1 O.s.p. potvrdil; žalovanú zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i právnym posúdením veci. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedaná požiadavkám v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., je zrozumiteľné, výstižné a preskúmateľné. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovanej týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu vo veci konať. Posúdenie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody súdom prvého stupňa
jej obsahu považoval za správne a uzavrel, že právomoc súdu vo veci konať je daná v súlade s § 7 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila s posúdením veci súdom prvého stupňa po právnej stránke, ani v tejto časti jej námietku nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že v konaní bolo preukázané zmenšenie majetku žalobcu v dôsledku vymoženia trov exekúcie a odmeny exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 3180/2006; ide o skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého bola proti nemu vedená exekúcia. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky, keď pri určení začiatku omeškania vychádzal z § 563 Občianskeho zákonníka a určil jeho začiatok uplynutím lehoty 6 mesiacov počítanej odo dňa, keď bola škoda uplatnená, a keď pri určení výšky úrokov vychádzal z § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení nar. vl. č. 586/2008 Z.z. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dovolanie a žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nedostatkom právomoci súdu konať vo veci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodovaním vylúčeným sudcom (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Uviedla, že žalobca nepodal žiadosť o predbežné 4 3 Cdo 110/2012 prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, obsahom jeho žiadosti z 1. júna 2009 bolo uplatnenie náhrady škody z dôvodu nesprávneho postupu súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Až v žalobe podanej 20. decembra 2010 žalobca namietal nezákonné rozhodnutie súdu, v súvislosti s ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Tento nárok žalobcu uplatňovaný v súdnom konaní
jej názoru nespĺňa obligatórnu podmienku predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a to ani napriek tej skutočnosti, že obe podania (žaloba a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) vychádzajú z rovnakých skutkových okolností. Zákon č. 514/2003 Z.z. v žiadnom ustanovení neukladá povinnosť preskúmavať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody komplexne, vychádzajúc z jej obsahu, teda nad rámec tvrdení žiadateľa. Dovolateľka vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzovala z toho, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo odvolací súd sa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne a presvedčivo nevysporiadal s jej odvolacími námietkami týkajúcimi sa nedostatku predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody. Pokiaľ ide o uplatnený dôvod prípustnosti dovolania
g/ O.s.p. žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní vo veci ako členka senátu rozhodovala sudkyňa JUDr. A. I., ktorá
jej vedomostí je v príbuzenskom vzťahu k zástupkyni žalobcu, z ktorého dôvodu možno u nej dôvodne pochybovať o jej nepredpojatosti. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť, rozsudok odvolacieho súdu považoval za vecne správny a dôvody uvádzané žalovanou v dovolaní za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol 5 3 Cdo 110/2012 zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je
1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 6 3 Cdo 110/2012 Vady konania v zmysle § 237 písm. b/ až e/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v konaní došlo k vade
ustanovenia § 237 písm. a/ O.s.p.
a/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. V občianskom súdom konaní súdy prejednávajú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že sa právomoc občianskoprávnych súdov určuje vymedzením právnych vzťahov, o ktorých konajú a rozhodujú súdy. Sú to vzťahy občianskoprávne, pracovné, rodinné, obchodné a hospodárske. Pri skúmaní takto určenej právomoci rozhoduje obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti, a nie iba jeho úprava konkrétnym právnym odvetvím hmotného práva. V prejednávanej veci bolo konanie začaté na základe žaloby o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred 7 3 Cdo 110/2012 predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§ 16 ods. 4 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z.). Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, obsahom právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím je právo účastníka konania na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá mu vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v takomto konaní a povinnosť štátu takúto škodu nahradiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca 1. júna 2009 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Aj
názoru dovolacieho súdu táto žiadosť zodpovedá v § 16 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. stanoveným náležitostiam a je v nej uvedený podrobný popis skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok na náhradu škody, ako aj výška požadovanej náhrady škody. Z obsahu žiadosti možno jednoznačne vyvodiť, že žalobca za dôvod vzniku škody považuje nezákonné rozhodnutie súdu, a to konkrétne rozsudok Krajského súdu v Prešove z
2 veta pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. a vyzvať žalobcu na odstránenie rozporov, nepresností v nej uvedených. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v prípade, ak príslušný orgán
uvedeného ustanovenia nepostupuje, nedostatok náležitostí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nemá vplyv na právo 8 3 Cdo 110/2012 poškodeného domáhať sa uspokojenia nároku na náhradu škody na súde (§ 16 ods. 2 veta za bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z.). Nakoľko v danom v prípade žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na ktorú žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala, na prejednávanie a rozhodnutie sporu o takomto nároku je daná právomoc súdu (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ teda v prejednávanej veci súdy konali a rozhodli o uplatnenom nároku, konali v rámci im danej právomoci a tak možno uzavrieť, že konanie vadou
a/ O.s.p. nie je postihnuté. Žalovaná v dovolaní ďalej namieta, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a k odňatiu možnosti konať pred súdom malo
jej názoru dôjsť tým, že odvolací súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nakoľko sa v odôvodnení dostatočne a presvedčivo nevysporiadal s jej odvolacími námietkami týkajúcimi sa nedostatku predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody, preto je nepreskúmateľné. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu jej procesných práv.
názoru dovolateľky malo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom viesť predovšetkým nedodržanie postupu
O.s.p., keď odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, z ktorého dôvodu je rozhodnutie arbitrárne. Tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil 9 3 Cdo 110/2012 k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania
f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p.“. Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch nižšieho stupňa nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na žalovanou tvrdený ďalší dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd zameral aj na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci v odvolacom konaní rozhodovala ako členka senátu vylúčená sudkyňa JUDr. A. I.. Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne (R 59/1997).
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov (§ 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sám sudca. Pri výkone súdnictva má za každých okolností zachovať 10 3 Cdo 110/2012 vecný prístup. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania, resp. ich zástupcom je tiež schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, že niektorého účastníka, resp. jeho zástupcu pozná; aj takáto schopnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná neuviedla zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa spochybnila nezaujatosť sudkyne odvolacieho súdu JUDr. A. I., ktorá ako členka senátu rozhodovala v prejednávanej veci v odvolacom konaní. Samotná skutočnosť, že sudca je prípadne v príbuzenskom vzťahu so zástupcom účastníka, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Aj príbuzenský vzťah musí totiž dosahovať stupeň určitej intenzity, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ktorý môže ovplyvniť nezaujatosť sudcu v konaní a rozhodovaní. Žalovanou v dovolaní prezentovaný dôvod založený na príbuzenskom vzťahu sudkyne JUDr. A. I. k zástupkyni žalobcu bez ďalšieho nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd preto dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou
g/ O.s.p. Keďže prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jej dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.