← Slovensko

o zaplatenie 13 443,54 eur s prísl.

Obsah (4)§ 243f§ 242§ 243i§ 243b

Najvyšší súd 2M Obdo 5/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. Z., spol. s r. o., so sídlom J., IČO: X., právne zastúpeného advokát

rozsudkom odvolacieho súdu, okresný súd uznesením zo dňa

  1. augusta 2009, č. k. 16Cb/14/2008-187 rozhodol o trovách konania tak, ţe odporcovi uloţil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5 132,18 eur na účet jeho právneho zástupcu. Podaním zo dňa
  2. augusta 2009 odporca podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa
  3. júna. 2009, č. k. 41Cob/162/2009-
  4. Na základe podaného dovolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
  5. decembra 2010, č. k. 3Obdo 35/2009-211, rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
  6. júna 2009, č. k. 41Cob/162/2009-168 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po rozhodnutí dovolacieho súdu, navrhovateľ podaním zo dňa
  7. apríla 2011 vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a ţiadal konanie vo veci zastaviť. Na základe späťvzatia návrhu navrhovateľa, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, uznesením zo dňa
  8. mája 2011, č. k. 41Cob/39/2011-227 späťvzatie návrhu pripustil, rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
  9. apríla 2009, č. k. 16Cb 17/08-133 zrušil a konanie zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do
  11. 2009, podľa ktorého, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 aţ 14f o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom od
  13. 2009, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Krajský súd napokon poukázal aj na § 20a Prechodné ustanovenie účinné od
  15. 2009, podľa ktorého za úkony právnych sluţieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Banskej Bystrici zdôraznil, ţe po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do
  17. 2009 sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje len tarifná odmena určená podľa ust. § 9 4 2M Obdo 5/2012 aţ 14f. Odvolací súd preto konštatoval, ţe súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď navrhovateľovi priznal odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom od
  19. 2009 za úkony, vykonané do
  21. 2009 aj z hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým odporcovi uloţil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 5 091,91 eur. Podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici trovy prvostupňového konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 806,61 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4 285,30 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 7 úkonov právnej pomoci po 303,72 eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie protistrane, týkajúce sa veci samej – výzva na plnenie zo dňa
  23. 2007, písomné podanie ţaloby zo dňa
  25. 2007, písomné podanie vyjadrenia k odporu odporcu zo dňa
  27. 2008, účasť na pojednávaní dňa
  29. 2008, písomné vyjadrenie k argumentom odporcu z pojednávania zo dňa
  31. 2008, písomné podanie na súd zo dňa
  33. 2008 - odpoveď na výzvu okresného súdu), z 1 úkonu právnej pomoci vo výške 75,93 eur (účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa
  35. 2008), za 4 úkony právnej pomoci po 303,74 eur (účasť na pojednávaní dňa
  37. 2009, účasť na pojednávaní dňa
  39. 2009, účasť na pojednávaní dňa
  41. 2003 a písomné podanie na súd zo dňa
  43. 2009 - vyjadrenie k odvolaniu odporcu), plus 3 krát reţijný paušál za úkony vykonané v roku 2007 po 178,-- Sk, spolu vo výške 534,-- Sk, po prepočte z Sk na euro vo výške 17,73 eur, plus 5x reţijný paušál za úkony vykonané v roku 2008 po 190,-- Sk, spolu vo výške 950,- Sk, po prepočte z Sk na euro vo výške 31,53 eur, plus 3x reţijný paušál za úkony vykonané do
  45. 2009 po 6,95 eur, spolu vo výške 20,85 eur, plus 1x reţijný paušál za úkon vykonaný po
  47. 2009 (písomné podanie na súd zo dňa
  49. 2009) vo výške 6,95 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady hotových výdavkov z titulu cestovných náhrad pri ceste na pojednávanie dňa
  51. 2008 vo výške 13,78 eur, na pojednávanie dňa
  53. 2008 vo výške 13,34 eur, na pojednávanie dňa
  55. 2009 vo výške 12,60 eur a na pojednávanie dňa
  57. 2009 vo výške 12,60 eur a z náhrady za stratu času stráveného na ceste v týchto dňoch z B. do Z. a späť podľa ust. § 17 vyhlášky spolu vo výške 88,45 eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa nakoniec pozostávajú z 19% DPH vo výške 650,54 eur počítanej zo základu, ktorým je priznaná tarifná odmena v sume 3 416,93 eur a reţijný paušál za úkon vykonaný po
  59. 2009 (písomné podanie 5 2M Obdo 5/2012 na súd zo dňa
  61. 2009) v sume 6,95 eur (spolu 3 423,88 eur). Trovy prvostupňového konania navrhovateľa spolu predstavujú sumu 5 091.91 eur. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 18,15 eur, ktorá suma pozostáva z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (odvolanie zo dňa
  63. 2009) vo výške 8,30 eur (počítanej zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 40,27 Eur), plus 1x reţijný paušál vo výške 6,95 eur, plus 19% DPH vo výške 2,90 eur podľa ust. § 9 ods. 1, ust. § 14 ods. 2 písm. c/ a ust. § 18 ods. 3 vyhlášky. Rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť
  66. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet účastníka konania (odporcu) v zákonnej lehote mimoriadne dovolanie podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p.

