Najvyšší súd 2 Cdo 107/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., so sídlom v R., zastúpeného JUDr. F. V., advokátom v S., proti ţalovanej Slovenskej republike – Štátnym lesom Tatranského národného parku, so sídlom v Tatranskej Lomnici č. 66, zastúpenej JUDr. D. M., advokátom v P., o náhradu škody v sume 694 890 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17 C 196/2011, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo
- marca 2012 sp. zn. 3 Co 21/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad (súd prvého stupňa) uznesením z
- januára 2012 č. k. 17 C 196/2011-82 ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvého stupňa zdôraznil, ţe účastníkovi moţno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov len za situácie, keď sa účastník konania dostane do ťaţivej situácie bez vlastného pričinenia, nie však vtedy, keď prípadne neúspešne podniká, pretoţe ide o jeho vlastné riziko spojené s výkonom podnikateľskej činnosti. Takto by neúspešní podnikatelia boli zvýhodňovaní voči úspešným podnikateľom, pričom nemoţno dôsledky tohto rizika prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, ţe pomery ţalobcu, ktorý je právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť, by odôvodňovali oslobodenie 2 2 Cdo 107/2013 od súdnych poplatkov len vtedy, ak by sa dostal do ťaţivej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci, napr. vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. V danom prípade sa existencia okolnosti takejto povahy nepreukázala, a teda zo ţalobcom uvádzaných, resp. zistených majetkových pomerov (daňová strata, existencia majetku, vynakladanie finančných prostriedkov na svoju činnosť, spolufinancovanie obce, vedenie súdnych sporov), nemoţno ani vyvodiť záver, ţe by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto súd prvého stupňa v zmysle zákonných ustanovení (§ 138 ods. 1 O.s.p., § 120 O.s.p.) rozhodol, ţe ţalobcovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie ţalobcu uznesením zo
- marca 2012 sp. zn. 3 Co 21/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe priznal ţalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za návrh nad 1 659 €. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil pomery ţalobcu v predmetnom konaní, keď ho zaťaţil povinnosťou zaplatiť súdny poplatok v sume 16 596,50 €, čím mu vytvoril skutočne finančnú bariéru na začatie konania. Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa mal zohľadniť okrem výšky súdneho poplatku aj procesné postavenie ţalobcu vo vzťahu k ţalovanej a priznať čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku tak, aby sa poplatník nedostal evidentne do nevýhodnejšieho postavenia oproti protistrane, aby jeho právo na prístup k súdu nebolo odopreté. Keďţe pri rozhodovaní podľa § 138 O.s.p. má význam samotná výška súdneho poplatku, odvolací súd bol toho názoru, ţe aj pri nie najpriaznivejšej situácii ţalobcu môţe ţalobca zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1 659 €. Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe priznal ţalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za návrh nad 1 659 €. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, v ktorom uviedla, ţe sa odvolací súd dopustil nezákonného konania, keď nedoručením meniaceho rozhodnutia odňal ţalovanej moţnosť konať, t. j. podať proti nemu mimoriadny opravný prostriedok, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Tvrdila, ţe týmto zmeňujúcim uznesením sa odvolací súd dotkol práv a povinností ţalovanej, pre ktorú má priznanie čiastočného oslobodenia ţalobcu od súdneho poplatku priamy dopad na jej majetkové práva. Tento priamy dopad vyvodzovala zo skutočnosti, ţe v prípade úspechu ţalobcu v tomto konaní bude musieť zaplatiť zostatok výšky súdneho poplatku, t. j. 15 261,50 € v zmysle § 2 ods. 2 3 2 Cdo 107/2013 Zákona o súdnych poplatkoch. Tým súd zasiahol do majetku ţalovanej bez toho, aby sa mohla voči takémuto zásahu brániť. Ďalej prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďţe napadnutým uznesením bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Ako dovolací dôvod uviedla, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. V závere namietla, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkovi odňatá moţnosť konať. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie podala oprávnená osoba. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania podľa § 236 ods. 1 O.s.p. je objektívnou kategóriou (dovolanie je alebo nie je prípustné), ktorá sa principiálne nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 aţ § 239 O.s.p.). Subjektívna prípustnosť dovolania oproti tomu zahŕňa v sebe (implikuje) otázku určenia subjektu, ktorý je v danom prípade oprávnený – v zmysle § 243b ods. 5, § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. dovolanie, ktoré je objektívne prípustné, podať. Zohľadňuje teda osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Subjektívna prípustnosť dovolania reflektuje stav procesnej ujmy v osobe určitého účastníka konania, ktorý sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd pre účastníka mohol zaloţiť svojím rozhodnutím, a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne zaloţil. Z povahy dovolania ako opravného prostriedku plynie, ţe oprávnenie ho podať 4 2 Cdo 107/2013 (tzv. subjektívna prípustnosť) má účastník, v neprospech ktorého toto porovnanie vyznieva a ak je spôsobená ujma na základe dovolania odstrániteľná tým, ţe dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. môţe súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa ustanovenia § 138 ods. 3 O.s.p. o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbliţšom pojednávaní. Uznesenie o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku sa doručuje len tomu účastníkovi konania, ktorý takýto návrh podal. Ak ale súd návrhu vyhovel, hoci len s časti, je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti všetkých ostatných účastníkov konania (teda tých ktorým sa uznesenie nedoručuje) na najbliţšom pojednávaní. Informovanie ostatných účastníkov konania o tejto skutočnosti môţe mať význam pre ich rozhodnutie, či pri splnení zákonných podmienok podajú na súd návrh na uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania podľa § 141a O.s.p. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd rozhodol o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku, má poplatník (nie však ďalší účastník konania) právo podať odvolanie, ak súd jeho návrhu v celom rozsahu nevyhovel [§ 202 ods. 3 písm. d/ a contrario]. Rovnaký právny názor je zaujatý aj v konštantnej právnej literatúre ako napríklad : Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, komentár, I. diel,
- vydanie, Praha: C. H. Beck, 2012, str. 495 alebo Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, II Komentář.
- vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s.
- Z hore uvedeného vyplýva, ţe námietka dovolateľky týkajúca sa nedoručenia jej predmetného rozhodnutia, čím jej mal odvolací súd odňať moţnosť konať pred súdom – podať proti predmetnému rozhodnutiu opravný prostriedok, je nedôvodná. Odvolací súd postupoval správne, keď predmetné rozhodnutie ţalovanej nedoručoval, čo vyplýva z hore citovaného znenia 5 2 Cdo 107/2013 § 138 ods. 3 O.s.p. (O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbliţšom pojednávaní.). Ţalovaná nebola preto oprávnená podať odvolanie proti uzneseniu o (ne)priznaní oslobodenia ţalobcu od súdnych poplatkov, rovnako ani dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko v tejto časti konania nešlo o sporový právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou ako účastníkmi konania. Oslobodením ţalobcu od súdneho poplatku v ţiadnom prípade nedošlo k zmene práv a povinností ţalovanej, ani jej práva a povinnosti neboli nijakým spôsobom dotknuté. Z procesného hľadiska nebolo negatívne zasiahnuté jej právneho postavenia. Nemoţno preto hovoriť ani o odňatí moţnosti konať pred súdom, tak ako ho namieta dovolateľka. Zo súdnej praxe vyplýva, ţe pri nedostatku subjektívnych podmienok nemôţe súd tento nedostatok zhojiť, to znamená, ţe ani dovolací súd sa nemôţe takýmto dovolaním vecne zaoberať (porovnaj tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 50/1999 a ZSP 5/1998). V tomto štádiu preskúmania dovolania mal dovolací súd za dostatočne preukázané, ţe sú splnené podmienky pre odmietnutie dovolania. So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa preto dovolací súd dovolacími námietkami a návrhmi dovolateľky a nezisťoval, či v preskúmavanej veci došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe mu ţiadne nevznikli. 6 2 Cdo 107/2013 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová