← Slovensko

o zaplatenie 8 295,16 eur a 11 949,81 eur s prísl.

Najvyšší súd 2 Obo 20/2013 Slovenskej republiky 2 Obo 25/2013 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci ţalobkyne: A. S., C., proti ţalovanému: JUDr. M. T., N., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. „v konkurze“, U., IČO: X., v konaní o zaplatenie 8 295,16 eur s príslušenstvom a 11 949,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. júna 2012, č. k. 1Se/2/2003-75 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. septembra 2012, č. k. 1Se/2/2003-89, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  3. júna 2012, č. k. 1Se/2/2003-75 p o t v r d z u j e. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  4. septembra 2012, č. k. 1Se/2/2003-89 z r u š u j e. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa
  6. 2012, č. k. 1Se/2/2003-75 zamietol návrh ţalobkyne a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe ţalobou, podanou dňa
  8. 2003, 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 2 ţalobkyňa ţiadala, aby súd zaviazal ţalovaného D., a. s., U., IČO: X., na zaplatenie istiny 249 900,-- Sk (8 295,16 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od
  10. 2002 do zaplatenia a na zaplatenie istiny 360 000,-- Sk (11 949,81 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od
  12. 2002 do zaplatenia, ďalej sumu 50 000,-- Sk (1 659,69 eur) a sumu 72 000,-- Sk (2 380,96 eur). Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe podľa ţalobného návrhu uzavrela ţalobkyňa dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu s B.. pod č. 25613/2001 a č. 29849/2001, pričom v zmysle obsahu dohody č. 25613/2001 jej mal byť
  14. 2002 vrátený vklad vo výške 249 900,-- Sk a v zmysle obsahu dohody č. 29849/2001 jej mal byť vrátený vklad vo výške 360 000,-- Sk dňa
  17. Potvrdenie prijatia ţalobkyne za člena B. so sídlom U., IČO: X. bolo na základe prihlášky č. 25613/2001 a č. 29849/2001 podpísané predsedom predstavenstva Ing. F. M.. Prihláška aj s dohodou podpísaná dňa
  19. 2001 a
  21. 2001 mali prílohu D. – VÝNOS Bonifikačný D. – Výnos, Z. a podľa tejto prílohy, podľa ţalobkyne je D., a. s., ručiteľom a ručí za splnenie zmluvy svojim majetkom. Ţalobkyňa v ţalobe ďalej tvrdila, ţe z jej strany boli podmienky dohodnuté v Dohode o vrátení ďalšieho členského vkladu č. 25613/2001 zo dňa
  23. 2001 a č. 29849/2001 zo dňa
  25. 2001, dodrţané. Na základe Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č. 25613/2001 a č. 29849/2001 sa zmluvná strana zaviazala k vyplateniu daru ţalobkyni vo výške 50 000,-- Sk a 72 000,-- Sk. Ţalobkyňa tvrdila, ţe ţalovaný je nielen ručiteľom, ale aj zakladateľom B., pritom poukazovala na sídlo B. V ţalobe ţalobkyňa taktieţ uviedla, ţe na B. a aj na D., a. s., obe so sídlom U., bol Krajským súdom v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz, pričom konkurz vyhlásený na D., a. s., bol rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  27. 2002, sp. zn. 3 Obo 27/2003 zrušený. Ţalobkyňa si uplatnila proti ţalovanému nárok ako voči ručiteľovi za pohľadávky B. a ţiadala, aby ho súd zaviazal na zaplatenie istiny 249 900,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% od
  29. 2002 do zaplatenia a na zaplatenie istiny 360 000,-- Sk s 17,6% úrokom z omeškania od
  31. 2002 do zaplatenia, ďalej sumy 50 000,-- Sk a 72 000,-- Sk, ktoré jej mali byť vyplatené podľa zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Súd prvého stupňa mal po zhodnotení vykonaného dokazovania preukázané, ţe ţalobkyňa ako členka B., so sídlom P., IČO: X., splatila členský vklad, a to dňa
  33. 2001 vo výške 360 000,-- Sk a dňa
  35. 2001 vo výške 250 000,-- Sk. B. uzavrelo so ţalobkyňou dňa
  37. 2001 Dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu, kde sa druţstvo zaviazalo ţalobkyni členský vklad vo výške 360 000,-- Sk vrátiť ku dňu
  39. 2002, pričom zároveň 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 3 B. vystavilo ţalobkyni cestovný šek zo dňa
  41. 2001 na túto sumu. Ţiadosť o vloţenie ďalšieho členského vkladu, podpísaná ţalobkyňou zo dňa
  43. 2001, potvrdenie B. o prijatí za člena, Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu, príjmový pokladničný doklad, ako aj cestovný šek, sú opatrené č. 29849/
  44. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, ţe medzi ţalobkyňou a B. bola uzavretá Zmluva o budúcej darovacej zmluve pod č. 29849/2001, kde sa B. zaviazalo uzatvoriť so ţalobkyňou darovaciu zmluvu najneskôr do
  46. 2002, v zmysle ktorej B. daruje ţalobkyni finančnú čiastku vo výške 72 000,- Sk. Pri týchto zmluvách bolo B. zastúpené Ing. F. M., predsedom predstavenstva. Súd prvého stupňa taktieţ uviedol, ţe ďalší členský vklad do B., uhradila ţalobkyňa vo výške 250 000,-- Sk dňa
  48. 2001, a to na základe prihlášky do B. zo dňa
  50. 2001, pod č. 25613/2001, pričom bola tieţ uzavretá Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu z B., v zmysle ktorej sa B. zaviazalo vrátiť ţalobkyni členský vklad vo výške 249 900,-- Sk, a zároveň bola pod č. 25613/2001 dňa
  52. 2001 uzavretá Zmluva o budúcej darovacej zmluve, v zmysle ktorej mala byť medzi B. a ţalobkyňou uzavretá darovacia zmluva najneskôr do
  54. 2002, v ktorej sa B. zaviazalo k darovaniu sumy 50 000,-- Sk v prospech ţalobkyne. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe aj v týchto dokladoch bolo B. zastúpené predsedom predstavenstva Ing. F. M.. Súd prvého stupňa poukázal aj na prehlásenia B. zo dňa
  56. 2002 a
  58. 2002, v ktorých prehláseniach sa potvrdzuje riadne evidovanie záväzkov B. voči ţalobkyni. Zo Zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 29849/2001 zo dňa
  60. 2001, uzavretej medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a spoločnosťou S., spol. s r. o., N., IČO: X., ako záloţcom, súd prvého stupňa zistil, ţe zmluvné strany sa dohodli na zriadení záloţného práva k cenným papierom, a to zaknihovaným akciám emitenta D., a. s., na doručiteľa v menovitej hodnote 1 000,-- Sk v celkovom počte 432 ks (ISIN: SK 1120005311), ktoré dáva záloţca do zálohy záloţnému veriteľovi na dobu určitú, a to do splatenia vyrovnacieho podielu a daru zo strany B. záloţnému veriteľovi po skončení jeho členstva v tomto druţstve, na základe dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu a zmluvy o budúcej darovacej zmluve v celkovej výške 432 000,-- Sk, ktorá pohľadávka záloţného veriteľa má byť splatená do
  63. Ďalej zo Zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 25613/2001 zo dňa
  65. 2001, uzavretej medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a spoločnosťou S., spol. s r. o., N., IČO: X., ako záloţcom, súd prvého stupňa zistil, ţe zmluvné strany sa dohodli na zriadení záloţného práva k cenným 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 4 papierom, a to zaknihovaným akciám emitenta D., a. s., na doručiteľa v menovitej hodnote 1 000,-- Sk v celkovom počte 300 ks (ISIN: SK 1120005311), ktoré dáva záloţca do zálohy záloţnému veriteľovi na dobu určitú, a to do splatenia vyrovnacieho podielu a daru zo strany B. záloţnému veriteľovi po skončení jeho členstva v tomto druţstve, na základe dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu a zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe ţalobkyňa si uplatnila svoj nárok voči ţalovanému ako ručiteľovi, ktorý ručí za záväzky B. voči ţalobkyni, vzniknuté na základe predmetných dohôd, zmlúv a prehlásení. Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici, súd prvého stupňa zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  67. 2002, č. k. 39-24K 48/02-1189 bol vyhlásený konkurz na B., so sídlom P., IČO: X. a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  69. 2004, sp. zn. 27K 203/2002 bol vyhlásený konkurz na D., a. s., so sídlom P., IČO: X., pričom S., spol. s r. o., N., IČO: X., bola zaloţená zakladateľskou listinou, vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice zo dňa
  71. 1997 podľa § 27, § 105 a nasl. Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 303 a § 546 Obchodného zákonníka (zrejme Občianskeho zákonníka), súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala oprávnenosť uplatneného nároku voči ţalovanej, resp. voči úpadcovi D., a. s., B.. Z vykonaného dokazovania je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, ţe na základe dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu, cestovných šekov a prehlásení dlţníka B., mala ţalobkyňa určité finančné nároky voči BDV druţstvu B., ktoré zostali neuspokojené. Tieto nároky si ţalobkyňa prihlásila aj do konkurzu vedeného na majetok B. Ţalobkyňa však podľa súdu prvého stupňa nepreukázala, ţe úpadca D., a. s., B., bol ručiteľom za splnenie záväzkov B. v súvislosti s vrátením členského vkladu a inými záväzkami, ktoré pre B. mali z predloţených dokladov vyplynúť. Takýto záväzok podľa súdu prvého stupňa nevyplýva ani zo záloţných zmlúv, uzavretých medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a S., spol. s r. o., N., IČO: X. ako záloţcom dňa
  73. 2001 a
  76. S poukazom na § 151a/ Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa dodal, ţe pokiaľ aj S., spol. s r. o., v čase uzavretia predmetných zmlúv vlastnila akcie emitenta D., a. s. (úpadcu) a tieto zaloţila v prospech ţalobkyne ako záloţného veriteľa na úhradu záväzkov dlţníka B. v zmysle dohôd o vrátení členského vkladu, neznamená to, ţe úpadca – D., a. s., ručí za splnenie týchto záväzkov 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 5 dlţníka B.. Preto pokiaľ nebola ţalobkyňa uspokojená zo strany B. ako dlţníka, podľa súdu prvého stupňa sa mohla domáhať uspokojenia svojich pohľadávok zo zálohu. Záloh, t. j. zaloţený majetok, v tomto prípade predstavovali akcie vo vlastníctve S., spol. s r. o. a ţalobkyňa ako záloţný veriteľ sa mohla podľa súdu prvého stupňa domáhať uspokojenia napr. speňaţením týchto akcií (ako to bolo dohodnuté v zmluve o zriadení záloţného práva). Záloţným ručiteľom v tomto prípade bola S., spol. s r. o., ktorá zaloţila cenné papiere. Podľa súdu prvého stupňa ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe má voči ţalovanému ako ručiteľovi právo na ţalobou uplatnené pohľadávky, a to či uţ pokiaľ ide o vrátenie uhradeného členského vkladu alebo aj zaplatenie ďalších súm, ktoré mali byť predmetom darovacích zmlúv, uzavretých medzi B. ako darcom a ţalobkyňou ako obdarovanou. Súd prvého stupňa preto návrh ţalobkyne ako neoprávnený v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa, ktorá uviedla, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uzatvorené záloţné zmluvy medzi ţalobkyňou a S., spol. s r. o., ako aj s poukazom na § 303 a § 546 Obchodného zákonníka (zrejme Občianskeho zákonníka), má ţalobkyňa za to, ţe Ing. F. M., ako predseda predstavenstva spoločnosti D., a. s., v čase uzatvárania uvádzaných zmlúv o zriadení záloţného práva, niekoľkokrát verejne a záväzne formou verejného prísľubu pred masovokomunikačnými prostriedkami (rozhlas, televízia, printové médiá) vyhlásil, ţe D., a. s., v plnej miere preberá na seba záväzky voči veriteľom B., a ţe S., spol. s r. o., bola zaloţená predovšetkým z tohto dôvodu. Ţalobkyňa zdôraznila, ţe S., spol. s r. o., v čase uzavretia predmetných zmlúv vlastnila akcie emitenta D., a. s. a tieto zaloţila v prospech ţalobkyne ako záloţného veriteľa na úhradu záväzkov dlţníka B. z dohôd o vrátení členského vkladu v kontexte záväzného verejného prísľubu štatutárneho zástupcu D., a. s., Ing. F. M., o prebratí záväzkov B.B. na D., a. s. Súd prvého stupňa sa podľa ţalobkyne, touto skutočnosťou v konaní vôbec nezaoberal, z ktorého dôvodu ţalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe súd jej návrhu vyhovie. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 6 Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zo dňa
  78. 2012, č. k. 1Se/2/2003-89 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 1 457,-- eur, na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č.: 7000157878/8180, VS: 6050368212, KS: 0558, do
  79. odo dňa doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie ţalobkyňa, v ktorom uviedla, ţe vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery ţiada o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie odvolania z dôvodu, ţe jej mesačný príjem za rok 2011 predstavoval sumu vo výške 260,-- eur, pričom ţije v spoločnej domácnosti s manţelom, ktorý je invalidný dôchodca s dôchodkom vo výške 300,-- eur mesačne s výdavkami vo výške 150,-- eur mesačne na ţivotu potrebné lieky. S poukazom na ust. § 138 O. s. p. má ţalobkyňa za to, ţe v danom prípade sa nejedná o svojvoľné ani o zrejmé bezúspešné uplatnenie práva, nakoľko jej uţ bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku za návrh. Z uvedeného dôvodu ţalobkyňa ţiada, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenené tak, ţe jej súd prizná oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu a medziach dôvodov uvedených v odvolaní, pričom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne voči rozsudku nie je moţné vyhovieť. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, s ktorými dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. stotoţnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na prvú vetu § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia obchodná spoločnosť je právnickou osobou zaloţenou za účelom podnikania. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe všetky obchodné spoločnosti sa konštituujú ako samostatné právnické osoby, pričom najčastejším dôvodom ich vzniku je realizácia určitého spoločného podnikateľského zámeru spoločníkov. V danom prípade sa vyskytujú tri právnické osoby, a to B., so sídlom P., IČO: X., spoločnosť D., a. s., so sídlom P., IČO: X. a S., spol. s r. o., N., IČO: X.. Podľa výpisov 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 7 z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica je zrejmé, ţe všetky uvedené spoločnosti spája Ing. F. M., ktorý v mene týchto právnických osôb konal ako štatutárny orgán (predseda predstavenstva alebo ako konateľ). Keďţe ide o samostatné právnické osoby, je v posudzovanom prípade rozhodujúce, ţe Ing. F. M. ako štatutárny orgán uzavrel a podpísal v mene S., spol. s r. o., predmetné zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným papierom (akciám emitenta D., a. s.), a to do splatenia vyrovnávacieho podielu a daru zo strany B., ktorý právny úkon bez ďalšieho nezakladá ţiaden záväzok ţalovaného úpadcu D., a. s., voči ţalobkyni. Z uvedeného dôvodu, odkaz ţalobkyne na oprávnenosť jej nároku voči ţalovanému úpadcovi D., a. s., s poukazom na personifikáciu dotknutých subjektov prostredníctvom totoţného štatutárneho orgánu nie je správny, nakoľko nositeľom práv a povinností je iba tá právnická osoba, v ktorej mene koná jej štatutárny zástupca. Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo najmä tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, ţe súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môţu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závaţnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací súd poukazuje na § 303 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia, kto veriteľovi písomne vyhlási, ţe ho uspokojí, ak dlţník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlţníkovým ručiteľom. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe ide o jednostranné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, ţe ho uspokojí, ak dlţník voči nemu nesplní určitý záväzok. Vyhlásenie musí mať písomnú formu. V občianskom súdom konaní vo všeobecnosti platí, ţe kaţdý musí preukázať svoje tvrdenia. Ţalobkyňa pohľadávku uplatňuje z titulu ručenia, musí preto preukázať, ţe ţalovaný skutočne urobil ručiteľské vyhlásenie. Preskúmaním Dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu č. 25613/2001 zo dňa 0
  81. 2001 a č. 29849/2001 zo dňa
  83. 2001, Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č. 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 8 25613/2001 a č. 29849/2001, prehlásenia B. zo dňa
  85. 2002 a
  87. 2002, Zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 29849/2001 zo dňa
  89. 2001 a č. 25613/2001 zo dňa
  91. 2001, odvolací súd konštatuje, ţe medzi ţalobkyňou a ţalovaným nevznikol ţiadny ručiteľský záväzok, ktorým by ţalovaný úpadca písomne vyhlásil, ţe záväzky B. voči ţalobkyni uspokojí. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu nebol preukázaný základ ţaloby, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s údajným verejným prísľubom, uvedeným ţalobkyňou v odvolaní, ku ktorému malo dôjsť pred masovokomunikačnými prostriedkami (rozhlas, televízia, printové médiá), podľa ktorého prísľubu má ţalobkyňa za to, ţe ţalovaný (D., a. s.) vyhlásil prebratie záväzkov voči veriteľom B.B. B., odvolací súd poukazuje na § 120 ods. 4 O. s. p. Podľa uvedeného ustanovenia, všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p., podľa ktorého ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie ods. 1 sa nepouţije v konaniach podľa § 120 ods. 2 (§ 205a ods. 2 O. s. p.). Ţalobkyňa v odvolaní neuviedla, ţe verejný prísľub, ako novo uplatnený dôkaz v odvolacom konaní, bez svojej viny nemohla označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd konštatuje, ţe účastníci konania boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (č. l. 67 spisu). Odvolací súd preto na tento nový dôkaz, uplatnený 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 9 aţ v odvolaní, nemohol odvolacom konaní prihliadať, keďţe nenapĺňa dikciu ustanovenia § 205a O. s. p. Ţalobkyňa ako odvolací dôvod taktieţ uviedla ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., a to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z., ţe vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pouţil správny právny predpis, správne ho vyloţil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, keď skonštatoval, ţe v konaní nebol preukázaný právny úkon, ktorý by zaväzoval ţalovaného úpadcu uspokojiť predmetné pohľadávky ţalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo ţalovanému (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní mu ţiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) ďalej prejednal odvolanie ţalobkyne podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. 2 Obo 20/2013 2 Obo 25/2013 10 Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, poplatková povinnosť vzniká tieţ podaním odvolania. V dôsledku odvolania ţalobkyne proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  92. júna 2012 č. k. 1Se/2/2003-75 bola napadnutým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici uloţená ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 1 457,-- eur, na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č.: 7000157878/8180, VS: 6050368212, KS: 0558, do
  93. odo dňa doručenia uznesenia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa
  95. 2012 č. k. 1Se/2/2003-103 priznal ţalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe preskúmaním uplatneného nároku, osobných, majetkových a zárobkových pomerov ţalobkyne, ako aj výšky súdneho poplatku dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe v posudzovanom prípade ţalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Predmetné uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
  98. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  99. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  100. apríla 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.