2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretoţe napadnuté 3 Sţo/220/2010 2 rozhodnutie ţalovaného ako aj v konaní vydané predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v danom prípade bola stavba umiestnená za podmienok v zmysle § 6 ods. 5 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.), pričom ţalobcovia namietali nepreukázanie podmienok pre umiestnenie stavby v zmysle § 6 ods. l vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (hlavne presvetlenie a pohoda bývania), ako aj nedodrţanie štandardného odstupu stavby od hranice pozemkov. Ďalšia sporná skutočnosť bola nerešpektovanie legitímneho záujmu na ochrane prírody a krajiny, ktorý v tomto prípade mal zastupovať a prezentovať obvodný úrad ţivotného prostredia ako orgán ochrany prírody oprávnený
1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, formou svojho vyjadrenie chrániť záujmy ochrany krajiny a prírody, pričom stavebný úrad je v zmysle § 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) povinný v celom rozsahu rešpektovať obsah jeho vyjadrenia a premietnuť jeho poţiadavky do výrokovej časti územného rozhodnutia. K otázke preslnenia a presvetlenia susediaceho rodinného domu ţalobcu
tohto popisované stromy majú cca 40 rokov, plytký koreňový systém, ktorý bude pri silných vetroch stále viac namáhaný, prichádza do úvahy moţný vývrat stromu na susediaci pozemok, 2-3 stromy zo skupiny nezodpovedajú svojou vitalitou zdravým stromom, predpokladá u nich krátku ţivotnosť, cca 5-10 rokov. Koreňový systém pravdepodobne zasahujúci na susedný pozemok do vzdialenosti cca 2-3 m nie je moţné 3 Sţo/220/2010 3 upraviť alebo ošetriť pri stavbe tak, aby nebol v budúcnosti poškodený strom. Ţalobca 1. predloţil odborné stanovisko Ing. P. Š., autorizované krajinného architekta, zo septembra 2008 obsahujúce „Inventarizáciu drevín - dendrologický posudok P. ulica č. parc. X“, v zmysle ktorého sa jedná o dreviny zdravé a s perspektívou rastu v najbliţších 10 rokoch, ich spoločenskú hodnotu vyčíslil na 183 000,- Sk a z dôvodu ochrany pred ich poškodením a následným odumretím vplyvom stavebných prác na parc. č. X a č. X odporúča, aby vzdialenosť stavby na parc. č. X a č. X od parc. č. X bola minimálne 2 m. Nedostatočným je preto odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného v nadväznosti na vznesenú námietku nezabezpečenia pohody bývania v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. K povinnosti stavebného úradu akceptovať záväzné stanovisko príslušného orgánu ochrany prírody krajský súd uviedol, ţe sa mu javí nelogickým časť odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného na str. 9 rozhodnutia, kde akceptuje záväzný charakter stanoviska zo dňa 26.06.2008 (zrušujúce predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 24.06.2004 a dňa 02.04.2008), kde je výslovne uvedené, ţe „v prípade, ţe vlastníci susedného pozemku neuvaţujú s výrubom 6 ks stromov, navrhujem stavbu rodinného domu umiestniť tak, aby nedošlo k poškodeniu uvedených drevín“ a zároveň bolo rozhodnuté o umiestnení stavby 0,60 m od spoločnej hranice pozemkov bez toho, aby bolo vysvetlené čím má správny orgán za preukázané, ţe vzdialenosť 0,60 m od hranice s pozemkom X je dostatočná na ochranu koreňového systému stromov, alebo na základe čoho snáď stavebný úrad dospel k záveru, ţe vlastníci mienia stromy vyrúbať. V tejto časti nebol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav. Z vyššie uvedeného vyplýva nerešpektovanie záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody („umiestniť tak, aby nedošlo k poškodeniu uvedených drevín“), aj keď treba pripustiť, ţe Záväzné stanovisko zo dňa 26.06.2008 vydané Obvodným úradom ţivotného prostredia v Piešťanoch nebolo tak jednoznačné a určité, ako by sa od orgánu kompetentného v otázkach ochrany prírody dalo očakávať. V takomto prípade mal stavebný úrad buď ţiadať od obvodného úradu ţivotného prostredia upresnenie stanoviska, alebo sa vzhľadom na jeho vágnosť podrobne a komplexne vysporiadať s preukázaním na základe čoho dospel k záveru, ţe umiestnením stavby 0,60 m od hranice pozemku nedôjde k poškodeniu koreňového systému stromov. Za prejav rešpektovania stanoviska príslušného orgánu rozhodne nemoţno povaţovať jeho uvedenie s poukazom na prednosť ochrany vlastníckeho práva majiteľa stavebného pozemku bez dostatočného odôvodnenia umiestnenia stavby v neštandardnej vzdialenosti od hranice pozemkov v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Tu znova platí, ţe správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav a nevykonali v zákonom predvídanom rozsahu dokazovanie. Ohľadne vytýkaného procesného pochybenia spočívajúceho v tom, ţe v rámci konania vo veci ţiadosti o opatrenie proti nečinnosti správneho orgánu podanej stavebníkom dňa 15.04.2008, ţalovaný vyslovil právny názor vo veci, ktorý stavebný úrad bez ďalšieho akceptoval, krajský súd sa stotoţnil so ţalobcami. Nebolo dôvodné, aby v rámci tohto konania bol vyslovený právny názor vo veci zákonnosti umiestnenia stavby v poţadovanej 3 Sţo/220/2010 4 vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov. Postupom
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov mal ţalovaný buď moţnosť vplývať na podriadený orgán prostriedkami inštančného dozoru, aby nečinný podriadený orgán vo veci konal a rozhodol, alebo ak mal za to, ţe to dovoľuje povaha veci, bol povinný sám rozhodnúť vo veci, čím by sa dostal do pozície orgánu príslušného vo veci rozhodnúť v prvom stupni. Ak však v rámci výkonu inštančného dozoru nadriadený orgán stavebného úradu takýto právny názor vyslovil, nebol to názor vyslovený v konaní o umiestnení stavby a stavebný úrad ním nebol automaticky viazaný, ak sa s ním aj stotoţnil, bolo potrebné záver stavebného úradu ohľadne tejto otázky dostatočne odôvodniť. II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ďalší účastník Mgr. A. B. ktorý navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol. Namietal, ţe posúdenie odstupu navrhovanej stavby P. B. nebolo v správnom konaní predloţené a ţalobcovia ho doloţili aţ na odvolací orgán. Pretoţe ho ako stavebník nepoznal a nebolo mu umoţnené sa k nemu vyjadriť a vzniesť námietky, stavebný úrad nemohol na toto posúdenie v zmysle ust. § 42 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. prihliadnuť. Pri výstavbe v stiesnených pomeroch sa v správnom konaní neskúma výhľad z obytných miestností do okolia, čím sa zaoberá P. B. v stanovisku, ale
5 sa skúma územný plán zóny. Celá lokalita zóny je vystavaná na hranici pozemkov (ide o starú zástavbu) a posudkom Ing. K. bolo preukázané, ţe presvetlenie domu susediacej vlastníčky bude zachované. Uvedený znalecký posudok bol preskúmaný na základe sťaţnosti ţalobcu
predloţeného posúdenia je navrhovaná stavba rodinného domu na pozemkoch parc. č. X a parc. č. X v k.ú. P. navrhnutá v súlade so znením čl. 4. 4. STN 73 0580-1.
záverov posudku v ţiadnej miestnosti s trvalým pobytom osôb v susedných nehnuteľnostiach, ani v miestnosti „veranda“, ktorú ţalobkyňa
2 veta druhá O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul prítomných účastníkov konania a ich právnych zástupcov a pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.05.2011), napadnutý rozsudok potvrdil (§ 219 ods. l a 2 O.s.p.). Predmetom konania je rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ-OSP-00883/2008/Mi zo dňa 05.09.2008, ktorým zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Piešťany č. 9900/22/12/2007-Ko zo dňa 28.05.2008 o umiestnení stavby ,,Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. X a č. X v k.ú. P. vedených na liste vlastníctva č. X ako ostatné plochy (parc. č. X) a zastavané plochy a nádvoria (parc. č. X) o celkovej výmere 476 m2 vo vlastníctve Mgr. A. B.
l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie o umiestnení stavby a podstatnou námietkou ţalobcov (vlastníkov susediacich pozemkov) skutočnosť, ţe umiestnením stavby rodinného domu stavebníka Mgr. A. B. neboli dodrţané štandardné vzdialenosti odstupov rodinných domov
6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu (ďalej len „vyhláška“). 3 Sţo/220/2010 7
1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Od ústneho konania môţe stavebný úrad upustiť v prípade, ţe pre územie je spracovaná územno-plánovacia dokumentácia, na základe ktorej moţno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho konania, určí lehotu, do ktorej môţu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 dní. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 stavebného zákona).
ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
ods. 3, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky, a neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
2 zákona č. 50/1976 Zb. v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a uţívanie 3 Sţo/220/2010 8 stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane poţiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať poţiadavky urbanistické, architektonické, ţivotného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, poţiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, poţiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel (§ 6 ods. 2 vyhlášky).
3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2m.
4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
odseku 3.
5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, moţno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie poţiadaviek na vzájomné vzdialenosti
odseku 1 alebo
územného plánu zóny. Rozhodnutie o umiestnení stavby vo vzťahu k námietkam ţalobcov týkajúcich sa odstupov stavieb bolo odôvodnené tým, ţe predmetné parcely sú v zmysle ÚPN Mesta Piešťany a ÚPN CMZ Piešťany určené na zástavbu (plochy zmiešané mestské) a rozhodnutie o umiestnení stavby je vydané na základe listu Krajského stavebného úradu Trnava č. AS2-2008/00600/Mi zo dňa 12.05.2008, kde bolo na základe preskúmania postupu stavebného úradu v územnom konaní skonštatované, ţe nie sú ţiadne adekvátne dôvody pre zamietnutie návrhu stavebníka na umiestnenie stavby 0,60 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. X v k.ú. P. Pre dané územie je spracovaný a schválený ÚPN mesta, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. X a č. X v k.ú. P. a z územnoplánovacieho hľadiska je výstavba rodinného domu na predmetných pozemkoch vhodná a moţná – pozemky sú v ÚPN CMZ určené na zastavanie. Návrh umiestnenia stavby spĺňa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 3 Sţo/220/2010 9 Z.z.
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody podaných odvolaní vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nie je dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku a na doplnenie dodáva:
4 stavebného zákona (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, ţe v tomto prípade boli porušené všeobecné zásady správneho konania, keď v priebehu správneho konania na podnet ţalobkyne 1. došlo k vypracovaniu „Posúdenia odstupu navrhovanej stavby rodinného domu na P. ul. č. z hľadiska zachovania pohody bývania“ posudkom P. B. dňa 28.08.2008 predloţeným ţalobcami v odvolacom konaní, s ktorým sa stavebník nemal moţnosť oboznámiť, vyjadriť sa k nemu a vzniesť prípadné námietky. Po tom, ako bol tento posudok do spisu doručený, je potrebné hodnotiť postup ţalovaného ako postup, ktorý je v rozpore so zákonom. S poukazom na zistené vady preskúmavaných rozhodnutí, ktoré sú v ich nedostatočnom odôvodnení k namietanému nedodrţaniu štandardných odstupových vzdialeností stavieb (vyššie citované ustanovenie § 6 ods. 3, 4 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.) ako i v tom prečo nebolo moţné námietke ţalobcov vyhovieť, prípadne vyporiadať sa s tým, či pozemok umoţňuje realizáciu rodinného domu v navrhovanom rozsahu, ďalej či je moţné bez vyhodnotenia námietok týkajúcich sa pohody bývania (posudkov Ing. I. K. a P. B.) vydať zákonné rozhodnutie. Vyhodnotenia odborného stanoviska krajinného architekta Ing. P. Š. a vyjadrenia Obvodného úradu ţivotného prostredia, ale predovšetkým s poukazom na vady týkajúce sa postupu ţalovaného (odňal účastníkovi konania moţnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia) je potrebné
názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatovať, ţe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nakoniec nemoţno nechať bez povšimnutia ani interné listy referátu ţivotného prostredia 3 Sţo/220/2010 10 Mesta Piešťany (zo dňa 11.01.2008 a zo dňa 20.02.2008) z ktorých vyplýva, ţe sa neodporúča umiestnenie stavby bliţšie ako 2 m od oplotenia pozemku a zároveň ţiada, aby stavebník preriešil umiestnenie stavby alebo zmenil jej dispozíciu tak, aby bola dodrţaná vzdialenosť min. 2 m od hranice pozemku stavebníka s parcelou č. X. Úlohou správnych orgánov v novom konaní bude tieto pochybenia odstrániť, pričom sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe sa v územnom konaní stavebné úrady zodpovedajúcim spôsobom nevysporiadali s námietkami účastníkov a nepostupovali v súlade so zákonom, keď nerešpektovali ustanovenie § 36 ods. 1 stavebného zákona, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ako aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o umiestnení stavby zrušil a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/133/2008-128 zo dňa 29.04.2010
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Záverom senát odvolacieho súdu dodáva, ţe v tomto prípade bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, ktoré ţalobcovia nenapadli ani v správnom ani súdnom konaní, z čoho vyplýva, ţe ďalší účastník Mgr. B. realizuje stavbu legálne, na podklade právoplatného stavebného rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešným ţalobcom priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd priznal ţalobcom trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej sluţby:
a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, najvyšší súd priznal 3 Sţo/220/2010 11 ţalobcovi náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu za cestu na pojednávanie pred najvyšším súdom dňa 02.08.2011 z P. do Bratislavy a späť, - náhrada za spotrebované pohonné látky 30,19 € (196 km x 1,51 €/l x 0,102 l/km), - základná náhrada za pouţitie motorového vozidla 35,87 € (0,183 €/km x 196 km). Celkom 66,06 €.
b/ v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. najvyšší súd priznal ţalobcovi náhradu za stratu času právneho zástupcu za cestu z P. do Bratislavy a späť dňa 02.08.2011 za 6 polhodín vo výške 12,35 €, celkom 74,1 € + 20% DPH = 88,92 €. Spolu trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa 894,75 € + 66,06 € + 88,92 € = 1049,73 €. Pretoţe najvyšší súd pri určení výšky odmeny za právne sluţby postupoval
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vykonania právnej sluţby, nemohol úspešným ţalobcom priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, ktorú poţadovali a vyčíslili v písomnom podaní zo dňa 02.08.2011 prihliadnuc najmä na účinné znenie § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky,
ktorého od 01.06.2011 sa základná sadzba tarifnej odmeny zníţi o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (a nie len o 20% ako poţadoval právny zástupca ţalobcov vo vyčíslení trov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 02. augusta 2011 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.