2 O.s.p. Toto uznesenie napadli odporcovia odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu napadli odporcovia 1/ a 2/ dovolaním. Uviedli, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že súdy nezisťovali, koho zastupoval JUDr. M. V. v konaniach označených súdom prvého stupňa a neskúmali, či tieto veci skutkovo a právne spolu (ne)súvisia. Bez toho nemohli dospieť k správnym záverom o neprípustnosti zastúpenia
2 O.s.p. Súdy v rozpore s požiadavkou presvedčivosti a dostatočnej preskúmateľnosti rozhodnutí nevysvetlili, ako dospeli k záveru, že sú dané všetky predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia. Súd prvého stupňa uviedol v rozhodnutí celkom 6 spisových značiek konaní vedených na Okresnom súde Zvolen a Krajskom súde Banská Bystrica, avšak z ničoho nemožno zistiť, či ide o totožných účastníkov ale nie, alebo či tieto veci skutkovo alebo právne spolu súvisia alebo nie. Z týchto dôvodov odporcovia žiadali napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Podľa jej názoru nebola odporcom odňatá možnosť pred súdom konať. Uviedla, že sama má vedomosť o tom, že JUDr. M. V. vystupuje ako zástupca účastníkov opakovane vo viacerých skutkovo nesúvisiacich právnych veciach odlišných účastníkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd 3 3 Cdo 79/2012 rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním odporcov 1/ a 2/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť ich dovolania by preto v danom prípade mohla prichádzať do úvahy iba vtedy, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. dovolatelia 1/ a 2/ v dovolaní nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolatelia namietajú, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť procesne 4 3 Cdo 79/2012 nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolatelia vyvodzujú existenciu procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. predovšetkým z toho, že odvolací súd nezistil dostatočne skutkový stav a neskúmal, či vo veciach, ktoré sú v rozhodnutí súdu prvého stupňa označené konkrétnymi spisovými značkami, (ne)vystupoval JUDr. M. V. ako zástupca totožných účastníkov, resp. či tieto veci skutkovo a právne spolu (ne)súviseli. Formulácie, ktoré zvolili v dovolaní odporcovia 1/ a 2/, svedčia o tom, že súdom vytýkajú nesprávnosti, nedostatky a nedôslednosti skutkovej povahy. Z hľadiska obsahového spochybňujú nie samotný proces (procedúru prejednania veci), ale správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov a z nich vyvodených skutkových záverov. V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde ale o taký nedostatok, ktorý by zakladal procesnú vadu konania
Ak k tejto nesprávnosti dôjde, nemá to za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania. Dovolateľmi tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď obdobne aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.