§ 243fods.

1 písm. a/, písm. b/ O. s. p. ţiadajúc, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Generálny prokurátor Slovenskej republiky súčasne podľa ust. § 243ha O. s. p. navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania generálny prokurátor uviedol, ţe napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, keďţe sa súd dostatočne neriadil ust. § 1 aţ 3 O. s. p., § 159 ods. 2 a ods. 3 O. s. p., § 167 ods. 2 O. s. p., § 211 ods. 2 O. s. p., § 224 ods. 1 a ods. 2 O. s. p., § 243d ods. 1 O. s. p. a podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane odporcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, neţ mimoriadnym dovolaním. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor uviedol, ţe z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe odvolací súd uznesením zo dňa

  2. 2011, č. k. 41Cob 39/2011-227 späťvzatie ţaloby pripustil, rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
  4. 2009, č. k. 16Cb 17/08-133 zrušil a konanie zastavil. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a ţalobcovi nevrátil súdny poplatok za návrh. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo súčasťou súdneho spisu uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania z
  6. 2009, č. k. 16Cb 17/2008-187, ktoré svojou povahou tvorilo súčasť rozhodnutia vo veci samej a jeho 6 2M Obdo 5/2012 osud bol od neho závislý. Uvedené uznesenie bolo napadnuté odvolaním a podľa generálneho prokurátora, odvolací súd pri rozhodovaní o späťvzatí ţaloby a zrušení rozhodnutia vo veci samej, nesprávne formuloval výrok svojho rozhodnutia, ktorý mal správne znieť: „Späťvzatie ţaloby pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
  8. 2009, č. k. 16Cb 17/08-133

uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa

  2. 2009, (dovolací súd dodáva, ţe správne má byť
  4. 2009), č. k. 16Cb 17/2008-187 zrušuje a konanie zastavuje.“ Napriek nesprávnej formulácii predmetného výroku uznesenia je podľa názoru generálneho prokurátora nepochybné, ţe odvolací súd zrušil nielen výrok súdu prvého stupňa vo veci samej a výrok o tom, ţe o trovách konania súd rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale aj samostatné uznesenie o náhrade trov konania, pretoţe rozhodovanie o náhrade trov konania je späté s konaním, v ktorom trovy vznikli. V podanom mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor zdôraznil, ţe po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, zastavení konania a rozhodnutí o náhrade trov konania, odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti samostatnému uzneseniu o trovách konania (č. l. 187), ktoré tvorilo súčasť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej tak, ako by toto uznesenie predstavovalo oddelené konanie. Odvolací súd preto napriek tomu, ţe jeho právoplatným rozhodnutím vo veci samej trovy konania účastníkom nepriznal, zmenil uţ zrušené samostatné uznesenie o náhrade trov konania a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 5 091,91 eur. Z uvedeného je podľa generálneho prokurátora zrejmé, ţe odvolací súd rozhodoval o náhrade trov konania jednak v rozhodnutí o zastavení konania a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej aj samostatným rozhodnutím, teda o trovách konania rozhodol duplicitne. Z uvedených dôvodov má generálny prokurátor Slovenskej republiky za to, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadou uvedenou v ust. § 237 písm. d/ O. s. p., čím je daný dovolací dôvod podľa ust. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. Podľa generálneho prokurátora odvolací súd svojim postupom pri rozhodovaní vo veci samej, ako aj o náhrade trov konania zaťaţil konanie i vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, čím je daný aj dovolací dôvod podľa § 243f ods.1 písm. b/ O. s. p. Keďţe je generálny prokurátor Slovenskej republiky toho názoru, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom a zároveň existuje hrozba vzniku majetkovej ujmy, je tieţ daný dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. O tejto skutočnosti podľa generálneho prokurátora svedčí aj podávateľom podnetu avizovaná výzva, v ktorej právny zástupca navrhovateľa I. Z., spol. s r. o., upozorňuje, ţe v prípade, ak 7 2M Obdo 5/2012 nebudú trovy konania v ním stanovenej lehote uhradené, obráti sa so svojím nárokom na exekútorský úrad. Generálny prokurátor zároveň dodal, ţe odklad vykonateľnosti rozhodnutia je preventívnym procesným úkonom súdu, cieľom ktorého je snaha predísť vzniku škody, resp. majetkovej ujmy povinnej osobe, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia (exekúcie). Navrhovateľ vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe podkladom pre vydanie uznesenia o zastavení konania bola skutočnosť, ţe navrhovateľ svojim podaním zo dňa
  6. 2011 zobral svoj návrh späť z dôvodu, ţe odporca uhradil celú ţalovanú istinu. V prípade zastavenia konania podľa navrhovateľa vo všeobecnosti platí zásada, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, okrem výnimiek uvedených v ust. § 146 ods. 2 O. s. p., pre toto konanie významnej v druhej vete, podľa ktorej: „Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.“ Toto ustanovenie povaţuje navrhovateľ za kľúčové, nakoľko k zastaveniu konania došlo výlučne z dôvodu správania sa odporcu a späťvzatia návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ zdôraznil, ţe skutočnosť o dôvodnosti ním podaného návrhu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
  8. 2009, č. k. 16Cb 17/2008-133

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  2. 2009, č. k. 41Cob 162/2006-168, ktorými rozhodnutiami bolo návrhu vyhovené, pričom rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  4. 2010 došlo k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu výlučne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, nie z dôvodu nesprávneho hmotného posúdenia veci. Navrhovateľ má za to, ţe za nesprávne právne posúdenie veci moţno v danom prípade povaţovať predovšetkým rozhodnutie o trovách konania obsiahnuté v uznesení o zastavení konania, v ktorom súd nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. namiesto § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Navrhovateľ s poukazom na ust. § 35 ods. 2 písm. j/ O. s. p. má za to, ţe vzhľadom k tomu, ţe odporca je štátnym podnikom, ide o prípad, kedy je prokurátor oprávnený vstúpiť do začatého konania a kedy bol oprávnený a mal podať mimoriadne dovolanie voči výroku o trovách konania, obsiahnutom v uznesení o zastavení konania, nakoľko týmto výrokom bol podľa navrhovateľa porušený zákon, konkrétne ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Navrhovateľ s poukazom na uvedené dodal, ţe ak dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovie, je nevyhnuté, aby zároveň zrušil výrok o trovách konania, 8 2M Obdo 5/2012 vrátane výroku, ţe navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok nevracia (obsiahnutý v uznesení o zastavení konania) a vec v tejto časti vráti dovolací súd, odvolaciemu súdu na nové konanie, v ktorom bude odvolací súd povinný zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Skutočnosť, ţe dovolací súd je oprávnený v danom prípade zrušiť výrok o trovách konania, ktorý výrok nebol mimoriadnym dovolaním napadnutý, podľa navrhovateľa vyplýva z ust. § 243i ods. 2 O. s. p.

