Obsah (6)

§ 239§ 237§ 14§ 15§ 15a§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 149/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : V. G., bývajúci v B., proti žalovanej : M. S., bývajúca v B., zas

jej názoru existujú závažné pochybnosti o nezaujatosti sudcu JUDr. P. P., ktorý vo veci rozhodoval. Poukázala na to, že je účastníčkou viacerých súdnych konaní, o ktorých mal vo veci rozhodovať Krajský súdu Banská Bystrica. Pri zisťovaní subjektívneho hľadiska sudcu bol sudca v právnych veciach M. S. proti žalovanému D. L. vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16 C 34/2010 vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, ďalej vo veci žalobkyne M. S. proti žalovanému M. vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12 C 176/2009 bol taktiež vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci ako aj žalobcu D. proti žalovanej 1/ M. S. vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7 C 271/2006 bol JUDr. P. P. vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vo všetkých to bol dôvod, že má so žalovanou priateľský vzťah. Existujú teda dôvodné pochybnosti o tom, či sudca bol schopný objektívne vec posúdiť. O nedostatku subjektívnej nezaujatosti svedčia samotné vyššie uvedené vyhlásenia sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje

subjektívneho stanoviska sudcu, ale

objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Vzhľadom na doterajšie vyhlásenie sudcu vo 4 2 Cdo 149/2013 vyššie uvedených veciach a z dôvodov, pre ktoré sa sám sudca cíti byť zaujatý, žalovaná dôvodne pochybuje o tom, či sudca mohol objektívne posúdiť právnu vec, ktorej je účastníčkou. Sudca sa celkom trikrát označil za zaujatého v sporoch týkajúcich sa žalovanej, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky uzneseniami potvrdil a rozhodol o vylúčení sudcu z konaní, v ktorých žalovaná vystupuje. Z uvedeného je preto zrejmé, že sú splnené podmienky stanovené § 237 písm.g/ O.s.p. a síce, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý by mal byť vylúčený z konania. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobca sa písomne k dovolaniu žalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa 5 2 Cdo 149/2013 práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. So zreteľom na žalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci rozhodoval na odvolacom súde vylúčený sudca (§ 237 písm.g/ O.s.p.).

§ 14ods.

1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

§ 15ods.

1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o vylúčenie ktorého ide, súhlasí, pridelenie zabezpečí

osobitného predpisu. Ak ide 6 2 Cdo 149/2013 o vylúčenie sudcu

§ 14ods.

1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1 O.s.p. Na opakované oznámenie tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol, v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

§ 15aods.

1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov

§ 14ods.

1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účelom citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom či negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/). O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte, ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu, alebo prikáže vec inému senátu (§ 16 ods. 1, 2 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolateľka tvrdila, že existujú závažné pochybnosti o nezaujatosti sudcu JUDr. P. P., ktorý vo veci rozhodoval, keď JUDr. P. P. bol v iných právnych veciach, ktoré vedie žalovaná, alebo sú vedené proti nej (konkretizovala tri veci), bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí. Poukázala na to, že vec prejednávajúci sudca JUDr. P. P. sám dobrovoľne uviedol, že má so žalovanou priateľský vzťah. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. októbra 2010 č.k. 1 Nc 59/2010-52 je zrejmé, že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, medzi ktorými je uvedený aj sudca JUDr. P. P., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. V tomto rozhodnutí dovolací súd posudzoval vzťah JUDr. P. P. k žalovanej a uzavrel, že v písomnom vyjadrení neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o jeho nestrannosti. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd pripomenul, „že samotný vzťah medzi sudcami navzájom je založený na profesionalite. Chýba tu preto objektívny základ pre konštatovanie zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto 7 2 Cdo 149/2013 základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o tom, či takíto sudcovia (poznajúci žalovanú z pracoviska, kde pracovne spolu prichádzajú do styku) budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami a inými úradnými osobami (obdobne tiež medzi sudcami navzájom a medzi sudcami a zamestnancami súdu) prezumuje vo všeobecnosti porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, a takéto prekročenie sudcovia uvedení vo výroku
2. tohto rozhodnutia (vrátane JUDr. P. P.) vo svojich vyjadreniach netvrdili, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov. Až v prípade, že by uvedený vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, pôjde totiž o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a vtedy by išlo o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy medzi sudcami navzájom alebo medzi sudcami a zamestnancami súdu, ktoré však bežný, pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú (t.j., ak tieto vzťahy spočívajú iba na tom, že sa sudcovia navzájom osobne poznajú, pretože prichádzajú spolu pracovne do styku), nemajú samé osebe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci týkajúcej sa takejto osoby, v danom prípade žalovanej, ktorá je sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici. Teda iba tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici, ku ktorej majú spomenutí sudcovia (vrátane JUDr. P. P.) len profesionálny pracovný vzťah, resp. kolegiálny vzťah, nemôže založiť pomer predpokladaný ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p.“. Dovolateľka v podanom dovolaní netvrdí nové skutočnosti vzťahu sudcu k účastníkom konania, ktoré by znamenali zmenu pomerov v čase, oproti rozhodnutiu dovolacieho súdu z
3. októbra 2010, poukazuje iba na iné právne veci, kde je účastníčkou konania, v ktorých bol JUDr. P. P. vylúčený z prejednávania a rozhodovania. Keďže JUDr. P. P. vo svojom vyjadrení nepotvrdil existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci a ani zo spisu a ani z tvrdení dovolateľky nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť, dovolací súd má za to, že predmetné konanie nie je postihnuté vadou konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.g/ O.s.p. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p., a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. 8 2 Cdo 149/2013 Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

§ 239O.s.p.

prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej ako neprípustné

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 145 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júna 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová