Obsah (5)

§ 153§ 237§ 159§ 104§ 146

Najvyšší súd 2 Cdo 16/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľa : Ing. J. S., bývajúci v Ţ., proti odporcovi : P. P., a.s., so

§ 153ods.

3, 4, ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p., je zrejmé, ţe ide 5 2 Cdo 16/2011 o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie

citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

§ 237písm.

d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.

§ 159ods.

3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

1 veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. 6 2 Cdo 16/2011 O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či tej, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie ţalovaného, resp., či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právny zástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe rozsudkom Okresného súdu Ţilina z

1. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 bol odporca P. P. a.s. zaviazaný v denníku SME uverejniť text s ospravedlnením Ing. J. S., bol zaviazaný ďalej zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 400 000,-- Sk navrhovateľovi Ing. J. S. ako aj trovy konania, súdny poplatok, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Voči predmetnému rozsudku síce podal odvolanie odporca podaním dňa
2. mája 2003, ktoré však podaním zo dňa
3. júla 2004 zobral späť (viď č.l. 206 spisu) bez bliţšieho odôvodnenia. Odvolací súd Krajský súd v Ţiline uznesením z
4. augusta 2010 č.k. 5 Co 322/2009-453 odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania odporcom proti rozsudku Okresného súdu Ţilina zo dňa
5. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 zastavil. Teda rozsudok Okresného súdu Ţilina z
6. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 nadobudol právoplatnosť
7. mája
8. Následne Okresný súd Ţilina rozsudkom z
9. apríla 2004 č.k. 2 C 200/2002-175 opätovne uloţil odporcovi v denníku SME uverejniť text s ospravedlnením Ing. J. S., uloţil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 400 000,-- Sk, odporcovi uloţil zaplatiť súdny poplatok, trovy konania ako aj svedočné a v ostatnej časti návrh 7 2 Cdo 16/2011 navrhovateľa zamietol. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Ţiline uznesením z
10. apríla 2006 č.k. 5 Co 365/2005-264 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. Okresný súd Ţilina opätovne rozsudkom z
11. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002- 327 vyhovel návrhu navrhovateľa a uloţil odporcovi v denníku SME uverejniť ospravedlňujúci text, ďalej uloţil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 400 000,-- Sk, uloţil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
12. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377 rozsudok Okresného súdu v Ţiline zo dňa
13. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002- 327 zmenil tak, ţe uloţil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy sumu 300 000,-- Sk, trovy konania a v prevyšujúce časti návrh navrhovateľa zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Ţilina zo dňa
14. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
15. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377 bola prejednaná tá istá vec, ten istý nárok, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Ţilina z
16. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Moţno teda konštatovať, ţe rozsudok Okresného súdu Ţilina z
17. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60, ktorým bol odporca povinný v denníku SME uverejniť ospravedlňujúci text za uverejnenie nepravdivých a uráţlivých výrokov o osobe Ing. J. S., ktorým bola odporcovi uloţené zaplatiť nemajetkovú ujmu navrhovateľovi v sume 400 000,-- Sk ako aj súdny poplatok a trovy konania, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý, tvorí prekáţku veci rozhodnutej pre konanie o ochranu osobnosti, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Ţilina z
18. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327, kde súd prvého stupňa uloţil odporcovi uverejniť ospravedlňujúci text v denníku SME, uloţil mu zaplatenie nemajetkovej ujmy 400 000,-- Sk ako aj trovy konania v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
19. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, ţe bolo uloţené odporcovi zaplatiť navrhovateľovi majetkovú ujmu v sume 300 000,-- Sk ako aj trovy konania a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Existencia prekáţky veci uţ právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je preto dôvodom na zastavenie začatého konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). 8 2 Cdo 16/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
20. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 336/2007 a rozsudok Okresného súdu Ţilina z
21. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327 zrušil (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.) a konanie zastavil (§ 243b ods. 3 O.s.p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová