Najvyšší súd 9So/53/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. I., bytom Š., proti ţalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie RDI- likvidačného predpisu a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. januára 2010, č.k. 28S/1/2007-85, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 26. januára 2010, č.k. 28S/1/2007-85, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe súdne konanie bolo začaté na základe podania ţalobcu z 2. januára 2007, označeného ako „odvolanie proti RDI-likvidačnému predpisu rodné číslo X., ktorý mal byť napísaný 10. mája 2006“, ktoré doplnil 4. januára 2007. Ţalobca ţiadal, aby súd tento likvidačný prepis zrušil a prikázal ţalovanej „vyplatiť mu zákonný starobný dôchodok vo výške 67% zo 100%-ného priemerného mesačného zárobku“, ďalej ţiadal, „aby súd zaviazal ţalovanú doručiť mu úplné rozhodnutia, záväzné listiny a záväzné listinné dôkazy a vyplatiť mu všetky dôchodky od 2. marca 1993 do 29. januára 2004 a ďalej od 2. januára 2006“, pričom súčasne ţiadal o ustanovenie advokáta. 9So/53/2010 2 Uznesením č.k. 28S/1/2007 z 29. januára 2009 súd konanie zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 9So/85/2009 z 31. júla 2009 uvedené uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a skúmanie, či obsah ţaloby čo i len čiastočne nespĺňa kritériá pre jej prejednanie, najmä ak sa ţalobca domáhal i vyplatenia zadrţiavaných dôchodkových dávok. V ďalšom konaní krajský súd, postupujúc v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu, vyzval ţalobcu na odstránenie vád ţaloby a uvedenie, či sa domáha vyplatenia dôchodkových dávok od ţalovanej v občianskoprávnom konaní, v akej výške a z akých skutkových dôvodov, prípadne či sa domáha preskúmania postupu a konkrétne označeného rozhodnutia ţalovanej. Súčasne zaslal ţalovanej rovnopis ţaloby a jej doplnenia na vyjadrenie. Keďţe ţalobca napriek výzve svoje podanie nedoplnil a neuviedol ani to, vyplatenia dôchodku v akej sume sa domáha, krajský súd dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 80 písm.
- b)OSP na vylúčenie veci, týkajúcej sa vyplatenia dôchodku, na samostatné konanie. Neodstránenie vád podania z 2. januára 2007 bolo podľa krajského súdu neodstrániteľnou prekáţkou konania, a preto konanie zastavil. Uznesenie napadol ţalobca včas podaným odvolaním z 11. marca 2010 bez bliţšie uvedených dôvodov odvolania. Na výzvu krajského súdu svoje odvolanie doplnil 21. apríla 2010. Poukázal na to, ţe vo veku 72 rokov pomaly umiera bez dôchodku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Odporkyňa vo vyjadrení k veci z 18. marca 2011 uviedla, ţe ţalobca v minulosti neprevzal uţ čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok za dobu od 2.5.1993 do 28.1.2001 v celkovej sume 288 011 Sk a neprevzal ani starobný dôchodok za obdobie od 2.1.2006 do 1.3.2011 vrátane v sume 15 818,50 Eur (473 548 Sk), pričom z dôvodu nepreberania bola výplata invalidného dôchodku zastavená od 2. februára 1997 a výplata starobného dôchodku bola zastavená od 2.1.2006. Odvolací súd v zásade súhlasí s názorom krajského súdu, ţe z podania ţalobcu z 2. januára 2007 ani z jeho doplnenia zo 4. januára 2007 nie je moţné zistiť, vyplatenia akej konkrétnej sumy dôchodku sa ţalobca voči ţalovanej domáha, pričom ţalobca na výzvu krajského súdu na jej konkretizáciu nereagoval. 9So/53/2010 3 Z dávkového spisu ţalovanej číslo X. však odvolací súd zistil, ţe navrhovateľ bol posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia č. 1 so sídlom v Bratislave dňa 21. apríla 1994 uznaný podľa § 29 ods. 2 písm.
- a)zákona č. 100/1988 Zb. invalidným od 23. mája 1994 vzhľadom na psychické ochorenie s dominanciou paranoidného syndrómu s pocitmi perzekúcie, pričom doţadovanie sa „spravodlivých nárokov“ podľa posudku patrí do obrazu ochorenia. Z dávkového spisu ţalovanej nevyplýva, ţe by u navrhovateľa došlo k zlepšeniu zdravotného stavu a zániku invalidity podľa § 29 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb.. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, ţe ţalobcovi bol od 29. januára 2004 priznaný starobný dôchodok. Invalidita ţalobcu pre duševnú poruchu je okolnosťou, pre ktorú je dôvodný postup podľa § 29 ods. 3 OSP na zabezpečenie realizácie práva ţalobcu na prístup k súdu. Keďţe v konaní pred krajským súdom ţalobca opatrovníka ustanoveného nemal, odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm.
- f)a ods. 2 OSP. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu rozhodnúť o ustanovení opatrovníka ţalobcovi podľa § 29 ods. 2 OSP, vyzvať ho na doplnenie ţaloby i na základe v spise sa nachádzajúcich dokladov a vo veci z hľadiska všetkých uplatnených nárokov navrhovateľa znovu rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková