1 písm. f/, h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/12/2008-173 zo dňa 04.11.2010 vo výroku č. 1 o zamietnutí ţaloby a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň ţiadala priznať náhradu trov konania vo výške 1.201,69 €. Namietala neurčitosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd ţalobný návrh zamietol, keďţe z neho nie je zrejmé, aký konkrétny ţalobný návrh ţalobkyne bol zamietnutý. Poukázala na § 155 ods. 1 prvá veta O.s.p.,
ktorého obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Výrok rozsudku má byť presný, určitý a konkrétny. Je to preto, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o obsahu výroku rozsudku.
platnej súdnej judikatúry pre určitosť výroku rozsudku nepostačuje uvedenie predmetu konania v záhlaví rozsudku. 3Sţo/5/2011 3 Ďalej namietala, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je moţné zistiť, na základe ktorých ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe dospel prvostupňový súd k názoru o nesprávnosti jej právneho názoru o tom, ţe odvolacím správnym orgánom v jej veci mal byť vedúci sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru, ţe odvolacím správnym orgánom v jej veci bol vedúci sluţobného úradu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove. Poukázala na ustanovenia § 137 ods. 7, § 138 ods. 1, 6, 7, § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. a § 58 ods. 1 správneho poriadku. Je potrebné rozlišovať medzi odvolacím správnym orgánom a príslušným správnym orgánom /t.j. prvostupňovým správnym orgánom/, čo znamená, ţe nejde o ten istý správny orgán, ale ţe ide o rozdielne správne orgány. Po podaní odvolania môţe prvostupňový správny orgán rozhodnúť tak, ţe vyhovie odvolaniu odvolateľa autoremedúrou a v prípade, ak odvolaniu odvolateľa nevyhovie, tak predloţí odvolanie spolu s celým spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu, ktorý rozhodne
6 zákona č. 312/2001 Z.z. V prípade, ak by príslušným správnym orgánom /t.j. prvostupňovým správnym orgánom/, ako aj odvolacím správnym orgánom bol ten istý správny orgán, nemala by právna úprava autoremedúry ţiadne opodstatnenie, keďţe ten istý správny orgán by rozhodoval o odvolaní buď autoremedúrou alebo odvolacím rozhodnutím. Prvostupňový správny orgán doposiaľ odvolanie ţalobkyne zo dňa 20.02.2008 proti rozhodnutiu sluţobného úradu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove č. A/2008/006066-OSÚ zo dňa 11.02.2008 nepredloţil na rozhodnutie vedúcemu sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, t.j. príslušnému odvolaciemu správnemu orgánu. Ţalovaný ako prvostupňový správny orgán sám rozhodol o odvolaní ţalobkyne a vydal rozhodnutie č. A/2008/020358 zo dňa 17.04.2008, ktorým odvolanie ţalobkyne zamietol a svoje vlastné prvostupňové rozhodnutie č. A/2008/006066-OSÚ zo dňa 11.02.2008 potvrdil. To
názoru ţalobkyne znamená, ţe o jej odvolaní do dnešného dňa nerozhodol príslušný odvolací správny orgán. Takýto postup ţalovaného v odvolacom konaní predstavuje porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania, ktorá platí i vo veciach skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Keďţe o odvolaní ţalobkyne nerozhodol príslušný odvolací správny orgán, mal
jej názoru prvostupňový súd zrušiť obe rozhodnutia ţalovaného o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Naviac, za ţalovaného v prvostupňovom správnom konaní, ako aj v odvolacom správnom konaní vţdy konala a rozhodovala tá istá osoba t.j. Mgr. D. F., čo taktieţ ţalobkyňa povaţuje za porušenie správneho poriadku. Ţalovaný počas prvostupňového a odvolacieho správneho konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne nepreukázal existenciu dôvodov na skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru
2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. Ţalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom, ţe štátnozamestnanecké miesto ţalobkyne bolo zrušené ku dňu 11.02.2008, ako sa to uvádza v rozhodnutiach ţalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej bolo povinnosťou ţalovaného preukázať, ţe nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré by mohol ponúknuť ţalobkyni. Ţalobkyňa uviedla, ţe ţalovaný mal ku dňu 11.02.2008 /a aj ku dňu 17.04.2008/ voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré jej neponúkol, hoci to bola jeho povinnosť. Na preukázanie tejto skutočnosti v priebehu celého konania ţiadala, aby si súd od ţalovaného vyţiadal mesačné prehľady o prijatých štátnych zamestnancoch, o uvoľnených štátnych zamestnancoch a o voľných štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove za obdobie od 01.01.2008 do 31.05.2008. Z týchto prehľadov by súd zistil, ktoré štátnozamestnanecké miesta boli v tomto období u ţalovaného voľné a ţalovaný 3Sţo/5/2011 4 ich napriek tomu ţalobkyni neponúkol. Naviac, súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s tvrdením ţalobkyne o tom, ţe v jej osobnom spise u ţalovaného nie sú zaloţené ţiadne listinné doklady preukazujúce, ţe by jej ţalovaný ponúkol trvalé preloţenie
5 zákona č. 312/2001 Z.z., a ţe ţalobkyňa s takýmto návrhom ţalovaného nesúhlasila, hoci takýto postup vyţaduje zákon č. 312/2001 Z.z. Ţalobkyňa bola ochotná prijať akékoľvek štátnozamestnanecké miesto u ţalovaného. Právny názor prvostupňového súdu o tom, ţe toto jej tvrdenie bolo vyvrátené „záznamom napísaným u ţalovaného zo dňa 11.02.2008 z prerokovania ponuky voľného štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 11.02.2008“ je nesprávny a je v rozpore so skutočným stavom veci. Zo záznamu zo dňa 11.02.2008 je zrejmé, ţe ţalovaný neponúkol ţalobkyni ţiadne štátnozamestnanecké miesto. Toto tvrdenie ţalovaného bolo nepravdivé, pretoţe následne po tomto dni sa ţalobkyňa dozvedela, ţe ţalovaný mal ku dňu 11.02.2008 voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré jej neponúkol, dôkazom čoho je skutočnosť, ţe ţalovaný v roku 2008 zamestnal 9 nových zamestnancov v štátnej sluţbe. Ţalovaný vo svojom Upozornení zo dňa 05.02.2008 poskytol ţalobkyni na vyjadrenie k upovedomeniu o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru lehotu v dĺţke len 2 dni, pričom túto lehotu počítal odo dňa 04.02.2008 /t.j. spätne/. Keďţe toto upozornenie jej ţalovaný doručil dňa 05.02.2008, mala na vyjadrenie iba l deň. Lehota v dĺţke l deň je neprimerane krátkou lehotou, ktorú ţalovaný určil
2 správneho poriadku, zneuţijúc skutočnosť ţe toto zákonné ustanovenie neurčuje ţiadnu konkrétnu lehotu. Za takéhoto stavu veci nie je správny právny názor prvostupňového súdu, ţe jej na vyjadrenie bola poskytnutá lehota 2 dní, keďţe v skutočnosti jej bola poskytnutá lehota v trvaní iba l deň. Ţalovaný mal stanoviť
1 správneho poriadku primeranú lehotu na vyjadrenie, čo však neurobil a neposkytol jej ani moţnosť vyjadriť sa
2 správneho poriadku do zápisnice. Ďalej poukázala na § 49 ods. 2 správneho poriadku,
ktorého je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zloţitých prípadoch najneskôr do 60 dní, lehotu moţno vzhľadom na povahu veci primerane predĺţiť. Ţalovaný mal teda
názoru ţalobkyne vydať rozhodnutie o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru v prvostupňovom konaní maximálne do 60 dní, čo neurobil. Ţalovaný do dnešného dňa nedoručil ţiadne upovedomenie o tom, ţe vo veci skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru nerozhodne v prvostupňovom konaní do 30 dní resp. do 60 dní odo dňa začatia konania a z akých dôvodov tak neurobí. Správne konanie vo veci skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru začalo vydaním Upovedomenia zo dňa 25.07.2007 a ţalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie vo veci aţ dňa 11.2.2008 t.j. po takmer 6 mesiacoch odo dňa začatia tohto správneho konania. Ţalovaný medzitým neprerušil správne konanie
5 správneho poriadku, hoci mal takúto zákonnú moţnosť. To svedčí o tom, ţe ţalovaný zneuţíval ustanovenia správneho poriadku, keď ţalobkyni dával neprimerane krátke lehoty na vyjadrenia a samotný ţalovaný nerešpektoval zákonné 30-dňové resp. 60-dňové lehoty na vydanie rozhodnutia.
názoru ţalobkyne sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa toho, ţe niektoré interné normy nie sú súčasťou jej osobného spisu a nebola s nimi nikdy oboznámená (napr. rozhodnutie č. 7/2007 o organizačnej zmene - rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove pod č. A/2007/041396-OSÚ riaditeľky a vedúcej sluţobného úradu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove Mgr. D. F., Príkaz generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 organizačné práce v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, Interná norma č. 22/2007 Príkaz riaditeľky č. 3-11/2007). 3Sţo/5/2011 5 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je ţalobkyni zrejmé na základe akých skutočností dospel prvostupňový súd k právnemu názoru, ţe interné normy, na základe ktorých ţalovaný konal a rozhodol pri skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru boli „k dispozícii u ţalovaného“, ţe mala moţnosť do nich nahliadnuť resp. poţiadať o nahliadnutie do nich. Tento právny názor prvostupňového súdu je nesprávny, keďţe ţalovaný ju ţiadnym spôsobom neoboznámil s tým, ţe tieto interné normy sú uloţené na počítačovom dataserveri ţalovaného resp. na inom mieste a ţalovaný jej nikdy ţiadnym spôsobom nedal moţnosť sa s týmito internými normami oboznámiť, či nahliadnuť do týchto interných noriem. Súčasťou jej osobného spisu mal byť
názoru ţalobkyne aj spis poradnej odvolacej komisie ţalovaného, ktorá rozhodovala o jej odvolaní zo dňa 20.02.2008 proti rozhodnutiu sluţobného úradu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove spisové číslo A/2008/006066- OSÚ zo dňa 11.02.2008. Ţalobkyňa má tieţ dôvodné pochybnosti o tom, ţe jej osobný spis, ktorý ţalovaný predloţil súdu je úplný. Súčasne namietala, ţe prvostupňový súd rozhodol bez dostatočného zistenia skutkového stavu, pretoţe rozhodol bez toho, aby vykonal ňou navrhnuté dôkazy. Prvostupňový súd vo veci nevypočul Mgr. V. H. /súčasná riaditeľa ţalovaného odo dňa 27.10.2010/ a ani iného zástupcu ţalovaného ako účastníka konania
1 O.s.p. a ani svedkov: Mgr. D. F. /bývalá riaditeľka ţalovaného/, Ing. V. N. /vedúca osobného úradu ţalovaného/, Mgr. P. S. /riaditeľ odboru sociálnych vecí a rodiny ţalovaného/
Ďalej si prvostupňový súd nevyţiadal od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave mesačné prehľady o prijatých štátnych zamestnancoch, o uvoľnených štátnych zamestnancoch a o voľných štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove za obdobie od 01.01.2008 do dňa 31.05.2008. Oboznámením týchto prehľadov by sa preukázala opodstatnenosť jej námietky o tom, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe jej štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené ku dňu 11.02.2008 a ţe ţalovaný mal ku dňu 11.02.2008 resp. ku dňu 17.04.2008 voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré jej neponúkol. Zároveň by sa potvrdila pravdivosť jej tvrdenia o tom, ţe ţalovaný v roku 2008 zamestnal 9 nových zamestnancov v štátnej sluţbe, čo preukazuje, ţe ţalovaný mal dňa 11.02.2008 voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré jej neponúkol. Ţalobkyňa uviedla, ţe prvostupňový súd sa postupom
1 O.s.p. neoboznámil so spisom Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 21S/96/2007 o ţalobe ţalobcu: Ing. P. B., proti ţalovanému: Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného, ktorými bol s Ing. P. B. skončený jeho štátnozamestnanecký pomer a ani so ţiadnymi listinnými dokladmi týkajúcimi sa tohto súdneho konania. V prípade úspechu ţalobcu Ing. P. B. v tomto súdnom konaní sa vytvorí právny stav, ţe Ing. P. B. je stále štátnym zamestnancom a aj vedúcim sluţobného úradu ţalovaného, a teda jedinou oprávnenou osobou, ktorá mohla so ţalobkyňou dňa 11.02.2008 skončiť jej štátnozamestnanecký pomer. Preto v priebehu tohto konania ţalobkyňa opakovane ţiadala, aby bolo toto konanie
2 písm. c/ O.s.p. prerušené aţ do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 21S/96/
2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom k 31.05.2008 v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: a) zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením
5 3Sţo/5/2011 7 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca
2 písm. c).
1, 2 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
312/2001 Z.z. orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
1 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
4 zákona č. 312/2001 Z.z. rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.
6 zákona č. 312/2001 Z.z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Senát odvolacieho súdu uvádza, ţe správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách uvedených ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z., ako aj správneho poriadku. Ustanovenie § 58 ods. 1 správneho poriadku predstavuje všeobecnú úpravu týkajúcu sa odvolacieho správneho orgánu a stanovuje tieţ moţnosť odchýlenia sa od tejto všeobecnej úpravy tak, ţe osobitný zákon môţe určiť orgán, ktorý bude preskúmavať rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V prejednávanej veci je takým osobitným zákonom zákon č. 312/2001 Z.z., konkrétne jeho ustanovenie § 138 ods. 1,
ktorého je odvolacím orgánom vedúci orgánu, ktorý o odvolaní rozhodne aţ na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Námietku ţalobkyne týkajúcu sa neurčitosti výroku napadnutého rozsudku senát odvolacieho súdu povaţuje za neopodstatnenú, keďţe výrok rozsudku krajského súdu je formulovaný jasne, stručne, výstiţne a zrozumiteľne, teda rešpektuje poţiadavky potenciálnej materiálnej vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia sa nemajú nachádzať nadbytočné údaje identifikujúce, či zdôvodňujúce nárok alebo týkajúce sa účastníkov konania. Tieto údaje sú obsiahnuté buď v záhlaví rozhodnutia, alebo v odôvodnení rozhodnutia. Výrok napadnutého rozhodnutia súdu zároveň pokladá za vyčerpávajúci vo vzťahu k celému predmetu konania a v súlade so zásadou ne ultra petitum, teda zásadou viazanosti súdu petitom. 3Sţo/5/2011 8 Neobstojí ani námietka ţalobkyne, ţe prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal ţalobkyňou navrhnuté dôkazy, nakoľko v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len dokazovanie nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Uvedené vychádza zo skutočnosti, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie 120 ods. 1 O.s.p.,
ktorého súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli, pretoţe princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré
jeho uváţenia k takémuto rozhodnutiu vedú. Súd nevykoná dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné alebo právne bezvýznamné. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú poukázala aj ţalobkyňa v podanom odvolaní. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu, avšak nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994). Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplýva, ţe štátnozamestnanecké miesto ţalobkyne bolo zrušené, pričom súčasne zo záznamu napísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove dňa 11.02.2008 z prerokovania ponuky voľného štátnozamestnaneckého miesta vyplýva, ţe sluţobný úrad nemal iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, čím boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou. Ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. ustanovuje ako jednu zo zákonných podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, ktoré nastalo na základe rozhodnutia č. 7/2007 o organizačnej zmene – rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, pod č. A/2007/041396-OSÚ riaditeľky a vedúcej sluţobného úradu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove Mgr. D. F., ktoré bolo vydané v zmysle Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 856/2007 bod C.15, zníţenie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách s cieľom zefektívnenia vynakladania verejných prostriedkov, v súlade s Príkazom generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 organizačné zmeny v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove uloţené zrealizovať organizačné zmeny a to zníţenie limitu počtu zamestnancov v roku 2007 o 44 miest a následne v súlade so schváleným rozpisom štátnozamestnaneckých miest platným od 01.08.2007 a rozpisom miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s platnosťou od 01.08.2007. Skončiť štátnozamestnanecký pomer odvolaním je moţné len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. stanovuje 3Sţo/5/2011 9 dve podmienky. Jednou je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a druhou podmienkou je splnenie jednej z troch alternatív, a to: 1. ak štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením
5 zákona č. 312/2001 Z.z., alebo
5 zákona č. 312/2001 Z.z., za neopodstatnenú. K námietke ţalobkyne týkajúcej sa toho, ţe Upovedomenie o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo vydané dňa 25.07.2007 a rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo vydané aţ dňa 11.02.2008 senát odvolacieho súdu uvádza, ţe v uvedenom upovedomení bola ţalobkyni stanovená lehota 2 dní na vyjadrenie, pričom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poţiadala o predĺţenie lehoty. Aţ dňom 04.02.2008 skončila ţalobkyni dočasná pracovná neschopnosť, pričom jej bola poskytnutá nová lehota na vyjadrenie k uvedenému upovedomeniu. Dňa 05.02.2008 poskytla ţalobkyňa vyjadrenie k upovedomeniu a dňa 11.02.2008 bola so ţalobkyňou prerokovaná ponuka voľného štátnozamestnaneckého miesta. Uvedená dočasná pracovná neschopnosť ţalobkyne bola dôvodom, ţe prvostupňové rozhodnutie bolo vydané aţ dňa 11.02.2008, nakoľko ţalovaný postupoval v súlade so ţiadosťou ţalobkyne o predĺţenie lehoty na vyjadrenie k upovedomeniu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Lehota dvoch dní, stanovená ţalobkyni na vyjadrenie, bola neprimerane krátka, avšak uvedené pochybenie správneho orgánu samo o sebe nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. V otázke úplnosti spisov ţalovaného vo vzťahu k ţalobkyni sa senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe nie je potrebné, aby sa v osobnom spise ţalobkyne nachádzali všetky interné akty ţalovaného, ktoré priamo nemali väzbu na ţalobkyňu, ale mali všeobecný charakter. Senát odvolacieho súdu nemá dôvod pochybovať o tom, ţe osobný spis ţalobkyne je kompletný. Konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 21S/96/2009 o ţalobe ţalobcu Ing. P. B., na ktoré poukazovala ţalobkyňa, bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/140/2010 zo dňa 17.02.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/96/2007-201 zo dňa 24.02.2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/96/2007-229 zo dňa 26.02.2010. Ing. P. B. bol odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove a z uvedeného dôvodu jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončil dňa 08.03.2007. S poukazom na uvedené najvyšší súd
1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/12/2008-173 zo dňa 04.11.2010 ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, keďţe v odvolacom konaní nebola úspešná. 3Sţo/5/2011 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 02. augusta 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.