poskytnutie štátnej pomoci – nie je moţné vynútiť. Zo strany ţalovanej tak nedošlo k porušeniu právnej povinnosti a pokiaľ ţalobcovi nevznikol právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, nemohla mu vzniknúť ţiadna majetková ujma. V dôsledku toho nemohla byť v konaní ani preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a existenciou škody a zavinenie. Skutkové zistenia, z ktorých vychádzali oba súdy niţšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Štátna pomoc sa môţe poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len “spoločenstvo“) vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc (§ 1 ods. 2 veta druhá zákona č. 231/1999 Z.z.). Štátna pomoc sa môţe poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc (§ 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z.). Na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok. Štátna pomoc sa poskytuje na základe zmluvy s výnimkou štátnej pomoci poskytovanej nepriamou formou (§ 18 ods. 1 a 2 zákona č. 231/1999 Z.z.). 9 4 Cdo 77/2010 “schéma pomoci“ bude znamenať akýkoľvek akt, na základe ktorého bez potreby ďalších vykonávacích opatrení moţno udeliť individuálnu pomoc podnikateľom, definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom a akéhokoľvek aktu, na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so špecifickým projektom, sa môţe poskytnúť jednému alebo viacerým podnikateľom na neurčité časové obdobie a/alebo v neurčitej sume (kapitola I, článok 1 písm.d/ Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999). Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 15.6.2004 bola vyhlásená výzva na predkladanie projektov v rámci Opatrenia 2.2 – Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu, Sektorový operačný program Priemysel a sluţby. Predmetná výzva mala byť ukončená dňa 17.9.
- Na túto výzvu podal ţalobca dňa 16.9.2004 projekt č. X., s názvom “Š.“. Uvedený projekt bol dňa 4.4.2005 schválený Hodnotiacou komisiou, ako kompetentným orgánom zriaďovaným ţalovanou ku kaţdej zo schém štátnej pomoci. Rozhodnutie Hodnotiacej komisie po jeho odsúhlasení podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva Slovenskej republiky o schválení tohto projektu s výškou schváleného nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ 150 000 000,-- Sk s tým, ţe projekt bol schválený s podmienkou, ţe nenávratný finančný príspevok zahŕňa iba realizáciu vybudovania hotela, penziónu a ski areálu, bolo ţalobcovi ako príjemcovi pomoci oznámené SACR ako vykonávateľom štátnej pomoci, listom zo dňa 3.6.
- Listom z toho istého dňa, t.j. 3.6.2005 bol ţalobca informovaný SACR, ţe sa má dostaviť na stretnutie, na ktorom bude informovaný o podrobnostiach týkajúcich sa podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, budú mu vysvetlené postupy finančného riadenia projektov a podávania ţiadostí o platbe. V konečnom dôsledku však k podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nedošlo, nakoľko minister hospodárstva ako štatutárny zástupca ţalovanej odvolal poverenie vydané SACR na podpis uvedenej zmluvy. Takýto postup ţalovanej bol však podľa názoru dovolacieho súdu v rozpore so schémou, ako podzákonným právnym predpisom, vydaným samotnou ţalovanou, ktorého právnym základom je zákon č. 231/1999 Z.z., Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, pričom schéma určovala záväzné kritériá pre dotknuté podnikateľské subjekty a pre inštitúcie zúčastnené v procese schvaľovania poskytovania štátnej pomoci, teda aj pre ţalovanú. Podľa bodu M schémy (Mechanizmu poskytovania pomoci) ods. 21 poskytovateľ (ţalovaná) do 10 pracovných dní od predloţenia záverečnej správy (Hodnotiacej komisie) vykoná kontrolu postupov realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu a následne poverí 10 4 Cdo 77/2010 vykonávateľa (SACR) uzatvorením zmlúv s príjemcami pomoci. Podľa ods. 22 bodu M schémy v prípade, ak poskytovateľ zistí akékoľvek nedostatky v postupoch realizovaných v rámci hodnotiaceho procesu podľa bodu 18, bude ţiadosť vrátane projektu bezodkladne vrátená hodnotiacej komisii s upozornením na tieto nedostatky a poţiadavkou na ich nápravu a opätovné prehodnotenie. Hodnotiaca komisia je povinná vykonať nápravu a opätovné prehodnotenie ţiadosti vrátane projektu do 5 pracovných dní od zistenia nedostatku. Podľa ods. 23 bodu M schémy vykonávateľ (SACR) uzatvorí zmluvy s príjemcami pomoci do 10 pracovných dní odo dňa poverenia zo strany poskytovateľa. Pokiaľ ţalovaná po osobitnom prešetrovaní vlastnými vnútornými kontrolnými orgánmi prešetrovala, či ţalobca splnil ustanovenia schémy týkajúce sa majetkového vysporiadania pozemkov, na ktorých mal byť realizovaný projekt a následne zrušila poverenie SACR na podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ţalobcovi, podľa názoru dovolacieho súdu tak prekročila svoju vecnú príslušnosť i právomoc. Moţno konštatovať, ţe takéto konanie ţalovanej je moţné povaţovať i za porušenie právnej povinnosti rámcovo vymedzenej v § 1 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z. a špecifikovanej v schéme, ktorá tvorí záväzný hmotnoprávny aj procesnoprávny rámec konania ţalobcu i ţalovanej. Je pravdou, ţe právo na štátnu pomoc nie je od počiatku, teda v štádiu podávania návrhov a posudzovania hodnotiacou komisiou, vybavené nárokom. Aţ výsledky hodnotiacej komisie a rozhodnutie ţalovanej, ako poskytovateľa pomoci, môţu individualizovať predmetný nárok a tým vzniká aj uchádzačovi právo, ktorého sa môţe domáhať. Moment uzatvorenia zmluvy má vplyv iba na vznik zmluvných vzťahov. Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe pred uzatvorením zmluvy neexistovali na strane ţalobcu a ţalovanej vzájomne vynútiteľné práva a povinnosti, ktorých porušením by vznikol zodpovednostný nárok. Najmä momentom, kedy minister ţalovanej rozhodol o schválení nenávratného finančného príspevku ţalobcovi, ktoré má povahu správneho rozhodnutia, vznikol právny nárok na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a na poskytnutie finančných prostriedkov. Pri zákonom uvádzanej neexistencii právneho nároku (§ 18 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z.) nie je umoţnené domáhať sa práva všetkým subjektom súkromného práva, avšak tie, ktoré splnia zákonné alebo od zákona odvodené podmienky, právo domáhať sa subjektívneho práva majú. Ide o zásadu istoty právnych vzťahov a zachovanie stability uţ legálne a dobromyseľne nadobudnutých práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania moţno vyvodiť, ţe ţalobca splnil predpísané 11 4 Cdo 77/2010 a predpokladané podmienky na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a na čerpanie prostriedkov vynaloţených na realizáciu projektu, ktorého realizácia prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou priloţenou k ţiadosti o schválenie príspevku štátnej pomoci. Podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu spochybňovať ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním ţalovanej a škodou vzniknutou ţalobcovi, zavineným konaním ţalovanej, ani výšku škody, ktorá má povahu ušlého zisku, ktorú ţalobca v prvostupňovom konaní preukazoval podrobnou dokumentáciou deklarujúcou jednotlivé poloţky oprávnene vynaloţených nákladov na realizáciu projektu. Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy fakt, ţe ţalobca svoju ţalobu prvotne zakladá na porušení primárnej povinnosti ţalovanej v zmysle § 1 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z.z., v zmysle ktorej je ţalovaná povinná postupovať podľa schémy, ktorá tvorí záväzný hmotnoprávny aj procesnoprávny rámec jej konania, záver odvolacieho súdu, ţe na strane ţalovanej neexistovala ţiadna právna povinnosť, ktorej porušením by mohol vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou, nakoľko neexistoval právny nárok na poskytnutie štátnej pomoci v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z., nie je správny, t.j. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe právny názor dovolacieho súdu je záväzný, a v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2011 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 12 4 Cdo 77/2010