1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. a § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie 2 4 Cdo 382/2012 právnych sluţieb. Uviedol, ţe ţalovaná si uplatnila náhradu trov konania spolu vo výške 1.182,45 Eur za tri úkony právnej sluţby z trhovej hodnoty bytu vo výške 23.000,- Eur (jeden úkon právnej sluţby vo výške 386,74 Eur + reţijný paušál vo výške 7,41 Eur; spolu 3 x 386,74 Eur + 3 x 7,41 Eur). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal okresný súd z predmetu sporu. V prípade, keď nie je moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je 1/13 výpočtového základu, t.j. 57,- Eur. Ţalovanej preto titulom trov právneho zastúpenia priznal sumu 193,23 Eur za tri úkony právnej sluţby (za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za vyjadrenie k ţalobnému návrhu a za účasť na pojednávaní 3 x 57,- Eur + reţijný paušál 3 x 7,41 Eur). Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 15. mája 2012 sp. zn. 8 Co 100/2012 rozsudok okresného súdu
1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, pričom v bliţších podrobnostiach poukázal na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku krajského súdu, do časti, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania potvrdený (ďalej len „v napadnutej časti“), podali ţalobcovia dovolanie z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., keď túto procesnú vadu konania videli v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť tak, ţe im bude uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanej spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania len vo výške 193,23 Eur a ţalovanej navrhli uloţiť povinnosť nahradiť im trovy dovolacieho konania. Zároveň navrhli odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie. 3 4 Cdo 382/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Ţalobcovia dovolaním napadli časť výroku rozsudku odvolacieho súdu týkajúcu sa trov konania. Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať nie
ustanovení, ktoré vymedzujú kedy je prípustné dovolanie proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). 4 4 Cdo 382/2012 Ţalobcovia v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok o trovách konania, avšak ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie ţalobcov by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. (por. tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 69/1998, ktorý bol publikovaný ako R 117/1999). So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcov preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na dovolacie námietky dovolateľov sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., či postupom súdu im nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 5 4 Cdo 382/2012 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. V danej veci ţalobcovia odňatie moţnosti konať pred súdom videli v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutej časti.
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe včas podaným odvolaním (č.l. 87) ţalobcovia výslovne napadli i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. V odvolaní poukázali na rozpor výroku s jeho odôvodnením. Uviedli, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, ktorý podrobne skutkovo i právne zdôvodnil, uviedol, ţe ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 193,23 Eur. Výrokom rozsudku však uloţil ţalobcom zaplatiť ţalovanej sumu 1.182,45 Eur. V preskúmavanej veci je z rozhodnutia okresného súdu zrejmé, ţe výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je v rozpore s jeho odôvodnením. Odvolací súd však rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď sa celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením. S výslovne ţalobcami namietaným rozporom týkajúcim sa trov konania sa vôbec nezaoberal, najmä, z akého dôvodu aj tento výrok povaţuje za správny napriek jeho neprehliadnuteľnému zjavnému rozporu s jeho odôvodnením. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť 6 4 Cdo 382/2012 dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade úplnej absencie odôvodnenia ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Záver odvolacieho súdu, ţe napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) ako vecne správny
1 O.s.p. potvrdil s tým, ţe v bliţších podrobnostiach poukázal na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) je nepreskúmateľný, keďţe sa súd bliţšie nezaoberal okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania o odvolaní ţalobcov (námietkami tvrdenými v odvolaní). Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.