Najvyšší súd 2 Obdo 52/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. B. a 2/ A. B., obaja bytom I., zastúpení spoločnosťou C., v. o. s., Š., proti ţalovaným 1/ L. S., bytom P., zastúpená Mgr. V. S., R., 2/ B. S., bytom P., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaných 1/ M. B., bytom V., 2/ Ing. A. S., bytom N., obaja právne zastúpení JUDr. M. M., advokátom, B., v konaní o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok zo zmluvy o úvere, na dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- marca 2012, č. k. 3Cob/41/2011-253, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a . Ţalovanému 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa
- 2010, č. k. 54Cb/289/2006-205 ţalobu zamietol a ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z obsahu zmluvy o úvere č. 022006 z
- 2006 s prihliadnutím na skutočnosť, ţe zmluvu uzatvorili ţalobcovia a spoločnosť D. F., s. r. o., so sídlom v B. konštatoval, ţe ţalované nie sú v prejednávanej veci pasívne legitimované, nakoľko nie sú účastníčkami zmluvy o úvere č. 022006 a nie sú nositeľkami ţiadnej právnej povinnosti vo vzťahu k ţalobcom. Súd prvého stupňa vyslovil záver, ţe pasívne legitimovaným by mohla byť jedine spoločnosť D. F., s. r. o., so sídlom v B., avšak za predpokladu, ţe by existovala ako subjekt práva. Ďalej uviedol, ţe nevyhovel návrhu ţalobcov a nevykonal nimi navrhované dokazovanie, nakoľko by to nemalo vplyv na výsledok sporu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a skutočnosťou, ţe si ţalovaní, ani vedľajší účastníci náhradu trov konania riadne neuplatnili. 2 2 Obdo 52/2012 Na odvolanie ţalobcov odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovanej 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a rozhodol, ţe o náhrade trov odvolacieho konania vedľajších účastníkov rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa. Zdôraznil, ţe ak by zmluva o úvere č. 022006 zo dňa
- 2006 mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a obsahovala by podmienky, ktoré by boli v zmysle zákona neprijateľné, boli by neplatné, a to absolútne pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a súd by sa musel touto neplatnosťou zaoberať z úradnej povinnosti. Ďalej sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd povaţoval za potrebné k veci dodať, ţe nakoľko jednou z napádaných podmienok zmluvy o úvere č. 022006 zo dňa
- 2006 je podmienka zakotvená v čl. IV zmluvy, ktorý upravuje zabezpečenie úveru a s ktorým súvisí aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, z výpisu z obchodného registra, vedeného Okresným súdom B. I, oddiel Sro, vloţka č. 40977/B vyplýva, ţe spoločnosť R., s. r. o., IČO: X., bola dňa
- 2007 vymazaná z obchodného registra, a to na základe zrušenia spoločnosti súdom, a to bez likvidácie, hoci z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. X., kat. úz. T. vyplýva, ţe ako vlastník bytu č. X. v B. na Vietnamskej 50,
- poschodie, je vedená spoločnosť R., s. r. o., B.. Obsah listu vlastníctva č. X., kat. úz. T. tak podľa odvolacieho súdu vyvoláva váţnu pochybnosť, či boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie spoločnosti R., s. r. o., uznesením súdu bez likvidácie, a jej následný výmaz z obchodného registra. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z ust. § 237 písm. f/ O. s. p. V odôvodnení dovolania poukázali na skutkový stav veci a uviedli, ţe dôvodom zamietnutia ţaloby bol podľa súdov niţšieho stupňa výlučne nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/, ktorí neboli účastníkmi spornej zmluvy o úvere. Dovolatelia preto zdôraznili, ţe súdy niţšieho stupňa sa vôbec nezaoberali hmotnoprávnym nárokom ţalobcov, t. j. neprijateľnosťou podmienok zmluvy o úvere. Zároveň dodali, ţe súd prvého stupňa voči ostatným účastníkom konania zastavil konanie z dôvodu, ţe boli ex offo zrušení a vymazaní z obchodného registra. Takýmto spôsobom podľa dovolateľov došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom, keďţe nemali moţnosť ovplyvniť výmaz dvoch pôvodných ţalovaných z obchodného registra. Ďalej 3 2 Obdo 52/2012 uviedli, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neboli účastníkmi spornej zmluvy o úvere, avšak ţalobcovia okrem určenia neplatnosti neprijateľných podmienok zo zmluvy o úvere, ţiadali pôvodne aj o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva bytu č. X., ktorej účastníkmi boli aj ţalované 1/ a 2/. Uviedli tieţ, ţe ak počas konania vyšlo najavo, ţe niektorý zo ţalovaných bol vymazaný z obchodného registra, súd prvého stupňa mal v takomto prípade z úradnej povinnosti postupovať podľa ust. § 75a Obchodného zákonníka a dať na príslušný registrový súd podnet na dodatočnú likvidáciu vymazanej spoločnosti, pričom rovnako mal postupovať aj odvolací súd. Podľa dovolateľov odvolací súd tým, ţe spochybnil splnenie zákonných podmienok na výmaz ţalovaných spoločností potvrdil, ţe nesprávnym postupom registrového súdu bolo ţalobcom znemoţnené uplatňovať si na súde svoj hmotnoprávny nárok. Dovolatelia preto okrem vady