hmotného práva, pretoţe ním nebolo vyporiadané celé BSM, do ktorého patrili i ďalšie hnuteľné a nehnuteľné veci, pohľadávky a záväzky, nadobudnuté, resp. vzniknuté počas trvania manţelstva a dohodnutá peňaţná suma, ktorá jej mala byť vyplatená, vyplatená nebola a navyše nepredstavovala ani 10 % z hodnoty celého BSM, čím došlo
jej názoru k porušeniu § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Lučenec rozsudkom z 5. marca 2010 č.k. 5 C 119/2009-107 uznesenie 3 4 Cdo 147/2011 o schválení zmieru zrušil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 199,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe do BSM patrili i ďalšie nehnuteľné a hnuteľné veci nadobudnuté ţalobkyňou a jej bývalým manţelom počas trvania manţelstva zo spoločných finančných prostriedkov. Pokiaľ účastníci konania vo veci vyporiadania BSM navrhli schválenie zmieru o vyporiadaní BSM tak, ţe tento zmier neobsahoval podstatnú časť vecí patriacich do BSM, ktorý návrh zmieru súd schválil, taký zmier je
okresného súdu v rozpore s právnymi predpismi a nebolo ho moţné schváliť. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil § 99 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, ţe ţalobkyňa sa nedomáhala tejto náhrady. Pretoţe ţalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, k povinnosti zaplatiť súdny poplatok okresný súd zaviazal ţalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 1. marca 2011 sp. zn. 14 Co 157/2010 rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. Krajský súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, na zistený skutkový stav aplikoval rovnako ako súd prvého stupňa § 99 O.s.p. a § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka však právne vyloţil inak.
názoru odvolacieho súdu pri vyporiadaní BSM Občiansky zákonník preferuje dohodu manţelov (§ 149 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa BSM vyporiadava dohodou, uplatňuje sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozsudok NS ČR z
schváleného zmieru povaţoval za právne bezvýznamnú, z dôvodu, ţe táto skutočnosť nemá na platnosť dohody ţiadne právne účinky. O náhrade trov prvostupňového aj druhostupňového konania rozhodol odvolací súd tak, ţe ţalovanému náhradu týchto trov konania nepriznal, nakoľko ţalovaný ich náhradu nepoţadoval. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa
1 O.s.p. z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a nesprávneho právneho posúdenia otázky platnosti preskúmavaného zmieru
hmotného práva odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
názoru ţalobkyne, keď bolo v konaní pred súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním preukázané, ţe súdom schválený zmier, na základe ktorého mal ţalovaný zaplatiť ţalobkyni dohodnutú peňaţnú sumu, sa nerealizoval, táto peňaţná suma jej vyplatená nebola a predmetom zmieru neboli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci a záväzky patriace do BSM, bolo preukázané, ţe súdom schválený zmier je
hmotného práva neplatný s poukazom na § 99 O.s.p. v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a § 150 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady, ţe podiely oboch manţelov sú pri vyporiadaní BSM rovnaké. Uviedla, ţe doloţka v súdom schválenom zmieri, ktorou účastníci zmieru prehlásili, ţe jeho uzatvorením sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe nemajú, sa vzťahuje len na majetok, ktorý bol zahrnutý a vyporiadaný v súdom schválenom zmieri a netýka sa majetku, ktorý do neho zahrnutý nebol a nevyporiadal sa. V dovolaní ţalobkyňa ďalej s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. uviedla, ţe súd môţe prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, pričom bliţšie nekonkretizovala 5 4 Cdo 147/2011 vplyv tohto ustanovenia na preskúmavanú vec. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). 6 4 Cdo 147/2011 Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. V danej veci dovolateľka odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) videla v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, v jeho nedostatočnom odôvodnení, keď odvolací súd
jej názoru poukázal len na prehlásenie účastníkov, ţe uzatvorením zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a tieţ pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM a ţiadne ďalšie nároky z tohto titulu voči sebe nemajú a na základe tohto prehlásenia rozhodol.
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nahrádza v celom rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa
názoru dovolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd jednak v odôvodnení svojho 7 4 Cdo 147/2011 rozhodnutia uviedol čoho sa domáhala ţalobkyňa a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, ako a z akých dôvodov rozhodol súd prvého stupňa, v akom rozsahu a z akých dôvodov podal ţalovaný odvolanie, ako sa k odvolaniu vyjadrila ţalobkyňa, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil (pozn. odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktoré skutkové zistenia ani účastníci nenamietali – vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, podanie návrhu na vyporiadanie BSM správcom konkurznej podstaty úpadcu, uzatvorenie dohody medzi účastníkmi tohto konania a jej schválenie súdom formou uznesenia a preukázanie, ţe predmetom dohody neboli všetky veci a záväzky patriace do BSM) i ako vec (súdom schválený zmier, vrátane jeho doloţky obsahujúcej prehlásenie účastníkov uzatvoreného zmieru) právne posúdil s uvedením príslušných právnych ustanovení, ich citáciou ako i výkladom rozhodného ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka a s poukazom na súvisiacu judikatúru. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe namietaný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) nie je daný. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo ani nebola dovolateľkou namietaná. Dovolateľka namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Predmetom konania v preskúmavanej veci bolo zrušenie uznesenia o schválení zmieru 8 4 Cdo 147/2011 (vyhláseného v konaní o vyporiadanie BSM) pre neplatnosť zmieru
hmotného práva z dôvodu, ţe predmetom dohody (zmieru) neboli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, práva a záväzky patriace do BSM a ţalobkyni nebola ţalovaným vyplatená dohodnutá peňaţná suma.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú
doterajších právnych predpisov. Týmto predpisom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“).
§ X. ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu, účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlţník stáva úpadcom.
1 p ísm. k/ zákona č. 328/1991 Zb. má vyhlásenie konkurzu i ten účinok, ţe zaniká úpadcovo BSM a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal.
1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb., ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku BSM alebo ak sa p ri vyhlásení konkurzu uţ predtým zaniknuté úpadcovo BSM nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie. Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie BSM zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto BSM súdom. Dohodu o vyporiadaní BSM je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.
1 veta prvá, ods. 2 veta prvá a ods. 3 O.s.p., v znení účinnom do 31. novembra 2011, ak to povaha vecí pripúšťa, môţu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môţe súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier
hmotného práva neplatný. Návrh moţno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom, v BSM je všetko, čo môţe byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manţelov za trvania manţelstva, s výnimkou 9 4 Cdo 147/2011 vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré
svojej povahy slúţia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manţelov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manţelov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manţelstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
1 aţ 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie
zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manţelia povinní vydať si na poţiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manţelov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, ţe sa manţelia vyporiadali
stavu, v akom kaţdý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník pouţíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, ţe sú v podielovom spoluvlastníctve a ţe podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manţelov spoločné.
5 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. novembra 2008 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
doterajších predpisov.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmieru a jeho schválenia súdom, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, ţe podiely oboch manţelov sú rovnaké. Kaţdý z manţelov je oprávnený poţadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaloţil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaloţilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa kaţdý z manţelov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúţil o nadobudnutie a udrţanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tieţ zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 10 4 Cdo 147/2011 V preskúmavanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
hmotného práva, ktorú neplatnosť videla v tom, ţe ním neboli vyporiadané všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, práva a záväzky patriace do BSM a nebola jej ţalovaným vyplatená dohodnutá peňaţná suma, čím došlo k porušeniu § 150 Občianskeho zákonníka. Túto námietku ţalobkyne dovolací súd nepovaţoval za dôvodnú.
predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (1. apríla 1983) sa objavili argumenty, ţe nie je účelné postupovať
dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad,
ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tieţ v súvislosti s doplnením § 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. Touto novelou Občiansky zákonník ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môţu predmet BSM vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov, aby nastali tieto účinky je existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril BSM, a to buď celého BSM alebo jeho časti. Márnym uplynutím trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM sa tak uplatní právny reţim tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka (nevyvrátiteľná právna domnienka) nielen v prípade, keď v tejto lehote nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím 11 4 Cdo 147/2011 súdu, ale aj na tú časť nevyporiadaného majetku, ktorý sa nezahrnul do súdneho rozhodnutia alebo do dohody účastníkov. V súlade s ustanovením § 149 Občianskeho zákonníka i v takomto prípade je potrebné mať za to, pokiaľ ide o hnuteľné veci (nezahrnuté do dohody), ţe tieto pripadnú tomu z manţelov, ktorý ich pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník pouţíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach a majetkových právach (nezahrnutých do dohody) treba mať obdobne za to, ţe sú v podielovom spoluvlastníctve a ţe podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiţ pouţijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umoţňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umoţňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je totiţ BSM vyporiadávané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiţ z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemoţno dohodu neskôr povaţovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Nemoţno ani vylúčiť, ţe k dohode účastníci pripoja prehlásenie o tom, ţe nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM (porovnaj rozhodnutie NS ČR z 31. júla 2000 sp. zn. 22 Cdo 726/1999, rozhodnutie NS ČR z 9. septembra 2003 sp. zn. 22 Cdo 1283/2003, R 62/1974). Najvyšší súd Slovenskej republiky dopĺňa, ţe ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka sa nakoniec nepouţije ani v prípade, ţe v zákonom ustanovenej lehote nedôjde k dohode, ani nie je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde. Potom bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka ohľadom vyporiadania BSM uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na novelu Občianskeho zákonníka účinnú od 1. novembra 2008, ktorou bolo doplnené ustanovenie § 149 o nový odsek 12 4 Cdo 147/2011 5,
ktorého sa jednoznačne ustanovilo, ţe ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
dôvodovej správy k tejto novele, cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak určiť pravidlá vyporiadania BSM bývalých manţelov v prípadoch, ţe sa objaví majetok, ktorý nebol predmetom vyporiadania či uţ dohodou alebo rozhodnutím súdu a jednak zjednodušiť rozhodovanie súdov o majetku, ktorý nebol predmetom dohody alebo rozhodnutia súdu, nakoľko sa na takýto majetok
tohto ustanovenia vzťahuje obdobne zásada vyporiadania BSM v zmysle nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V preskúmavanom prípade je potrebné navyše vzhľadom na osobitnú situáciu (prebiehajúci konkurz na majetok úpadcu) prihliadať i na ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb., ktorý okrem iného ustanovuje napríklad i ten účinok vyhlásenia konkurzu, ţe zaniká úpadcovo BSM a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal (§ 14 ods. 1 písm. k/ zákona č. 328/1991 Zb.). V prípade, ţe časť BSM je zahrnutá do podstaty, potom
1 zákona č. 328/1991 Zb., ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu s následným postupom
zákona č. 328/1991 Zb. Pokiaľ dovolateľka dôvod neplatnosti zmieru
hmotného práva videla aj v nevyplatení jej dohodnutej peňaţnej sumy na základe súdom schváleného zmieru, uvedená skutočnosť, ktorá nastala po uzavretí zmieru nie je skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na platnosť zmieru pre jeho rozpor s hmotným právom v čase jeho uzavretia a schválenia. Navyše predmetná peňaţná suma bola
obsahu spisu ţalobkyni správcom vyplatená, hoci na základe prebiehajúceho exekučného konania proti ţalobkyni ako proti povinnej nebola vyplatená priamo jej, ale oprávnenej z exekučného titulu, voči ktorej mala ţalobkyňa povinnosť uvedenú sumu zaplatiť. Nakoniec nie je dôvodnou ani námietka ţalobkyne týkajúca sa procesného ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p.,
ktorého súd môţe prekročiť návrhy 13 4 Cdo 147/2011 účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa uvedenou námietkou bliţšie nezaoberal z dôvodu, ţe v zákonnej lehote sa na súde moţno domáhať zrušenia rozhodnutia o schválení zmieru len z dôvodu jeho neplatnosti
hmotného práva a nie
procesného práva. Na základe uvedeného, keď jednak Občiansky zákonník umoţňoval uzavretie dohody o vyporiadaní BSM správcom vo forme súdom schváleného zmieru a jednak súdom schválený zmier nie je na základe vyššie uvedeného v rozpore s hmotným právom (príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka), je zrejmé, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p. v posudzovanej veci tak nie je daný. So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolateľka napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. augusta 2013 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.