1, § 10 ods. 1 písm. a/, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do
1, ods. 2 a § 388 ods. 1 takto r o z h o d o l: Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
1, § 252 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zákona spáchaného formou účastníctva, ako organizátor trestného činu
1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ţe v presne neustálenom období mesiaca august roku 1999 na parkovisku pri hoteli H. v B. osobne poveril A. K. stíhaného v samostatnom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 35/00 zabezpečením vývozu neznámymi páchateľmi odcudzených motorových vozidiel, zo Slovenskej republiky cez Maďarskú republiku do Rumunska, s čím A.. K. za prísľub finančnej odmeny súhlasil a na samostatný prevoz troch vozidiel zn. Audi v celkovej hodnote 3 063 459 Sk, a to: Audi Quatro A6 2,8 striebornej metalízy, číslo podvozku W., Audi A6 2,5 TDI zelenej metalízy, číslo podvozku W. a Audi A4 1,9 TDI čiernej farby W., zjednal vodičov, a to M. Š., Z. P. a J. B. stíhaných v samostatnom konaní na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 1 T 35/00, A.. K. následne na základe telefonicky a osobne uloţených pokynov obvineného V. Y. koordinujúceho a technicky, a organizačne zastrešujúceho celý postup vo veci prevozu odcudzených vozidiel, konkrétne Audi A6 2,5 TDI zelenej metalízy dočasne uskladnil vo svojej garáţi na ulici R. v B. s tým, ţe ďalšie podrobné inštrukcie týkajúce sa samotného vývozu vozidiel obdrţané od obvineného V. Y. následne tlmočil aj zjednaným vodičom, dňa
jeho pokynov prešiel aj s preváţanými vozidlami hranice s tým, ţe následne M. Š. priviezli k automobilu Audi A4 TDI čiernej metalízy evidenčnej značky B. zaparkované v M., ktoré naštartovali a pokračovali aţ na parkovisko ţelezničnej stanice v B. (východné nádraţie), kde boli dňa 4. septembra 1999 v obedňajších hodinách kontrolovaní hliadkou polície, ktorá pri lustrácii vozidiel predmetné automobily označila ako odcudzené a následne Z. P., M. Š. a J. B. s preváţanými motorovými vozidlami zadrţali. Za to bol obvinený V. Y. odsúdený
3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov a pre jeho výkon
2 písm. a/ Tr. zákona bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený V. Y. a okresný prokurátor. O uvedených odvolaniach rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. septembra 2008, sp. zn. 5 To 11/08 tak, ţe
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obvinenému V. Y.
3 Tr. zákona v znení zák. č. 183/1999 Z.z. uloţil trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a pre jeho výkon ho
2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Odvolanie obvineného V. Y.
por. zároveň zamietol, čím sa stal rozsudok krajského súdu právoplatným. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho obhajcu podal obvinený dovolanie, ktoré bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky doručené 16. februára 2009. 2 Tdo 6/2009 4 V uvedenom mimoriadnom opravnom prostriedku obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, e/ a g/ Tr. poriadku. Argumentoval, pokiaľ sa týka dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. tým, ţe jeho zvolenému obhajcovi JUDr. S. C. nebola daná moţnosť vyjadriť sa k obţalobe, čo predstavuje hrubé porušenie práva obvineného na obhajobu, pretoţe materiálnym obsahom tohto práva je predovšetkým to, aby ho mohol aj reálne uplatniť. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. obvinený videl v tom, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietke zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave rozhodol uznesením z
1 Tr. por. prečítaním výpovedí svedkov A. K., Z. P. a M. Š. z prípravného konania, kde títo svedkovia boli náleţite poučení
2 Tr. por. o práve odmietnuť vypovedať, toto právo nevyuţili a výslovne 2 Tdo 6/2009 5 uviedli, ţe vypovedať budú. V danom prípade ide zároveň o svedkov – zvlášť v osobe A. K. – o ktorých prvostupňový súd oprel svoj odsudzujúci rozsudok. Krajský súd k doplneniu dokazovania prečítaním výpovedí týchto svedkov z prípravného konania pristúpil preto, lebo dospel k záveru, ţe na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II došlo k pochybeniu, pretoţe zo zápisnice z hlavného pojednávania v dňoch
1 Tr. por. prerokoval dovolanie obvineného podaného prostredníctvom jeho obhajcu, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť 2 Tdo 6/2009 6 postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania
a § 374, ktoré boli uvedené v dovolaní a zistil, ţe dovolanie obvineného je čiastočne dôvodné.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie je moţné podať ak zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu.
1 písm. e/ Tr. por. dovolanie je moţné podať ak vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
1 písm. g/ Tr. por. je moţné dovolanie tieţ podať vtedy ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu vo vzťahu k dovolacím dôvodom uplatnených obvineným
1 písm. c/ a e/ Tr. por. zistil, ţe obţaloba na V. Y. na Okresný súd Bratislava II. bola okresným prokurátorom podaná
1 písm. c/ Tr. por., ktoré predpokladá porušenie práva na obhajobu, a to zásadným spôsobom, čo v danom prípade nebolo. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať ani názor dovolateľa, ţe k porušeniu zákona v jeho neprospech došlo z dôvodu predpokladaného v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Z predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe obvinený V. Y. na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave
1 Tr. por. rozhodol, ţe trestná vec V. Y. vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5 To 11/2008 sa tomuto súdu neodníma.
1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom nadriadený. Medzi dôleţité dôvody, ktoré odôvodňujú postup
citovaného ustanovenia patrí bez akýchkoľvek pochybností zistenie, ţe všetci sudcovia príslušného súdu sú vylúčení z rozhodovania v predmetnej trestnej veci. V danom konkrétnom prípade však tomu tak nebolo. Z obsahu citovaného uznesenia najvyššieho súdu predovšetkým vyplýva, ţe dospel k záveru, ţe zákonní sudcovia v tejto veci, t.j. konajúci senát 5 To (ale ani ostatní sudcovia tohto krajského súdu, ktorí sa vyjadrili k námietke zaujatosti obvineného) nie je vylúčený z pojednávania trestnej veci V. Y.. Z tohto dôvodu preto nebola splnená zákonná podmienka na to, aby najvyšší súd v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol, ţe trestná vec obvineného sa tomuto krajskému súdu odníma a prikazuje sa na prejednanie inému krajskému súdu. 2 Tdo 6/2009 8 Na tomto nemohla preto nič zmeniť ani dovolacie námietka obvineného, ţe k jeho námietke zaujatosti voči všetkým sudcom tohto krajského súdu sa nevyjadrilo niekoľko sudkýň v tom čase čerpajúcich riadnu dovolenku, a teda, ţe najvyšší súd rozhodol predčasne, bez toho, aby bol náleţite zistil skutkový stav veci. Z vyššie uvedených dôvodov teda uvedená námietka obvineného
1 písm. e/ Tr. por. nemohla obstáť, a teda ani nijakým spôsobom nemohlo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretoţe najvyšší súd, ako to vyplýva z pripojeného spisového materiálu, postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a pre svoje rozhodnutie mal zistený skutkový stav v potrebnom rozsahu. Iná situácia oproti predchádzajúcim dovolacím dôvodom nastala však ohľadne dovolacieho dôvodu uplatneného obvineným
1 písm. g/ Tr. por. Zo spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe v predmetnej trestnej veci okrem iných dôkazov, bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov A. K., Z. P. a M. Š., ktorí vypovedali jednak v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, ţe výpovede týchto svedkov boli povaţované súdmi za ťaţiskové dôkazy, pričom na ich povinnosť vypovedať sa vzťahovalo právo, aby títo svedkovia odopreli výpoveď v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por.
tohto ustanovenia Trestného poriadku svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manţelovi, druhovi, alebo iným osobám v rodinnom, alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.
4 Tr. por. zápisnica o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní vyuţil svoje právo odoprieť vypovedať
moţno prečítať len za predpokladu, ţe bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, ţe toto právo nevyuţíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. 2 Tdo 6/2009 9 Zo zápisníc o výpovedi týchto svedkov v prípravnom konaní je preukázateľné, ţe ich výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, boli riadne poučení o moţnosti odmietnuť výpoveď a všetci výslovne vyhlásili, ţe toto právo nevyuţívajú. Všetci uvedení svedkovia t.j. A.. K., Z. P. a M. Š. boli následne vypočutí aj na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu konaného 25. septembra 2007 a 15. novembra 2007. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní síce plynie, ţe všetci boli poučení
2 Tr. por. o svojom práve odmietnuť vypovedať, chýba však ich výslovné vyjadrenie, či toto právo vyuţívajú alebo nie. Fakticky však všetci uvedení svedkovia na týchto pojednávaniach vypovedali a okresný súd na hlavnom pojednávaní 10. januára 2008 po vyhodnotení dôkazov
12 Tr. por. vo veci rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, ako uţ bolo konštatované vyššie. Na podklade odvolania proti rozsudku okresného súdu podaného obvineným a okresným prokurátorom rozhodoval krajský súd. Na verejnom zasadnutí krajského súdu 19. júna 2008 bolo doplnené dokazovanie
1 Tr. por. práve prečítaním výpovedí svedkov A. K., Z. P. a M. Š. z prípravného konania, a to napriek tomu, ţe ich výsluch na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný zákonným spôsobom, t.j. títo svedkovia sa výslovne nevyjadrili, či právo odmietnuť vypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. vyuţívajú alebo nie a ich vyjadrenie v uvedenom smere nie je ani obsahom zápisnice o tomto úkone. Ich výpovede na verejnom zasadnutí krajského súdu, teda nebolo moţné v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítať. Pochybenie okresného súdu bolo moţné odstrániť iba opätovným vykonaním ich výsluchu a pokiaľ by v tomto konkrétnom prípade odmietli vypovedať, bolo by aţ potom moţné prečítať ich výpoveď z prípravného konania postupom
4 Tr. por. Pokiaľ teda krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov A. K., Z. P. a M. Š. z prípravného konania napriek tomu, ţe pri ich výsluchu na hlavnom pojednávaní došlo k porušeniu zákona podstatným spôsobom a krajský súd nemal splnené podmienky na prečítanie ich výpovedí z prípravného konania (§ 263 ods. 4 2 Tdo 6/2009 10 Tr. por.), nemohol byť obsah ich výpovedí ani pouţitý ako dôkaz pri rozhodovaní o vine a treste v tomto konaní. Vyplýva to napokon z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ţe orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Pritom v tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe prísne formálne podmienky, ktoré zákonodarca spája s nemoţnosťou pouţitia ako dôkazu výpovede svedkov, ktoré boli učinené v rozpore s ustanovením § 130 Tr. por. a § 263 ods. 4 Tr. por. (ako aj v tomto prípade) nie sú odôvodnené len tým, ţe by porušením týchto ustanovení bola ohrozená správnosť a objektivita ich výpovedí, ale naopak, je odôvodnené nutnosťou zabezpečiť ochranu týchto osôb (svedkov) pre ktorú zákaz ich výpovedí resp. právo odmietnuť výpoveď zákonodarca do zákona stanovil. Orgány činné v trestnom konaní resp. súd, ktorý v dôsledku pochybenia zavinil porušenie týchto ustanovení majú preto povinnosť sami toto porušenie napraviť, pričom túto nápravu je moţné urobiť len tak, ţe takáto výpoveď nebude pouţitá ako dôkaz. Pokiaľ, ako v tomto prípade, sa tak napriek tomu nestalo rozhodnutia okresného aj krajského súdu sú zaloţení na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, čím je zároveň naplnený aj dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. tak ako to namietal obvinený vo svojom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na tieto zistenia preto
1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného V. Y., zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.