konania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. poukázali aj na inú vadu konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorej následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil týmto súdom na ďalšie konanie. Ţalované 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili. Vedľajší účastníci na strane ţalovaných vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, ţe v danom prípade sa ďalší majetok spoločností nezisťoval, preto nebol daný dôvod na postup súdov podľa ust. § 75a Obchodného zákonníka. K inej vade uviedli, ţe táto mala podľa dovolateľov spočívať v tom, ţe ţaloba bola zamietnutá bez toho, aby sa súdy zaoberali uplatneným hmotnoprávnym nárokom, ktorý dôvod nie je vadou konania. Preto vedľajší účastníci navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ a zistil, ţe bolo podané účastníkmi konania v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie preskúmal v zmysle ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho 4 2 Obdo 52/2012 prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť 5 2 Obdo 52/2012 dovolania nevyslovil a súd prvého stupňa vo výroku nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153ods. 3 a
- Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238 O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p. Dovolatelia vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia podali návrh o určenie absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok zmluvy o úvere č. 022006 z
- 2006, ktorú uzatvorili ţalobcovia so spoločnosťou D. F., s. r. o. V zmysle svojho dispozičného práva ţalobcovia ako ţalovaných označili spoločnosť D. F., s. r. o., L. S., B. S. a spoločnosť R., s. r. o. Nakoľko počas konania uvedené obchodné spoločnosti zanikli na základe rozhodnutia registrového 6 2 Obdo 52/2012 súdu výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, súd prvého stupňa konanie proti ním zastavil a v konaní pokračoval s fyzickými osobami L. S., B. S. a skúmal ich pasívnu vecnú legitimáciu. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, dospeli k zhodnému názoru, ţe zostávajúce ţalované nie sú v predmetnom spore pasívne vecne legitimované, nakoľko nie sú stranami úverovej zmluvy, ktorej podmienky ţalobcovia navrhli určiť ako absolútne neplatné. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, platnosťou namietaných podmienok zmluvy uţ nezaoberali a v uvedenom smere ani nevykonali dokazovanie. Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe súdy sa vôbec nezaoberali ich hmotnoprávnym nárokom, t. j. neprijateľnosťou podmienok zmluvy o úvere. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, ţe subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Keď teda na základe výsledku dokazovania súdy dospeli k záveru, ţe ţalované L. S., B. S., nie sú nositeľkami subjektívnej povinnosti, nie je moţné prisvedčiť dovolateľom, ţe procesným pochybením súdov, t. j. následným neprejednaním a neposúdením neprijateľnosti podmienok zmluvy o úvere došlo u dovolateľov k odňatiu moţnosti konať pred súdom, resp. k znemoţneniu uplatňovať si na súde svoj hmotnoprávny nárok. Dovolatelia v dovolaní ďalej poukázali na nesprávny procesný postup súdov v súvislosti s výmazom nimi pôvodne ţalovaných spoločností, ţe nemali moţnosť ovplyvniť výmaz dvoch pôvodných ţalovaných z obchodného registra. Namietaná vada sa vzťahuje ku konaniu registrového súdu, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o výmaze spoločností. Nakoľko namietaná skutočnosť bola predmetom iného konania (konanie pred registrovým súdom je samostatným konaním) a v prejednávanej veci dovolací súd nedisponuje právomocou ju preskúmavať, vznesená námietka je právne irelevantná a nemoţno ju pokladať ani za vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. 7 2 Obdo 52/2012 Dovolateľky tieţ namietli, ţe súdy nesprávne zistili skutkový stav a vec nesprávne právne posúdili, keď neaplikovali ustanovenie § 75a Obchodného zákonníka. Konanie môţe byť postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Prípustnosť dovolania však nezakladá skutočnosť, ak súdy svoje rozhodnutie zaloţili na nesprávnych skutkových zisteniach; nesprávne či nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. – nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Rovnako to platí aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci, ako aj tzv. iná vada, predstavujú prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno však uplatniť vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné), samo nesprávne posúdenie veci a tzv. iná vada ale prípustnosť dovolania nezakladajú. I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľmi (§ 237 písm. f/ O. s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania, vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 238 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní im ţiadne trovy dovolacieho konania nevznikli. 8 2 Obdo 52/2012 Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave
- apríla 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová