Najvyšší súd 2 Cdo 167/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov : 1/ P. D., bývajúci v D., 2/ E. D., bývajúci v D., zastúpený JUDr. J. K., advokátom vo Z., proti ţalovaným : 1/ V. B., bývajúca vo Z., zastúpená JUDr. A. P., advokátkou vo Z., 2/ M. P., bývajúca v S., 3/ M. P., bývajúci v S., 4/ R. P., bývajúci v S., 5a/ A. V., bývajúca v S., 5b/ E. J., bývajúca vo Z., 5c/ P. B., bývajúci v P., 6/ J. S., bývajúci v D., 7/ M. S., bývajúca v D., o určenie, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi Š. D. zomrelému X., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 103/2000, o dovolaní ţalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júna 2008 sp. zn. 13 Co 49/2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júna 2008 sp. zn. 13 Co 49/2008 v spojení s opravným uznesením zo
- decembra 2010 č.k. 13 Co 49/2008-391, v spojení s opravným uznesením z
- marca 2012 č.k. 13 Co 49/2008-409 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Zvolen rozsudkom z
- decembra 2007, č.k. 12 C 103/2000-257 zamietol ţalobu o určenie, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Š. D. zomrelom X.. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania ţalovanej 1/ vo výške 10 931 Sk na účet JUDr. A. P., advokátky na jej účet do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, spoločne a nerozdielne s tým, ţe splnením povinnosti jedného zaniká povinnosť druhého. Ostatným ţalovaným náhradu trov konania voči ţalobcom 1/ a 2/ nepriznal. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť 2 978,10 Sk na účet Okresného súdu Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, spoločne a nerozdielne s tým, ţe splnením povinnosti jedného zaniká povinnosť druhého. Dospel k záveru, ţe ţalobcovia ani v čase podania ţaloby ani na pojednávaniach nepreukázali, aký majú naliehavý právny záujem na určení, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Š. D.. Uviedol, ţe nie je moţné vydrţanie spoluvlastníckeho 2 2 Cdo 167/2012 podielu k nehnuteľnosti a nedošlo k udalosti, ktorá mohla v uţívateľovi odôvodnene vyvolať presvedčenie, ţe sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov. Tým, ţe z darujúcej a zaopatrovacej zmluvy z 1.5.1947 vyplývali záväzky vo vzťahu ku K. L., rod. M. ohľadom zabezpečenia pohrebu, nepodarilo sa previesť vlastníctvo na základe skutočnej drţby na právnych nástupcov a preto neprešlo ani na osoby, ktoré boli v zmluve uvedené ako obdarované. Súd prvého stupňa povaţoval ţalobu ţalobcov 1/ a 2/ za nedôvodnú a preto ju zamietol. Tým, ţe ţalobu zamietol voči ţalovaným 1/ aţ 5/ (teraz 5a, 5b, 5c), ktorí predali predmetné nehnuteľnosti s tým, ţe mali osvedčenú drţbu v notárskej zápisnici, ţalobu zamietol aj voči ostatným ţalovaným, ktorí nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od ţalovaných 1/ aţ 5/. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ rozsudkom z
- júna 2008 sp. zn. 13 Co 49/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej 1/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 1 424 Sk, do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. A. P., do troch dní. Uviedol, ţe účastníkmi sporového konania musia byť všetci nerozluční spoločníci, a to buď ţalobcovia alebo ţalovaní. Inak nemôţe vyhovieť sporový súd ţalobe pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a tento musí zamietnuť. Ak potom v dedičskej veci po poručiteľovi Š. D. boli zistení viacerí dedičia, všetci títo mali byť účastníkmi konania a to buď ako ţalobcovia alebo ţalovaní, čo sa v predmetnej veci nestalo. Ďalej uviedol, ţe pri oprávnenej drţbe nestačí preukázať len fyzické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Drţiteľ (drţitelia) musí (musia) tieţ preukázať, ţe vec drţia ako svoju. V predmetnej veci ţalobcovia nepreukázali, ani neponúkli dôkaz, ktorý by mal preukazovať, ţe vec drţia ako svoju, teda takú konkrétnu okolnosť, podloţenú čo aj len neperfektným úkonom, z ktorého sa dá usúdiť, ţe presvedčenie ţalobcov o vlastníctve pozemku (ich právnych predchodcov) bolo po dobu vydrţania dôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici opravným uznesením zo
- decembra 2010 č.k. 13 Co 49/2008-391 opravil svoj vyššie uvedený rozsudok tak, ţe v záhlaví rozhodnutia a/ správne číslo konania je : 13 Co 49/2008-296 (nie „13 C 49/2008-296“), b/ splnomocnenou zástupkyňou ţalovaných v
- aţ
- rade je ţalovaná v
- rade, ktorej meno je : V. B., rodená B. (nie „V. B., rodená K.“), c/ ţalovaná v
- rade sa volá : M. S. (nie „M. S.“). Ďalším opravným uznesením z
- marca 2012 č.k. 13 Co 49/2008-409 Krajský súd v Banskej Bystrici opravil svoje opravné uznesenie č.k. 13 Co 49/2008-391 zo dňa 3 2 Cdo 167/2012 16.12.2010 v záhlaví takto : namiesto ţalovanej v
- rade sú ţalovanými jej právni nástupcovia : v 5a. rade A. V., rodená B., narodená X., bytom X., v 5b. rade E. J., rodená B., narodená X., bytom X., v 5c. rade P. B., narodený X., bytom X.. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca 2/ dovolanie a ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie okresného i krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., a samotné dôvody dovolania oprel o ustanovenie § 241 ods. 2 písm.a/, b/ a c/ O.s.p. Poukázal, ţe odvolací súd potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa zaloţil na iných dôvodoch, neţ prvostupňový súd, čím mu ako ţalobcovi odňal moţnosť pred ním konať. Súd prvého stupňa zamietol ţalobu predovšetkým z dôvodu neexistencie, resp. nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení, ţe označené nehnuteľnosti patria do dedičstva a z dôvodu prekáţky res iudicata. Krajský súd pri potvrdení rozsudku okresného súdu argumentoval nedostatkom vecnej legitimácie a absenciou animus possidendi. Poukázal na to, ţe odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p., avšak z iných dôvodov a na základe iných právnych záverov, ako to ustálil okresný súd. Ďalej uviedol, ţe takýmto postupom a rozhodnutím odvolací súd zasiahol do práv ţalobcov na spravodlivý proces a to predovšetkým v dôsledku vydania potvrdzujúceho rozsudku, vychádzajúceho z iných právnych záverov a dôvodov v porovnaní so súdom prvého stupňa, pričom k týmto právnym záverom sa nemal moţnosť vyjadriť. Takisto poukázal, ţe konanie je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Odvolací súd svoj právny záver riadne nezdôvodnil, takţe jeho rozhodnutie zostalo nepreskúmateľné (R 111/1998). Uviedol, ţe ohľadom okruhu dedičov, ako uviedol odvolací súd, treba uviesť, ţe v rámci dedičského konania bola uzavretá dedičská dohoda, na základe ktorej nadobudla dedičstvo iba jedna osoba a táto osoba by zrejme mohla (mala) vystupovať aj v sporovom konaní, či vec patrí do dedičstva po zomrelom. V tomto smere zostalo rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Ţalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie ţalobcu 2/ odmietnuť z dôvodu oneskoreného podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ostatní ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu 2/ nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, 4 2 Cdo 167/2012 či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V danom prípade dovolaním ţalobcu 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť 5 2 Cdo 167/2012 prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Dovolací súd sa preto zaoberal v prvom rade otázkou, či konanie odvolacieho súdu, ktoré predchádzalo vydaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia, nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Predmetné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie v danej veci je postihnuté vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p., pretoţe ţalobcovi 2/ sa jeho postupom odňala moţnosť konať pred súdom. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je moţné domáhať sa práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (I. ÚS 56/01). V obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemoţno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 304/06). 6 2 Cdo 167/2012 V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, lebo ţalobcovia ani v čase podania ţaloby, ani na pojednávaniach nepreukázali, aký majú naliehavý právny záujem na určení, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Š. D.. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok zaloţil argumentáciou o nedostatku vecnej legitimácie. Uviedol, ţe účastníkmi sporového konania musia byť všetci nerozluční spoločníci, a to buď ako ţalobcovia alebo ţalovaní. Inak nemôţe vyhovieť sporový súd návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a tento musí zamietnuť. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa ţalobcovia dozvedeli, ţe odvolací súd vyslovil svoj právny záver o nedostatku vecnej legitimácie. V tomto štádiu konania uţ ţalobcovia nemali moţnosť zaujímať k skutočnostiam, odôvodňujúcim iný právny záver odvolacieho súdu stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ neriešených (z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich) skutkových zistení. Preto ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poţiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení, s poukazom na námietky dovolateľa uvedené v dovolaní, a v tomto smere je rozhodnutie odvolacieho súdu aj nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Svojím postupom teda ţalobcovi 2/ odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe 7 2 Cdo 167/2012 rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadu, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu 2/ uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe procesný postup odvolacieho súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby, je zaťaţený vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p., existencia ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová