Najvyšší súd 6 Cdo 146/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu UNI, s.r.o., so sídlom v Brezne, SNP 49, IČO: 31 639 411, zastúpeného advokátskou kanceláriou U. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. J. R., proti ţalovaným 1/ M. K., 2/ J. K., 3/ A.. K. a 4/ M. K., všetci bytom v P., ţalovaní 1/ aţ 3/ zastúpení Advokátskou kanceláriou K. spol. s r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. R. K., ţalovaná 4/ zastúpená opatrovníčkou M. Š., bývajúcou v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 7 C 65/2005, o dovolaní Advokátskej kancelárie K. spol. s r.o., so sídlom v B. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- decembra 2012 sp.zn. 16 Co 414/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Brezno uznesením z
- októbra 2012 č.k. 7 C 65/2005-911 uloţil právnemu zástupcovi ţalovaných 1/ aţ 3/ Advokátskej kancelárii K. spol. s r.o., zaplatiť na účet Okresného súdu Brezno poriadkovú pokutu vo výške 500 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pojednávania vytyčované v prejednávanej veci (o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva) boli opakovane odročené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu ţalovaných 1/ aţ 3/. Právny zástupca ţalobcu, ako aj právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ boli preto vyzvaní, aby súdu oznámili voľné termíny za účelom nariadenia pojednávania tak, aby nedošlo k jeho zmareniu z dôvodu kolízie. Zároveň boli upozornení, ţe v prípade, ak nebudú na výzvu súdu v stanovenej lehote reagovať, môţe im byť uloţená poriadková pokuta. Napriek opakovanej výzve a poučení o moţnosti uloţenia poriadkovej pokuty, právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ nereagoval, voľný termín súdu neoznámil a jeho neoznámenie nijako neospravedlnil. Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe týmto postupom právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ 2 6 Cdo 146/2013 hrubo sťaţuje postup súdu pri zabezpečení spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a s prihliadnutím na závaţnosť jeho konania mu uloţil poriadkovú pokutu v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie právneho zástupcu ţalovaných 1/ aţ 3/, ţiadajúceho napadnuté uznesenie pre jeho nesprávnosť zrušiť, uznesením z
- decembra 2012 sp.zn. 16 Co 414/2012 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, ţe výklad hrubého sťaţenia postupu konania je vecou posúdenia individuálneho prípadu. Vyţaduje brať do úvahy nielen konanie, úkon alebo iné, najmä pasívne správanie účastníka alebo inej osoby, ale aj to, či takouto skutočnosťou došlo k poruche v postupe súdu, ktorá má za následok neurobenie relevantného úkonu, príp. nerozhodnutie veci, ak uţ súd jej rozhodnutie mal pripravené, a len účastník, alebo iná osoba zmarila toto rozhodnutie. Neuposlúchnutie príkazu súdu (výzvy súdu), ktorý je v súlade s účelom konania (§ 1 O.s.p.) a potrebou riadne pripraviť prejednanie a rozhodnutie veci, je aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne hrubým sťaţením postupu konania. Keďţe v danej veci právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ bol opakovane vyzvaný na predloţenie voľných termínov, kedy by bolo moţné vo veci vytýčiť pojednávanie a na tieto výzvy nereagoval, stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ neuposlúchol príkaz súdu, čím hrubo sťaţuje postup konania. Povaţoval preto uloţenie poriadkovej pokuty za dôvodné a jej výšku za primeranú k spôsobu pasívneho správania sa právneho zástupcu ţalovaných 1/ aţ 3/. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ Advokátska kancelária K. spol. s r.o., so sídlom v B.. Ţiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe postupom krajského súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom z dôvodu, ţe odvolací súd rozhodoval o jeho odvolaní bez toho, aby predtým postupoval podľa § 211 ods. 1 O.s.p. a vyzval ho na doplnenie chýbajúcich náleţitostí, nakoľko ani prvostupňový súd tak podľa § 209 ods. 1 O.s.p. neučinil. Dovolateľ očakával, ţe bude vyzvaný, aby odstránil vady svojho neúplného odvolania. Keďţe súdy tak neurobili, postupovali nesprávne a zaťaţili konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalobca ani ţalovaní 1/ aţ 4/ sa k predmetnému dovolaniu nevyjadrili. 3 6 Cdo 146/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o uloţení poriadkovej pokuty. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne vylučuje moţnosť podať dovolanie v prípade, ak ide o uznesenie o poriadkovej pokute, bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania preto podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie 4 6 Cdo 146/2013 z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia ţiadnej z označených vád však dovolacím súdom nebola zistená. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý ho nevyzval podľa § 211 ods. 1 O.s.p. na doplnenie náleţitostí jeho odvolania, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, treba uviesť, ţe právny zástupca ţalovaných 1/ aţ 3/ podal proti prvostupňovému uzneseniu o uloţení poriadkovej pokuty odvolanie, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil pre jeho nesprávnosť. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia úplne jasne a zrozumiteľne uviedol skutkové zistenia, z ktorých vychádzal a aké právne závery z týchto skutkových zistení vyvodil. Ak teda dovolateľ v odvolaní uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie povaţuje za nesprávne, bolo z neho vzhľadom na jeho povahu zjavné, ţe ním môţe napádať len správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie o uloţení poriadkovej pokuty zaloţil. Odvolací súd preto zvoleným postupom, ktorým preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z vecného hľadiska a dal odpoveď na otázku, prečo ho povaţoval za vecne správne bez toho, aby dovolateľa vyzval na doplnenie odvolania v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p., neodňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom. Napokon, dovolateľovi ako osobe znalej práva nič nebránilo uviesť argumenty, pre ktoré povaţoval uznesenie okresného súdu za nesprávne. Moţno teda uzavrieť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nevyplýva a ţe v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný 5 6 Cdo 146/2013 prostriedok Advokátskej kancelárie K. spol. s r.o. preto odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe im ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 6 6 Cdo 146/2013