§ 242ods.

2 písm. b/ O. s. p., pričom závislým výrokom môţe byť nielen dovolaním nedotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého uznesenia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. Pokiaľ by nedošlo k zrušeniu navrhovateľom uvádzaného výroku, v prípade, ţe dovolací súd vyhovie mimoriadnemu dovolaniu, došlo by podľa názoru navrhovateľa k opätovnému porušeniu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. a tým aj k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, navrhovateľ uviedol, ţe tento návrh nemá opodstatnenie, nakoľko odvolacím súdom priznané trovy konania boli uţ v rámci exekučného konania vymoţené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p., preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

§ 243iods.

2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1

§ 243iods.

2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O. s. p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 9 2M Obdo 5/2012 Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O. s. p.

§ 243iods.

2 O. s. p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní z popísaného skutkového stavu namieta, ţe odvolací súd svojim postupom pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaťaţil konanie i vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. Inou vadou konania (§ 243f ods.1 písm. b/ O. s. p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, ţe uznesením z

  1. mája 2011, č. k. 41 Cob/39/2011-230 odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zo
  2. apríla 2009, č. k. 16Cb 17/08-133, ktorým odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 13 443,54 eur s tým, ţe o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zrušil a konanie zastavil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi sa zaplatený súdny poplatok za návrh nevracia. Napadnutým uznesením z
  3. októbra 2011, č. k. 41Cob/265/2011-234 následne odvolací súd rozhodol o odvolaní odporcu tak, ţe uznesenie súdu prvého stupňa z
  4. augusta 2009, č. k. 16Cb/17/2008-187, ktorým tento samostatným uznesením rozhodol o trovách konania, čiastočne zmenil tak, ţe odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5 091,91 eur na účet jeho právneho zástupcu. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd prisvedčil generálnemu prokurátorovi, ţe odvolací súd uvedeným postupom pri rozhodovaní o trovách konania, konanie zaťaţil tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. 10 2M Obdo 5/2012 Nepochybne rozhodnutie o náhrade trov konania v zásade sleduje výsledky súdneho konania vo veci samej, pre ktorý dôvod je rozhodnutie o trovách konania výrokom závislým od rozhodnutia vo veci samej, bez zreteľa na skutočnosť, či súd o náhrade trov konania rozhoduje samostatným uznesením. V predmetnej veci odvolací súd, ktorý konal a rozhodoval vo veci samej, po pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania, zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej a zastavení konania, rozhodol aj o náhrade trov konania tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Pri zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej však odvolací súd opomenul rozhodnúť aj o jeho závislom výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol samostatným uznesením, naviac za procesnej situácie, ţe toto uznesenie bolo napadnuté odvolaním. Uvedeným chybným procesným postupom, odvolací súd zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď napadnutým uznesením rozhodol o náhrade trov konania opätovne, bez zreteľa na skutočnosť, ţe o trovách konania s konečnou platnosťou rozhodol odvolací súd uţ uznesením, ktorým sa konanie končí. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243i

§ 243bods.

2 veta druhá a ods. 4 O. s. p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania zrušil. Ako dovolací súd uţ uviedol, je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi, okrem procesných vád a tzv. iných vád, ku ktorým prihliada obligatórne. Dovolaciemu súdu preto neprináleţí posudzovať vec z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdeného navrhovateľom, keď tento dôvod v mimoriadnom dovolaní nebol uplatnený. Dovolací súd vec posudzoval tieţ len v rozsahu dovolacieho návrhu, pretoţe navrhovateľom namietaný nesprávny výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania, ktorý mimoriadnym dovolaním nebol dotknutý, nie je od rozhodnutia o napadnutom výroku závislý a jeho výrokom účastník konania, ktorý podal podnet na mimoriadne dovolanie nebol dotknutý ani poškodený. 11 2M Obdo 5/2012 O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ţe úspešnému odporcovi nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. marca 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.