Najvyšší súd 2 Obdo 1/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: E. R., T., právne zastúpenej JUDr. J. D., advokátom, Š., proti ţalovanému: P. - podielnické družstvo J., J. , IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M. K., advokátkou, J., v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
- októbra 2012, č. k. 1Cob/97/2011-234, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania vo výške 79,58 eur na účet jej právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa
- 2011, č. k. 3Cb/151/2007-210 určil, ţe uznesenie náhradnej členskej schôdze P. - podielnické druţstvo J., J. 430, IČO: X., zo dňa
- 2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie predstavenstva druţstva P. - podielnické druţstvo J., 19/07 zo dňa
- 2007 o vylúčení z členstva v druţstve E. R., nar. X., bytom T., v bode A 3.27, je neplatné. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobkyňa podala dňa
- 2007 na súd návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze zo dňa
- 2007 o vylúčení z členstva v druţstve a ţiadala, aby súd určil a vyhlásil, ţe rozhodnutie členskej schôdze je neplatné, lebo je v rozpore s právnymi predpismi a stanovami druţstva a aj naďalej zostáva členkou druţstva. Dňa
- 2007 zobrala ţalobkyňa späť návrh v časti výroku: „aj naďalej zostávajú členmi druţstva“. Uznesením zo dňa
- 2007, č. k. 3Cb/147/2007-16 súd prvého stupňa zastavil konanie v späťvzatej časti. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyni vznikol členský pomer v druţstve ţalovaného, prevodom obchodného podielu z A J. vo výške 25 144,-- Sk tak, ako sa to konštatuje v evidenčnom liste a členskou prihláškou číslo
- Dôvodom vylúčenia z členstva v druţstve 2 2 Obdo 1/2013 ţalobkyne bolo podľa výrokovej časti rozhodnutia ţalovaného číslo 143/07 zo dňa
- 2007 to, ţe nesplnila podmienky členstva v druţstve ako člen druţstva podľa článku V. bod 3, 4 a 7 Stanov v platnom znení. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, ţe nezaplatila členský a vstupný vklad člena druţstva vo výške 20 000,-- Sk, rezervný fond 2 000,-- Sk a nedeliteľný fond 50 000 Sk a majetkové konto ku dňu vylúčenia činí - 48 853,-- Sk. Prvým dôvodom uvedeným v článku V. bod 3 je nesplnenie základného členského vkladu. Keďţe ţalobkyňa nebola zakladajúcim členom druţstva, vzťahovala sa naň povinnosť zaplatiť členský vklad 20 000,-- Sk, čo ku dňu rozhodnutia splnila. Ďalším dôvodom vylúčenia bolo nesplnenie článku V. bod 4 stanov druţstva podieľať sa na tvorbe rezervného fondu vo výške 2 000,-- Sk s vkladom alebo odčlenením z majetkového podielu, i túto povinnosť ţalobkyňa splnila. Posledným dôvodom je porušenie článku V. bod 7 Stanov, ktoré rieši otázku tvorby nedeliteľného fondu a podľa odôvodnenia rozhodnutia ho mala splniť ţalobkyňa vo výške 50 000,-- Sk. Podľa súdu prvého stupňa treba súhlasiť s výhradou ţalobkyne, ţe pokiaľ ide o otázku tvorby nedeliteľného fondu, táto v Stanovách nie je jednoznačne zakotvená v zmysle zmeny Stanov, ktoré boli účinné od
- Ţalovanej vznikla povinnosť aţ
- 2005 na zaplatenie tohto nároku v troch splátkach. Ku dňu rozhodnutia však nemohol podľa súdu prvého stupňa, dlh ţalovanej predstavovať 50 000,-- Sk. Toto si ustanovenie Stanov neukladá jednoznačnú povinnosť člena druţstva, dokedy a akým spôsobom je nedeliteľný fond splatný vo vzťahu k druţstvu. Taktieţ Stanovy druţstva neobsahujú sankciu členov druţstva, ako by mal byť postihnutý pri nesplnení povinnosti zaplatiť nedeliteľný fond. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe takouto sankciou nie je zánik členstva v druţstve vylúčením. Otázku vylúčenia rieši článok VIII. Stanov. V zmysle bodu
- dôvodom pre vylúčenie člena druţstva môţe byť len skutočnosť, ak do termínu stanoveného predstavenstvom druţstva alebo členskou schôdzou, neuhradí základný či vstupný vklad a nezaviaţe sa k jeho splateniu. Ţiadne ustanovenie článku neobsahuje, aby dôvodom pre zánik členstva v druţstve vylúčením bola aj skutočnosť, ţe člen druţstva neuhradil nedeliteľný fond. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe zo strany ţalovaného neboli dôvody na vylúčenie ţalobkyne z členstva v druţstve, keďţe ku dňu
- 2007, ţalobkyňa mala splnenú podmienku zaplatenia základného členského vkladu vo výške 20 000,-- Sk, rezervného fondu 2 000,-- Sk a časť nedeliteľného fondu. Hoci nemala splnenú podmienku, týkajúcu sa nedeliteľného fondu, samotná táto skutočnosť nemôţe byť dôvodom pre vylúčenie z členstva v druţstve, pretoţe takýto dôvod neobsahujú 3 2 Obdo 1/2013 Stanovy druţstva. Z tohto dôvodu povaţoval súd prvého stupňa postup ţalovaného za nezákonný. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe platnosť vylúčenia ţalobkyne z členstva v ţalovanom druţstve sa posudzuje podľa ustanovení § 231 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka a v preskúmavanej veci aj podľa článku VIII. bod 3 Stanov ţalovaného. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje u ţalovaného druţstva členská schôdza. Proti rozhodnutiu členskej schôdze o vylúčení môţe vylúčený člen druţstva podať do 30 dní od konania členskej schôdze „odvolanie“, správne návrh na vyhlásenie rozhodnutia o vylúčení za neplatné. Súd tak rozhodne len v prípade zistenia, ţe vylúčenie je v rozpore s právnymi predpismi, alebo stanovami. Podmienkou pre rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení člena druţstva z členstva je návrh predstavenstva. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalovaný vylúčil ţalobkyňu z dôvodu nezaplatenia základného členského vkladu a vstupného vkladu vo výške 20 000,-- Sk, rezervného fondu vo výške 2 000,-- Sk a nedeliteľného fondu vo výške 50 000,-- Sk. Podľa odvolacieho súdu, ţalobkyňu však bolo moţné vylúčiť len pre neuhradenie základného či vstupného vkladu, odvolací súd pritom poukázal na príslušné ustanovenie Stanov druţstva. Odvolací súd poukázal na to, ţe medzi účastníkmi nie je sporné, ţe ţalobkyňa zaplatila základný členský vklad, a teda aj vstupný vklad, vo forme započítania jej majetkového podielu. Odvolací súd preto konštatoval, ţe ţalované druţstvo mohlo vylúčiť ţalobkyňu len pre nezaplatenie základného členského vkladu, respektíve vstupného vkladu, ktorý mala ţalobkyňa preukázateľne ku dňu vylúčenia uhradený. Preto svojím rozhodnutím o vylúčení, ţalované druţstvo porušilo § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka a článok VIII. bod 3 Stanov ţalovaného druţstva. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ţe v danej veci tvrdenie ţalovaného o tom, ţe ţalobkyňa nebola členkou druţstva, a teda nebolo moţné ju ani vylúčiť z členstva druţstva, nie je opodstatnené a preukázané. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a s poukazom na § 224 ods. 4 O. s. p., o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, odôvodnené v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v rozpore so znakmi právneho štátu. Podľa dovolateľa súčasťou princípu právnej istoty je 4 2 Obdo 1/2013 predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Dovolateľ má za to, ţe vo veci samej napadnutého rozsudku boli vydané štyri rozhodnutia (v iných konaniach), ktoré sú vo vzájomnej protichodnosti. Prvým rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa
- 2009, sp. zn. 3Cb/151/2007, v ktorom súd okrem iného uviedol, ţe vstupný vklad pozostáva z členského vkladu, rezervného fondu a nedeliteľného fondu. Podľa tohto rozhodnutia zo dňa
- 2009, súd prvého stupňa postupoval správne, ak prejudiciálne riešil otázku vzniku členstva. Druhým rozhodnutím je rozsudok zo dňa
- 2009, sp. zn. 7Cob/54/2009, v ktorom súd prvého stupňa opätovne uviedol, ţe podmienkou vzniku členstva v druţstve je splatenie vstupných vkladov, a to základného členského vkladu, rezervného fondu a nedeliteľného fondu. Tretím rozhodnutím je rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa
- 2009, sp. zn. 3Cb/159/2007, v ktorom súd uviedol, ţe pre platnosť vzniku členstva je nevyhnutné podpísať členskú prihlášku, ale aj splatenie vstupného vkladu, nesplnením takejto podmienky, členstvo v druţstve nevznikne a ani práva a povinnosti z neho. V rozpore s uvedenými závermi, odvolací súd napadnutým rozhodnutím zodpovedal rovnakú právnu otázku opačne, čím podľa dovolateľa došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ochrany oprávnenej dôvery v právo a princípu predvídateľnosti postupu štátu a jeho orgánov v rovnakých prípadoch. Z uvedeného dôvodu povaţuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie za nezákonné a diskriminačné. Podľa dovolateľa záver odvolacieho súdu, ţe ust. § 223 ods. 4 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, je vadný a v rozpore s odborným výkladom a dôvodovou správou k tomuto ustanoveniu. Dovolateľ namieta aj záver odvolacieho súdu o tom, ţe medzi účastníkmi je nesporné, ţe ţalobkyňa základný členský vklad, a teda aj vstupný vklad, uhradila vo forme započítania jej majetkového podielu. Dovolateľ k tomuto dodal, ţe táto skutočnosť je medzi účastníkmi sporná od samého začiatku, pričom toto konštatovanie odvolacieho súdu nie je ničím podloţené, je mimo materiálnej a objektívnej pravdy. Dovolateľ z uvedených dôvodov ţiada, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodol o trovách dovolacieho konania. Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedla, ţe napadnuté rozhodnutia povaţuje za správne a je toho názoru, ţe súdy rozhodujúce 5 2 Obdo 1/2013 v predmetnom konaní vec správne posúdili a náleţite zistili skutkový stav. Ţalobkyňa má za to, ţe dôvody, uvedené v dovolaní, nie sú dôvodmi pre začatie konania a rozhodovania v dovolacom konaní s poukazom na ust. § 237 a § 238 O. s. p. Ţalobkyňa preto navrhuje, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a priznal jej právnemu zástupcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 79,58 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Dovolanie účastníka konania, upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu, sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- 6 2 Obdo 1/2013 Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád, taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných 7 2 Obdo 1/2013 práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalovanému neznemoţnil uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy v konaní prekvapivo rozhodli v porovnaní s inými rozhodnutiami, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty, a to predvídateľnosti súdnych rozhodnutí pri postupe štátu a jeho orgánov v rovnakých prípadoch. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným zo základných a ťaţiskových princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Princíp právnej istoty spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Z poţiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodovania a legitímneho očakávania jednotného rozhodovania súdov v skutkovo obdobných prípadoch nevyplýva 8 2 Obdo 1/2013 kategorická nemennosť výkladu alebo aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2012). Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Moţnosť vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci, moţnosť účastníkov konania navrhovať a predkladať dôkazy počas konania, má za účel zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, keďţe účastník môţe aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. Podstatou tohto inštitútu je najmä zabrániť odňatiu moţnosti konať pred súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/182/2012). V prejednávanej veci súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 231 ods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka a Stanov druţstva rozhodol tak, ţe určil uznesenie náhradnej členskej schôdze ţalovaného zo dňa
- 2007 o vylúčení ţalobkyne z členstva v druţstve, za neplatné. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, potom ako s poukazom na ust. § 223 ods. 4 a § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka v nadväznosti na Stanovy druţstva dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe účastníci konania mali moţnosť počas celého konania navrhovať a predkladať dôkazy, resp. ţe mali riadny prístup k spravodlivému procesu. Súdy teda vytvorili procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení, z ktorého dôvodu ich procesný postup nemal za následok vydanie prekvapivého či nepredvídateľného rozhodnutia. Pre úplnosť povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe dovolateľom uvedené rozhodnutia v obdobných prípadoch, kedy súdy rozhodli inak, sú zaloţené na skutkových okolnostiach, ktoré okolnosti neboli v plnom rozsahu zhodné so skutkovým stavom, preukázaným v tomto konaní (v konaní sp. zn. 7 Cob 54/2009 bolo v konaní zistené, ţe navrhovateľka nemala splatený základný členský vklad 20 000,-- Sk, konaní sp. zn. 7 Cob 1/2010 odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo zistené, ţe 9 2 Obdo 1/2013 ţalobca nesplnil druhú podmienku, t. j. nezaplatil vstupný vklad a ţalobca sa z tohto dôvodu nestal členom druţstva). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe samotná skutočnosť, kedy sa dovolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k znemoţneniu účastníkovi konania realizácii procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Dovolací súd námietku dovolateľa, týkajúcu sa záveru odvolacieho súdu o nespornosti zaplatenia základného členského vkladu medzi účastníkmi (vo výške 20 000,-- Sk) povaţuje za nedôvodnú s poukazom na zápisnicu o pojednávaní zo dňa
- 2011, č. l. 197 spisu, podľa ktorej zástupkyňa ţalovaného výslovne uviedla, ţe ţalobkyňa mala splnenú povinnosť zaplatenia základného členského vkladu vo výške 20 000,-- Sk a rezervného fondu vo výške 2 000,-- Sk, z ktorého tvrdenia (okrem iného) odvolací súd pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal. Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnej ţalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie) po 58,69 eur a 1x paušálnu náhradu po 7,63 eur + 20% DPH podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 79,58 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- 10 2 Obdo 1/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave
- apríla 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová