Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Obdo 22/2012 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej ţalobcu: T.T., spol. s r. o., L.L., IČO: X.X.X.X., zastúpená M. R., advokátom, Ţ.Ţ., proti ţalovanému: JUDr. V. P., M.M. – správca konkurznej podstaty úpadcu J.J., s. r. o., H.H., IČO: X.X., o určenie existencie zabezpečenia prihlásených pohľadávok zabezpečovacím právom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/10/2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2011, č. k. 3CoKR/9/2011-62, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I rozsudkom z 18. januára 2011, č. k. 26Cbi/10/2010-28 ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2 5 Obdo 22/2012 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa s návrhom doručeným súdu 30. apríla 2010 domáhal, aby súd určil, ţe zabezpečovacie právo veriteľa T.T., spol. s r. o., so sídlom S.L.S.L., IČO: X.X., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vloţka 5840/V, vzťahujúce sa k pohľadávkam veriteľa T.T., spol. s r. o., zapísanými v konečnom zozname prihlásených pohľadávok vedených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31K/47/2009 pod poradovými číslami 144 aţ 182 je zistené čo do dôvodu a výšky, ako zabezpečovacie právo v celom rozsahu pre všetky pohľadávky pod poradovými číslami 144 aţ 182. Zároveň ţiadal náhradu trov konania. Ţalobca uviedol, ţe v období od septembra 2008 do februára 2009 vystavil úpadcovi na základe kúpnej zmluvy zo 4. septembra 2008 faktúry, ktoré úpadca do vyhlásenia konkurzu neuhradil. Zmluvný denný úrok za omeškanie so zaplatením faktúr bol v kúpnej zmluve určený vo výške 0,04%. Dňa 12. februára 2009 došlo k uznaniu záväzkov úpadcom, v tom čase ešte dlţníkom vo forme notárskej zápisnice, ktoré vznikli neuhradením faktúr, čím vznikol veriteľovi T.T., spol. s r. o. v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm.
- c)Exekučného poriadku exekučný titul. Dňa 1. apríla 2009 podal veriteľ T.T., spol. s r. o. návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie pohľadávky 57 149,94 eur a príslušenstva tejto pohľadávky a zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu, ktoré sú evidované v evidencii katastra nehnuteľností na LV č. X. k. ú. S.S. a na LV č. X., k. ú. S.S.. V súvislosti s týmto úkonom vznikli veriteľovi T.T., spol. s r. o. náklady a to za overenie exekučného titulu 894,14 eur súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 553,31 eur, ktoré si veriteľ prihlásil do konkurzu prihláškou č. 42. Všetky uvedené pohľadávky aj s príslušenstvom boli zabezpečené exekučným záloţným právom na základe Exekučného príkazu z 2. júna 2009, vydaný exekútorom Mgr. Erikom Feketem, č. k. Ex 25/09. Vzhľadom na skutočnosť, ţe úpadca J.J., s. r. o. do vyhlásenia konkurzu faktúry neuhradil a veriteľ nebol uspokojený ani v exekučnom konaní, veriteľ si po vyhlásení konkurzu na úpadcu J.J., s. r. o., prihlásil tieto pohľadávky do konkurzu. Správca majetku úpadcu J.J., s. r. o. JUDr. V. P., so sídlom M.M. dňa 31. marca 2010 poprel uplatnené zabezpečovacie právo vyššie uvedených pohľadávok s príslušenstvom v celom rozsahu. Ako dôvod popretia v konečnom zozname pohľadávok ako aj vo výpise z konečného zoznamu pohľadávok, správca uviedol: „Uplatnené exekučné zabezpečovacie právo nie je v zmysle 3 5 Obdo 22/2012 ust. § 8 a nasl. Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len „ZKR“ ) zabezpečovacím právom, a preto nie je moţné prihlásenú pohľadávku veriteľa v celom rozsahu povaţovať za zabezpečenú“. Ţalobca mal za to, ţe ţalovaný práve na základe ust. § 8 ZKR bol povinný uznať pohľadávky s prísl. aj spolu so zabezpečovacím právom. Ţalovaný prihlásené pohľadávky ţalobcu zapísané v konečnom zozname pohľadávok pod poradovými číslami 144 aţ 182 mal za zistené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, ale za sporné čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom s poukazom na ust. § 8 a nasl. ZKR, nakoľko exekučné záloţné právo nie je podľa jeho názoru pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii zabezpečovacím právom. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 48 ZKR, podľa ktorého sa uţ začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania vyhlásením konkurzu zastavujú. Zastavenie exekučného konania zo zákona má preto bezprostredné právne dôsledky aj na v exekučnom konaní zriadené exekučné záloţné právo, ktoré stráca po zastavení exekučného konania svoje zákonné opodstatnenie a v ďalšom sa nevykonáva. Na základe uvedeného navrhol ţalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 8 ZKR dospel k záveru, ţe exekučné záloţné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom, pretoţe podľa ust. § 48 ZKR sa začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania vyhlásením konkurzu zastavujú. Zastavenie exekučného konania zo zákona má teda bezprostredné právne dôsledky aj na v exekučnom konaní zriadené exekučné záloţné právo, ktoré stráca po zastavení exekučného konania svoje zákonné opodstatnenie a v ďalšom sa nevykonáva. Keďţe začatím konkurzného konania došlo k zastaveniu exekučného konania, na základe ktorého bolo zriadené exekučné záloţné právo v prospech ţalobcu. So zastavením exekučného konania zároveň došlo aj k zániku exekučného záloţného práva. V čase podania prihlášok ţalobcu do konkurzu pohľadávky ţalobcu uţ teda nemohli byť zabezpečené týmto exekučným záloţným právom. Na tamto základe súd prvého stupňa ţalobu zamietol ako nedôvodnú. Na základe ţalobcom podaného odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. decembra 2011, č. k. 3CoKR/9/2011-62 Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a zároveň vyslovil, ţe dovolanie proti tomuto rozsudku pripúšťa. 4 5 Obdo 22/2012 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţnil so zisteným skutkovým stavom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. Dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj právne posúdenie, povaţoval odvolací súd za správne a presvedčivé. Poukázal na ust. § 48 ZKR, podľa ktorého na majetok podliehajúci konkurzu nemoţno počas konkurzu začať konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania. Uţ začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Zastavením exekučného konania súčasne dochádza aj k zániku exekučného záloţného práva. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ust. § 167 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. ( Exekučný poriadok ), podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do siedmych dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnej správe katastra zrušenie exekučného záloţného práva. Zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je moţné ho pouţívať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje ( nie prerušuje ) a exekučné záloţné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, ţe uvedené rozhodnutie rieši otázku po právnej stránke zásadného významu, a to či aj zastavenie exekúcie priamo zo zákona podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z. z., ako dôsledok vyhlásenia konkurzu na majetok záloţného dlţníka, má za následok, taktieţ priamo zo zákona zánik zapísaného exekučného záloţného práva, odvolací súd proti tomuto rozhodnutiu pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe zastúpenému ţalobcovi náhradu trov 5 5 Obdo 22/2012 odvolacieho konania nepriznal, keďţe tento nebol v konaní úspešný a ţalovaný náhradu trov odvolacieho konania neţiadal priznať. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, tak, ţe sa jeho ţalobe v plnom rozsahu vyhovie a zároveň ţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania a odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia dovolania vyplýva, ţe ţalobca ho podal z dôvodov uvedených v § 240 ods. 2 písm.
- c)O. s. p., t. j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ poukázal na gramatický výklad prvej vety § 8 ZKR, „zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záloţné právo, zádrţné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky“. Je toho názoru, ţe v zmysle tohto ustanovenia pod zabezpečovacie právo moţno zahrnúť aj exekučné záloţné právo, nakoľko po prvé ide taktieţ o záloţné právo a po druhé má podobný obsah a účinky ako vyššie uvedené práva. Taktieţ nie je uvedené v uvedenom ustanovení, ţe ide o záloţné právo upravené v občianskom zákonníku, a teda výlučne zmluvné záloţné právo. Preto je podľa jeho názoru potrebné za zabezpečovacie právo v tomto prípade povaţovať aj exekučné záloţné právo. V zmysle druhej vety § 8 ZKR, „pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona povaţuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku“. Vyššie uvedené pohľadávky sú zabezpečené exekučným záloţným právom, ktoré je moţné v zmysle prvej vety § 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povaţovať za zabezpečovacie právo. Z výkladu druhej vety vyplýva, ţe takto zabezpečená pohľadávka exekučným záloţným právom sa na účely tohto zákona a teda aj pre účely tohto konkrétneho konkurzného konania povaţuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú, bez ohľadu na účinky vyhlásenia konkurzu. Poukázal na ustanovenie § 50 ods. 2 ZKR, „zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v čase vzniku záloţného práva, ak ide o záloţné právo vzťahujúce sa na budúci majetok“. 6 5 Obdo 22/2012 Okrem vyššie uvedeného poukázal dovolateľ aj na skutočnosť, ţe zabezpečovacie právo, ktorým je v tomto prípade exekučné záloţné právo existovalo v čase vyhlásenia konkurzu, resp. v čase vyhlásenia konkurzu bolo exekučné konanie iba prerušené a nie zastavené, a teda exekučné záloţné právo stále plnilo svoju funkciu. A teda Okresný súd Košice I podľa jeho názoru nesprávne aplikoval ustanovenie § 48 ZKR na predmetný skutkový stav, keď uviedol, ţe nie je moţné exekučné záloţné právo, ktoré zabezpečovalo pohľadávku ţalobcu, povaţovať za zabezpečovacie právo v zmysle § 8 ZKR. Veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom ( záloţné právo, zádrţné právo, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovací prevod pohľadávky, iné práva, ktoré majú podobný obsah a účinky ) sú povaţovaní za zabezpečených veriteľov. Veritelia týchto pohľadávok majú právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťaţku zo speňaţenia toho majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená. V prípade súbehu zabezpečených veriteľov ZKR ustanovuje, ţe veritelia sa uspokojujú podľa poradia rozhodujúceho na jeho uspokojenie. A teda nerozdeľuje sa zabezpečenie podľa druhu záloţného práva, resp. nie je uvedené, ţe na exekučné záloţné právo nie je moţné hľadieť ako zabezpečovacie právo. Z výťaţku získaného speňaţením majetku sa uspokojuje najskôr veriteľ, ktorému vzniklo zabezpečovacie právo ako prvému. Uvádzame, ţe ako ZKR tak aj rôzne výklady pouţívajú všeobecný pojem zabezpečovacie právo, ktoré je v zmysle ZKR vymedzeným pojmom ako sme uţ vyššie uviedli. Ak po uspokojení pohľadávky tohto veriteľa sa nevyčerpá celý výťaţok, zo zvyšku výťaţku sa uspokojuje veriteľ, ktorému vzniklo zabezpečovacie právo v poradí ako druhému atď. Zabezpečovacie právo musí byť uplatnené v prihláške ustanoveným spôsobom, inak zanikne. S poukazom na vyššie uvedené uviedol, ţe podľa ustanovenia § 50 ods. 4 ZKR, „zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemoţno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona“. A teda a contrario ho moţno „vykonať“ iba podľa ZKR a teda nie podľa iných zákonov ako je napríklad občiansky zákonník, resp. exekučný poriadok. Z toho moţno taktieţ vyvodiť výnimku pre exekučné záloţné právo ako zabezpečovacie právo, ktoré má význam iba pre zaradenie do skupiny zabezpečených veriteľov a poradie zabezpečenej pohľadávky, ale nemoţno ho vykonať v zmysle exekučného poriadku. Taktieţ nemoţno počas konkurzu vykonať záloţné právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva podľa občianskeho zákonníka, ale iba podľa ZKR. Taktieţ ako pri exekučnom záloţnom práve je zmluvné záloţné právo iba toho významu, 7 5 Obdo 22/2012 ţe určuje skupinu veriteľov a poradie pri uspokojovaní pohľadávky zo speňaţeného majetku, ktorý bol zabezpečený zabezpečovacím právom, ktorým môţe byť podľa nášho názoru rovnako zmluvné ako aj exekučné záloţné právo. Podľa ustanovenia § 48 ZKR, „Na majetok podliehajúci konkurzu nemoţno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; uţ začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní uţ došlo k speňaţeniu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťaţok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťaţok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťaţok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Dovolateľ je preto toho názoru, ţe v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zabezpečovacie právo nezaniklo, ba naopak, zákonodarca zvýhodnil zabezpečeného veriteľa ako keby konkurz nebol vyhlásený. Súd sme v konaní upozornili aj na slovné spojenie „ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Toto slovné spojenie zakladá výnimku pre zánik právnych účinkov v dôsledku vyhlásenia konkurzu, ktoré by inak zanikli. Sme toho názoru, ţe vôľou zákonodarcu v § 8 ZKR nebolo obmedzenie zabezpečovacieho práva, ale naopak zachovanie zvýhodneného postavenia zabezpečených veriteľov, vrátane veriteľov, ktorých pohľadávky boli zabezpečené exekučným záloţným právom, s dovetkom „ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Dovolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 22. júla 2008, sp. zn. 1 Sţo 26/2008, v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor v súvislosti s právnym postavením oprávnených zo záloţného práva, ţe ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záloţné právo skôr, poradie exekučného záloţného práva sa spravuje poradím tohto zmluvného záloţného práva. A teda vôľou zákonodarcu bolo ustanoviť rovnaké právne postavenie oprávnených zo záloţného práva bez ohľadu na to, či ide o zmluvné záloţné právo alebo daňové, alebo exekučné záloţné právo. 8 5 Obdo 22/2012 Dovolateľ poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12. januára 2011, č. k. 30Cbi/8/2010-30, ktorého predmetom bolo určenie popretej pohľadávky, pričom podstatou bolo, či j e , alebo nie j e , zistené zabezpečovacie právo zriadené súdnym exekútorom, pre prihlásené pohľadávky. V uvedenom konaní proti totoţnému ţalovanému bol ţalobca úspešný, pričom súd mal za preukázané, ţe práve totoţné argumenty, ktorými podloţil ţalobu, ktorá bola zamietnutá, ohľadne 2 vety § 48 ZKR, preukázal, ţe zabezpečovacie právo veriteľa zriadené exekútorom nezaniklo. Krajský súd v Košiciach tento rozsudok potvrdil svojím rozsudkom zo dňa 19. októbra 2011, č. k. 2CoKR/l3/2011-69. Dovolateľ taktieţ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. októbra 2007, sp. zn. 34Cbi/l/2007, ktorý vyslovil záver, ţe exekučné záloţné právo plní rovnakú funkciu ako zmluvné záloţné právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy podľa § 151a a nasl. OZ. Zabezpečuje pohľadávku oprávneného. Exekučné záloţné právo sa na rozdiel od zmluvného záloţného práva zriadi bez súhlasu povinného. Návrh na zriadenie môţe podať oprávnený, ktorý má exekučný titul na plnenie peňaţnej pohľadávky alebo nepeňaţnej pohľadávky, ktorá je oceniteľná a ktorá by mu patrila v prípade porušenia záväzku povinným. Na zriadenie exekučného záloţného práva sa teda nevyţaduje, aby exekučný titul obsahoval výrok, ktorým sa povinnému ukladá zriadiť exekučné záloţné právo. Exekučné záloţné právo sa zriaďuje zexekvovaním nehnuteľností spočívajúcom v zápise záloţného práva do katastra nehnuteľností. Na prvom mieste je teda dôleţité vnímať funkciu záloţného práva, ktorou je zabezpečenie pohľadávky veriteľa v poradí vzniku záloţného práva. Aţ na druhom mieste je moţné baviť sa o účinkoch začatia konkurzného konania a následne účinkoch vyhlásenia konkurzu na exekučné konanie. V prípade popretia exekučného záloţného práva ţalobcu ţalovaným dochádza z dôvodu nejasnej právnej úpravy v ZKR k zásahu do vlastníckeho práva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky ( článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ). Dovolateľ je toho názoru, ţe napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení 9 5 Obdo 22/2012 niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, nakoľko je zvýhodnený veriteľ pohľadávky zabezpečenej zmluvným záloţným právom pred veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku zabezpečenú exekučným záloţným právom. Poukázal na ust. § 2, § 2a ods. 3 a § 9 antidiskriminačného zákona s tým, ţe je preukázané, ţe majetkové postavenie zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka je podľa napádaného rozhodnutia súdu zabezpečená exekučným záloţným právom je znevýhodnené v porovnaní s veriteľom, ktorého pohľadávka je zabezpečená zmluvným záloţným právom, a to nie len napádaným rozsudkom, ale podľa jeho názoru uţ aj navonok neutrálnym ustanovením § 8 ZKR upravujúcim zabezpečovacie právo. Dovolateľ taktieţ vyslovil názor, ţe ani jeden zo súdov vôbec nepreskúmal jeho námietky a pri rozhodovaní sa s ich obsahom nezaoberal. Vzhľadom na právnu silu týchto rozhodnutí sa podľa jeho názoru vysporiadať s týmito rozhodnutiami súdy mali. Ako vyplýva z odôvodnenia obidvoch „sporných“ rozsudkov prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, tieto len stroho skonštatovali, čo je uvedené v zákone bez akéhokoľvek výkladu a nekonfrontoval svoje rozhodnutie v súvislosti so ţalobcom uvedenými argumentmi. Ţalovaný povaţuje podané dovolanie za neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 125/2007 zo dňa 18. októbra 2008 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 39/2006 a 3 Obo 75/2008 a navrhol podané dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania a ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je opodstatnené. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). 10 5 Obdo 22/2012 Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237 O. s. p., v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť účastníkmi tohto konania, v totoţnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala moţnosť konať pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemoţnilo uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3. V posudzovanom prípade odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, vyslovil prípustnosť dovolania, z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné. Pokiaľ ide o hmotnoprávne vady namietnuté v dovolaní podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., dovolací súd uvádza, ţe nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav ( skutkové zistenie ), okrem iného aj vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo súd aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyloţil. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záloţné právo slúţi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, ţe záloţného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo 11 5 Obdo 22/2012 domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záloţného práva ( ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa ust. § 151b Občianskeho zákonníka záloţné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záloţného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záloţné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záloţného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záloţným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záloţného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záloţného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môţe byť v zmluve o zriadení záloţného práva určený jednotlivo, čo sa týka mnoţstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záloţného práva bolo moţné záloh určiť. Podľa ust. § 151c Občianskeho zákonníka záloţným právom moţno zabezpečiť peňaţnú pohľadávku, ako aj nepeňaţnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záloţného práva určiteľná. Záloţným právom moţno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záloţné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záloţným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Podľa ust. § 151d Občianskeho zákonníka záloh môţe byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môţe byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záloţné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úţitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záloţného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úţitky sa záloţné právo vzťahuje aţ do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záloţného práva neurčuje inak. Záloţné právo moţno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záloţcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záloţcovi. Záloţné právo moţno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záloţca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku moţno zabezpečiť 12 5 Obdo 22/2012 aj záloţným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záloţné právo je neúčinná voči tretím osobám. Podľa ust. § 151 e Občianskeho zákonníka na vznik záloţného práva sa vyţaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záloţných práv ( ďalej len „register záloţných práv“ ) zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záloţné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak. Záloţné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, 3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záloţné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2, alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 ( ďalej len „registrácia v osobitnom registri“ ), nepodlieha registrácii v registri záloţných práv podľa tohto zákona. Záloţné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záloţnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záloţca a záloţný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záloţné právo môţe byť kedykoľvek počas trvania záloţného práva registrované v registri záloţných práv; ak sa zmluva o zriadení záloţného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyţaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záloţcom a záloţným veriteľom pred registráciou záloţného práva. Podľa ust. § 8 ZKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záloţné právo, zádrţné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona povaţuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku. Podľa ust. § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemoţno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; uţ začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní uţ došlo k speňaţeniu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťaţok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťaţok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; 13 5 Obdo 22/2012 ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťaţok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Podľa ust. § 167 ods. 1 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záloţné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záloţného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, ţe nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. Podľa ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku Exekučné záloţné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností moţno zriadiť len na návrh oprávneného. Podľa ust. § 167 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záloţného práva. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 8 ZKR mal za to, ţe exekučné záloţné právo nie je pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii zabezpečovacím právom, pretoţe podľa ust. § 48 ZKR sa začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania vyhlásením konkurzu zastavujú. Zastavenie exekučného konania zo zákona má teda bezprostredné právne dôsledky a j na v exekučnom konaní zriadené exekučné záloţné právo, ktoré stráca po zastavení exekučného konania svoje zákonné opodstatnenie a v ďalšom sa nevykonáva. Keďţe začatím konkurzného konania došlo k zastaveniu exekučného konania, na základe ktorého bolo zriadené exekučné záloţné právo v prospech ţalobcu. Zastavením exekučného konania zároveň došlo a j k zániku exekučného záloţného práva. V čase podania prihlášok ţalobcu do konkurzu pohľadávky ţalobcu uţ teda nemohli byť zabezpečené týmto exekučným záloţným právom. Odvolací súd sa z rozhodnutím súdu prvého stupňa stotoţnil, a doplnil ţe zastavením exekučného konania súčasne dochádza a j k zániku exekučného záloţného práva. Zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je moţné ho pouţívať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu 14 5 Obdo 22/2012 sa exekučné konanie zastavuje ( nie prerušuje ) a exekučné záloţné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Dovolací súd dospel k záveru, ţe ako odvolací súd tak aj súd prvého stupňa vec posúdili správne, keď dospeli k záveru, ţe zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záloţného práva. Na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriaďuje exekučné záloţné právo zexekvovaním nehnuteľností zápisom zriadenia exekučného záloţného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, ţe nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku ( § 167 ods. 1 Exekučného poriadku ). Zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňaţný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je moţné pouţívať mimo exekučného konania a ide o procesný zabezpečovací inštitút. Nakoľko zastavenie exekúcie je jedným z osobitných dôvodov zániku exekučného záloţného práva, vyhlásením konkurzu na majetok zanikajú účinky exekučného záloţného práva a správca konkurznej podstaty nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené exekučné záloţné právo, speňaţí. Veriteľ potom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestáva sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol. S týmto následkom počíta aj Exekučný poriadok, keď v ust. § 167 ods. 3 Exekučného poriadku ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záloţného práva. Keďţe vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje, exekučné záloţné právo, ktoré je zriadené pre účely exekučného konania, stráca svoj právny základ. Rovnaký právny záver prijal uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku ( porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 125/2007 zo dňa 18. októbra 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 61/2010 zo dňa 06. októbra 2010 ). 15 5 Obdo 22/2012 Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záloţné právo. Zriadené exekučné záloţné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného ( oddeleného ) veriteľa. Dovolateľ argumentoval aj rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 22. júla 2008, sp. zn. 1 Sţo 26/2008. K uvedenému rozsudku dovolací súd uvádza, ţe v ňom sa Najvyšší súd zaoberal otázkou poradia exekučného záloţného práva v prípade, ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záloţné právo skôr, pričom v prejednávanej veci je právnou otázkou skutočnosť, či vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záloţného práva, alebo nie. Nešlo teda o obdobnú právnu otázku a preto sú závery z uvedeného rozsudku v predmetnom konaní neaplikovateľné. K námietke dovolateľa, ktorou poukázal na skutočnosť, ţe napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné uviesť, ţe v zmysle § 9 ods. 2, 3 a 4 antidiskriminačného zákona sa kaţdý môţe domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, ţe je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môţe sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodrţal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to moţné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom zníţená dôstojnosť, spoločenská váţnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môţe sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté. V predmetnom konaní sa ţalobca vo veci samej ţiadneho z uvedených nárokov nedomáha, všeobecne len konštatuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania bez toho aby sa domáhal priznania niektorej zo zákonom uvádzaných náhrad. Vyriešenie dovolateľom nastolenej otázky nepredstavuje predbeţnú otázku, s ktorou by sa súdy pred rozhodnutím vo veci samej museli vysporiadať a s predmetom sporu ( určenie ţe pohľadávky ţalobcu sú pohľadávkami zabezpečenými exekučným záloţným právom ) priamo vecne nesúvisí. 16 5 Obdo 22/2012 Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd námietku ţalobcu týkajúcu sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania povaţoval za nedôvodnú. Čo sa týka námietok dovolateľa, ktorými poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, tak dovolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody pre ktoré ţalobu zamietol. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument ( argumenty ), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci „( Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994 )“. Rozhodnutia oboch súdov v ich odôvodneniach obsahujú náleţitosti, ktoré vyţaduje ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) v zmysle uvedených dôvodov dovolanie ţalobcu s odkazom na ustanovenie § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 234b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu ţiadne nevznikli. 17 5 Obdo 22/2012 Toto uznesenie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním a to pomerom 3: 0 . P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. októbra 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Šafránková