ust. § 213 ods. 1 O. s. p., keďţe nebola preukázaná ţiadna z výnimiek 2 2 Obdo 48/2012 uvedených v odsekoch 2 aţ 7 ust. § 213 O. s. p. (poučovacia povinnosť
ust. § 120 ods. 4 O. s. p. bola obsiahnutá v predvolaní Okresného súdu Ţilina zo dňa
krajského súdu podstatným pre rozhodnutie bolo ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V súvislosti s výkladom uvedených ustanovení vyslovil názor, ţe nepochybne škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére ţalobcu ako poškodeného a ţalobca sa podanou ţalobou obrátil na súd o náhradu škody, ktorá ako ujma v jeho majetkovej sfére nastala v dôsledku dopravnej nehody, ktorá nebola spôsobená porušením právnej povinnosti z jeho strany. Výsledkom dopravnej nehody ako škodovej udalosti bola škoda vzniknutá na strane ţalobcu a hoci pri náhrade škody v takýchto situáciách je úprava daná ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka a doteraz ustálenou súdnou praxou,
názoru krajského súdu bolo potrebné, v zhode aj s postupom okresného súdu, pri uplatnenom nároku ţalobcu na náhradu škody vyvodiť záver takého výkladu vyššie uvedených zákonných ustanovení, 3 2 Obdo 48/2012 ktorými sa ţalobcovi nahradí škoda, a to tak, aby mu bola kompenzovaná majetková ujma, ktorá na strane ţalobcu nastala v dôsledku dopravnej nehody. Škoda, ktorá nastala na strane ţalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá ţalobcovi dopravnou nehodou bola vnútená bola (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaloţením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo uţívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou. Ţalovaný, ani vedľajší účastník na strane ţalovaného netvrdili a súčasne pred okresným súdom nedokázali (za situácie uzavretého skutkového stavu
4 O. s. p., § 213 ods. 1 O. s. p.), ţe by ţalobcom uplatnená škoda predstavovala bezdôvodné obohatenie, majúce pôvod v tom, ţe by v súvislosti s vykonanou opravou vozidla boli pouţité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti havarovaného vozidla, resp. ţe nové náhradné diely vôbec nesúviseli s opravou poškodeného vozidla. Krajský súd uzavrel, ţe za tohto dôkazného stavu nemoţno posudzovať uplatnený nárok ţalobcu ako bezdôvodné obohatenie, a preto bolo namieste v rámci ţalobného nároku na náhradu škody túto reparovať spôsobom vyhovenia uplatnenému nároku, a tým sa dosiahol stav, ktorý tu bol pred poškodením vozidla. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného nepreukázali, ţe vykonaním opravy vozidla, pouţitím nových náhradných dielov by sa zvýšila majetková hodnota tohto vozidla. V konečnom dôsledku v zmysle právnej úpravy nemoţno ani spravodlivo poţadovať, aby ţalobca, ktorý bol poškodený, zabezpečoval opravu vozidla iným spôsobom, neţ pouţitím nových náhradných dielov, ktoré smerujú len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Pokiaľ oprava vozidla ţalobcu aj v pouţití nových náhradných dielov smerovala k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou (opak ţalovaným a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného nebol preukázaný), tak aby skutočne bol poškodený v majetkovom úbytku kompenzovaný, nemohol mať vplyv na povinnosti ţalovaného nahradiť ţalobcovi takto vzniknutú škodu len argument o nezohľadnení amortizácie pri nových náhradných dieloch. Poukázal tieţ, ţe v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava za pouţitia nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretoţe kaţdou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota zniţuje. Správanie ţalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby 4 2 Obdo 48/2012 obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takéhoto správania a konania mu vznikli náklady na vykonanú opravu v rovine škody, majetkového úbytku, tak úlohou krajského súdu bolo zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu ţalobcu – ako účastníka konania, poškodeného subjektu, ktorému sa má práve súdnym rozhodnutím zabezpečiť náhrada vzniknutej škody, k vynaloţeniu ktorej bol ţalobca donútený dopravnou nehodou. Nepochybne účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému – ţalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaloţených nákladov ţalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných sudov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, aby rozhodnutie nebolo v rozpore s princípom spravodlivosti, či ako arbitrárne s formalistickým prístupom k výkladu zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2008, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. Ns 242/2007). V súvislosti s predmetným rozhodnutím krajský súd poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007. Uviedol, ţe zákonný postup je ten, ktorým sa sleduje dosiahnutie účelu v tom smere, ţe ţalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, ţe ţalovaný a ani vedľajší účastník na strane ţalovaného nepreukázali, ţe by sa ţalobca bezdôvodne obohatil, t. j., ţe by na opravu vozidla boli pouţité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. ţe by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Zdôraznil, ţe uplatnenie „amortizácie“ je porušením zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať. Krajský súd ďalej vyslovil, ţe v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka bola akceptovaná voľba práva ţalobcu ako poškodeného, ktorý o naturálnu náhradu škody neţiadal, ale sám vynaloţil náklady na opravu motorového vozidla, čím na jeho strane vznikla škoda vyjadriteľná v peniazoch (tak to skonštatoval aj okresný súd). 5 2 Obdo 48/2012 Napokon vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie
ust. § 238 ods. 3 O. s. p., nakoľko ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, ktoré sa odchýlilo od doterajšej súdnej praxe pri rozhodovaní o uplatňovaných nárokoch na náhradu škody, spôsobenej na vozidle dopravnou nehodou a zásadná stránka právneho významu predmetného rozhodnutia spočíva v tom, ţe rozhodnutie sa môţe dotýkať väčšieho rozsahu sporových prípadov, v ktorých sa prejednáva náhrada škody, spôsobená dopravnou nehodou na starších vozidlách. O trovách odvolacieho konania rozhodol
ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie vedľajší účastník konania na strane ţalovaného, nakoľko nesúhlasil s právnym posúdením veci. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. a ţiadal zrušiť napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok okresného súdu a konanie zastaviť. Dovolateľ povaţoval za dôleţité poznamenať, ţe v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Súd mal vychádzať pri rozhodovaní aj zo zákonného ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, ţe pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V tomto ustanovení je vyslovená zásada, ţe pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená, stratená, zničená a pod. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Pri nových veciach sa prizná náhrada v plnej výške. Práve v týchto súvislostiach je nutné si uvedomiť aj vplyv amortizácie – opotrebenia, čiţe postupného zniţovania hodnoty prostriedkov postupnej spotreby na hodnotu motorového vozidla. V zmysle uvedeného upozornil na judikát R 27/1977, v ktorom sa uvádza, ţe pri škode, spôsobenej na starších pouţitých a čiastočne uţ opotrebovaných veciach postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia, a keď sa 6 2 Obdo 48/2012 neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené
inventarizačných predpisov. Poukázal na rozdiel medzi skutočnou škodou a fakturovanou cenou opravy a vyslovil názor, ţe náhrada skutočnej škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaloţiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, t. j. nie stavu po zohľadnení pozitívnych výsledkov opravy pouţitím nových (neopotrebovaných) náhradných dielov. Základom pre zistenie skutočnej škody na predmetnom motorovom vozidle musí byť určenie všeobecnej ceny, ktorú mali veci v dobe poškodenia a v prípade, ţe došlo k škode na veciach starších a opotrebovaných, je vţdy nutné prihliadať na ich vek a opotrebenie. Faktúra, ktorú predloţil navrhovateľ, len vyjadruje skutočnosť, aká bola cena uskutočnenej opravy bez prihliadnutia na prípadný vzrast hodnoty motorového vozidla, ktorý nastal zhodnotením veci. Namietal, ţe aj keď pri likvidácii poistnej udalosti vedľajší účastník neuplatňoval amortizáciu, lebo sa jednalo o totálnu škodu (neekonomická oprava) a vychádzal v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka, z ceny veci v čase poškodenia – všeobecná hodnota poškodeného motorového vozidla – prvostupňový, ako aj odvolací súd, postavili svoje tvrdenia v odôvodnení k rozsudkom na uplatnenej amortizácii (ak sa amortizácia uplatňuje, vţdy je v Oznámení o poskytnutí poistného plnenia vyjadrená percentuálne) a argumentovali porušením zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať a dal do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu 5Cdo 89/2008. Ţalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím krajského súdu a uviedol, ţe nie daný dôvod dovolania, a preto ho navrhol zamietnuť. Náhradu trov dovolacieho konania si neuplatnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (vedľajším účastníkom konania na strane ţalovaného), v zákonnej lehote ( § 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 7 2 Obdo 48/2012 a ods. 3 O. s. p., § 211 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Ak sa prípustnosť dovolania opiera o výrok rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O. s. p.), môţe dovolací súd skúmať rozsudok odvolacieho súdu len z hľadiska, či spočíva na správnom právnom posúdení veci. Rozhodnutím odvolacieho súdu o pripustení dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu výroku je preto vymedzený i dovolací dôvod. Dovolanie nemoţno odôvodniť inak, neţ s poukazom na dôvod, uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a to len vo vzťahu k tej právnej otázke, na riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu. Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom zistená a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, ţe by v konaní k uvedeným vadám došlo. 8 2 Obdo 48/2012 V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku zaloţil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p., keď vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vyslovil jeho prípustnosť, a to na riešenie otázky zásadného právneho významu, vymedzenej v odôvodnení rozsudku. Znamená to, ţe dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v konkrétnej otázke, pre ktorú dovolanie bolo pripustené. Dovolací súd preto v dovolacom konaní skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu len vo vzťahu k tejto otázke. Pri rozhodovaní sporu odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa, vychádzali z ustanovenia § 442 ods. 1 a ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej moţnosti preskúmať správnosť výkladu uvedených ustanovení, nakoľko sa odchýlil od doterajšej súdnej praxe pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody, spôsobenej na vozidle dopravnou nehodou a rozhodnutie sa môţe dotýkať väčšieho rozsahu sporových prípadov, v ktorých sa prejednáva náhrada škody, spôsobená dopravnou nehodou na starších vozidlách. V rámci zákonom danej prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O. s. p.). t. j. nesprávnom právnom posúdení výšky skutočnej škody na haváriou poškodenom motorovom vozidle ţalobcu, v rozpore s doterajšou judikatúrou súdov, ktorá vychádza zo všeobecnej ceny predmetu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo súd aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9 2 Obdo 48/2012 Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 1. júla 2008, č. III. ÚS 341/07-38 vyslovil, ţe nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, ţe sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právny výklad zákona krajským súdom zodpovedá poţiadavke ústavne súladného výkladu zákona, a odlišný názor oproti dovolateľom uvedenej judikatúre, v súlade s ustanovením § 157 O. s. p. riadne odôvodnil. Dovolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným súdom vyloţil ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka tak, ţe škoda, ktorá vznikla ţalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaloţených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. 10 2 Obdo 48/2012 V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v pouţití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretoţe kaţdou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota zniţuje. Správanie ţalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloţeniu nákladov na vykonanú opravu bol ţalobca donútený dopravnou nehodou. Ţalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, ţe ţalovaný a ani vedľajší účastník na strane ţalovaného nepreukázali, ţe by sa ţalobca bezdôvodne obohatil, t. j., ţe by na opravu vozidla boli pouţité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. ţe by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému – ţalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaloţených nákladov ţalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, stanoviská procesných strán a právne predpisy, ktoré krajský súd pri svojom rozhodnutí o veci aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal argumentáciou ţalovaného a vedľajšieho účastníka, nemoţno ho povaţovať ani za arbitrárne. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe odvolací súd sa v ňom neobmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa
ust. § 219 ods. 2 O. s. p., na ktoré ustanovenie v napadnutom rozhodnutí poukázal, keď na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa svoje rozhodnutie doplnil aj o ďalšie dôvody a právne závery. Venoval pozornosť aj námietke vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného o existencii totálnej škody, a to poukazom na ustanovenie § 213 O. s. p. 11 2 Obdo 48/2012 Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie krajského súdu vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľa
1 O. s. p. zamietol. Ţalobcovi trovy v dovolacom konaní nevznikli, preto mu ich náhradu dovolací súd nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.