o vrátenie daru

Najvyšší súd 3 Cdo 47/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. M., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. L. F., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému M. M., bývajúcemu v K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou L. & P., s.r.o., so sídlom v Ž., o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. X. C 235/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. decembra 2011 sp. zn. 13 Co 341/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. decembra 2011 sp. zn. 13 Co 341/2011 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
3. augusta 2011 č.k. X. C 235/2010-69 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo
4. augusta 2011 č.k. X. C 235/2010-69 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru – 1/2 nehnuteľností v katastrálnom území K., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere 408 m², parcela č. X. – záhrada vo výmere 1253 m², parcela č. X.X. – zastavané plocha a nádvoria vo výmere 351 m², parcela č. X. – zastavané plocha a nádvoria vo výmere 275 m², ďalej na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X./ – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m², stavba súpisné č. X. (garáž) na parcele č. X. a 1/4 nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X. na parcele č. X.; rozhodol tiež o trovách konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovaný sa k nej ako darkyni správal tak, že tým hrubo 2 3 Cdo 47/2012 porušoval dobré mravy. Pokiaľ v žalobe tvrdila, že žalovaný sa správa k jej blízkym osobám spôsobom hrubo narušujúcim dobré mravy, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný sa takto nesprával bezdôvodne, iba reagoval na ich správanie k nemu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
5. decembra 2011 sp. zn. 13 Co 341/2011 napadnutý rozsudok potvrdil; žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol, že prvostupňovým súdom bol správne vyhodnotený zistený skutkový stav a vec bola správne právne posúdená. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. namietajúc, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že na záver pojednávania jej neumožnil zhrnúť návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. Na odôvodnenie opodstatnenosti dovolania uviedla tiež to, že v konaní došlo k tzv. inej vade (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súdy nesprávne a svojvoľne vyhodnotili vykonané dôkazy a rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Podľa jej názoru spočíva napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súdom vytkla, že nesprávne interpretovali pojem hrubé porušenie dobrých mravov a nesprávne posúdili správanie sa iných osôb voči žalovanému. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Podľa jeho názoru nebola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v priebehu konania sa vyjadrovala k dôkazom, ďalšie dôkazy nenavrhla vykonať a jej námietky proti obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa boli zamietnuté. V súvislosti s námietkou nesprávneho hodnotenia dôkazov poukázal na dôkazy svedčiace v jeho prospech a stotožnil sa tak s hodnotením dôkazov podaným súdmi, ako aj s ich právnym posúdením veci. 3 3 Cdo 47/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 4 3 Cdo 47/2012 Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Žalobkyňa tvrdí, že súd prvého stupňa ju pred skončením pojednávania, na ktorom vyhlásil svoj rozsudok, nevyzval, aby zhrnula svoje návrhy a vyjadrila sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. V zmysle § 118 ods. 4 veta prvá O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Z tohto ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich návrhov a na vyjadrenie sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môže účastník zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môže tak k skutkovej, ako aj právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ho za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah „záverečnej reči“ treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na toto zhrnutie a vyjadrenie vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe súdu, v akom poradí im udelí slovo. Záverečné zhrnutie a vyjadrenie nemusí byť takto formálne označené; záverečným zhrnutím a vyjadrením („záverečnou rečou“) je aj takto neoznačený procesný úkon účastníka urobený na záver pojednávania, ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo pojednávanie, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. V preskúmavanej veci je v spise na č.l. 61 až 66 založená zápisnica o pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo
6. augusta
7. Zo zápisnice vyplýva, že súd vypočul účastníkov konania, k veci sa vyjadrili ich právni zástupcovia, boli 5 3 Cdo 47/2012 vypočutí svedkovia, účastníci boli poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a boli vyzvaní na označenie ďalších dôkazov. Obsah tejto zápisnice ale v ničom nesvedčí o tom, že súd prvého stupňa postupoval podľa § 118 ods. 4 O.s.p. a že žalobkyni vytvoril procesnú možnosť realizovať procesné práva, ktoré jej z tohto ustanovenia vyplývajú. Odvolací súd na túto procesnú nesprávnosť nevzal zreteľ. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa opodstatnene namieta nerešpektovanie § 118 ods. 4 O.s.p. vedúce k odňatiu jej možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolací súd so zreteľom na uvedené napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený prvostupňový rozsudok zrušil (§ 243b ods. 3 O.s.p.) vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí sa nezaoberal nielen námietkou žalobkyne, že v konaní došlo k tzv. iným procesným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ale ani námietkou, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. augusta 2013 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková