Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 105/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. I., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. B. M., advokátom, spol. s r.o., so

§ 142ods.

1 O.s.p., s prihliadnutím na to, ţe ţalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná 1/ dovolanie, ktoré odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázala na (v poradí druhý, odvolacím súdom zrušený) rozsudok súdu prvého stupňa z

1. apríla 2010 č.k. 11 C 86/2009-186, ktorým bola ţaloba zamietnutá z dôvodu, ţe ţalobkyňa nepreukázala, ţe by jej právni predchodcovia O. M. a J. M. boli ku dňu ich smrti spoluvlastníkmi 3 Cdo 105/2013 3 nehnuteľnosti. Namietala, ţe O. M. nikdy nevlastnil podiel 5/24, pretoţe kúpna zmluva uzavretá s K. M., rod. B. (jeho matkou a starou matkou ţalobkyne), na základe ktorej sa tak malo stať, bola súdom určená za neplatnú. J. M. zase nemohla vlastniť podiel 19/24, pôvodne patriaci Š. M. (otcovi O. M. a starému otcovi ţalobkyne), nakoľko tento nebol prejednaný ani v dedičskom konaní po Š. M., a teda uţ vôbec nemohol byť predmetom dedičstva po O. M., po ktorom ho mala zdediť ona. Súdom vyčítala i nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení, ktorý podľa jej názoru nie je daný. Zdôraznila, ţe otázka o určenie, či tá – ktorá vec (ne)patrí do dedičstva, sa môţe riešiť len v konaní, ktorého účastníkmi sú iba do úvahy pripadajúci dedičia poručiteľa. Vo vzťahu dedičov k tretím osobám (tu ţalovanej 1/) sa však takýmto určením postavenie dedičov nevyrieši, nakoľko v dedičskom konaní nie je moţné prejednať vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísané v prospech iného vlastníka bez toho, aby tomu predchádzalo konanie o určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam – a v takom konaní by vzhľadom na jeho sporový charakter súd mohol rozhodnúť len o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Odvolací súd však napriek výslovnej ţiadosti ţalovanej 1/ nepripustil v tejto otázke proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd „dovolaniu vyhovel.“ Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe nie sú splnené procesné podmienky jeho prípustnosti, preto ho navrhla odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe 3 Cdo 105/2013 4 dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
2. Ţalovaná 1/ dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania podľa § 237 O.s.p. v dovolaní namietané neboli a dovolací súd ich existenciu nezistil. Dovolanie preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnosťou právnych záverov zaujatých súdmi niţších stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje 3 Cdo 105/2013 5 zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Pokiaľ dovolateľka tvrdila, ţe odvolací súd nekonal správne, keď napriek jej návrhu nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, dovolací súd uvádza, ţe ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. oprávňuje odvolací súd zaloţiť výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania (len) vtedy, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Posúdenie existencie zásadného právneho významu vyplýva z právneho posúdenia veci, preto patrí súdu, a nie účastníkom konania. Zákonná úprava prípustnosti dovolania je kogentná; v prípade, ak odvolací súd prípustnosť dovolania nevysloví, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj napr. R 38/1993). Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa si náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich výšku vyčíslila podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Dovolací súd priznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval uţ pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby – písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 58,69 €, čo spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), a 20 % DPH (13,26 €; § 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkom 79,58 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 3 Cdo 105/2013 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. septembra 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková