← Slovensko

o určenie neplatnosti právnych úkonov

Najvyšší súd 5 Obo 34/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. P., PhD., S., proti ţalovanej: M. K., N., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 NcCb 4/2007-662 z

  1. decembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20 NcCb 4/2007 - 662 z
  2. decembra 2008 a vec mu v r a c i a ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania 32 501 Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca ţiadal ţalobou určiť, ţe zmluva o prevode obchodného podielu, ktorý vlastnil v spoločnosti K., s. r. o., a ktorý uvedenou zmluvou uzatvorenou
  3. 2001 previedol na ţalovanú ako aj dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti K. s. r. o. sú podľa § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, pretoţe ich podpísal pod nátlakom, ku ktorému bol donútený neznámou osobou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úkonov spočíva v tom, ţe ţalovaná sa bude na ich základe domáhať zápisu zmien v obchodnom registri v časti spoločníka a konateľa spoločnosti. Tvrdil, ţe právne úkony vykonal proti svojej vôli, keď bol neznámymi osobami prevezený na neznáme miesto a pod hrozbou vykonania násilia na jeho dcére bol prinútený dokumenty podpísať. Jeho podpisy boli overené
  4. 2001 notárskou koncipientkou, ktorej pri podpisovaní ukázal spútané ruky, čím naznačoval, ţe konal pod násilím. Uvedené skutočnosti sú predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. 5 Obo 34/2009 2 Ţalovaná navrhla ţalobu zamietnuť tvrdiac, ţe ţalobca zmluvu o prevode obchodného podielu ako aj dodatok k spoločenskej zmluve podpísal dobrovoľne a ţalobcovi bola i vyplatená cena za prevod obchodného podielu uvedená v zmluve. Rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  5. 2002, č. k. 20 Cb 30/2001-152, ktorým bola ţaloba zamietnutá ako aj zmeňujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  6. 2005, č. k. 2 Obo 94/2005-314 ktorým bolo ţalobe vyhovené na dovolanie ţalovanej dovolací súd zrušil rozsudkom z
  7. 2007, č. k. 2 ObdoV 86/2005-348 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V jeho dôvodoch vyslovil právny názor, ţe pre platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ktorá mala jediného spoločníka – ţalobcu, nebol potrebný súhlas valného zhromaţdenia a jedinou podmienkou platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v tomto prípade bola zákonom vyţadovaná a zákonným spôsobom prejavená vôľa zmluvných strán. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového aj právneho stavu, podľa ktorého pre platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu nebol potrebný súhlas valného zhromaţdenia z
  8. 2001 a doplnil dokazovanie iba na zistenie skutočností, ktoré ako nedostatočne preukázané boli rozhodnutím dovolacieho súdu vytknuté a podľa ktorého sa mal podrobne zaoberať príchodom a odchodom ţalobcu z miesta, kde sa mala zmluva podpisovať, okolnosťami vstupu do priestorov kamenosochárstva a ako i podrobného zistenia priebehu samotného podpisovania zmluvy, vzhľadom na to, ţe JUDr. H., ktorá overovala podpis ţalobcu, zistené skutočnosti a udalosti opísala inak ako ich označil a uvádzal ţalobca. Dovolací súd vytkol súdu prvého stupňa skutočnosť, ţe nevyhodnotil a neporovnal výpovede ţalobcu, ţalovanej a v konaní vypočutých svedkov a okolnosti ktoré vyplynuli z vyšetrovacích spisov nevyhodnotil tak, aby mal skutkovo preukázané či bol ţalobca k podpísaniu dokladov prinútený, či uţ fyzickým alebo psychickým násilím, na základe čoho bolo v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Po doplnení dokazovania zistil, ţe spoločníkmi obchodnej spoločnosti K., s. r. o. so sídlom S., B., zaloţenej X. boli ţalobca a nebohý manţel ţalovanej Š. K., ktorý zomrel X.. Obchodný podiel Š. K. neprešiel na ţalovanú, zostal v dispozícií spoločnosti a ţalobca ako zostávajúci spoločník naďalej vykonával svoje práva spôsobom vyplývajúcim z vnútorného usporiadania spoločnosti, čo znamenalo, ţe sám vykonával bez obmedzenia všetky práva a povinnosti a ako jediný spoločník vykonával i pôsobnosť valného zhromaţdenia. Spoločenská zmluva umoţňovala aby spoločník bez akéhokoľvek súhlasu previedol 5 Obo 34/2009 3 obchodný podiel aj na tretie osoby a jedinou podmienkou platného prevodu bolo prejavenie jeho vôle. Vyhlásenie ţalovanej ako nadobúdateľa obchodného podielu o pristúpení k spoločenskej zmluve sa v tomto konkrétnom prípade nevyţaduje. Zmluva o prevode obchodného podielu rovnako aj dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o súhlase valného zhromaţdenia s prevodom obchodného podielu na ţalovanú boli datované dňa
  9. 2001 a podľa osvedčenia pravosti podpisu ţalovaného podpísané
  10. Súd posúdil nárok podľa ustanovení § 114 a nasl. Obchodného zákonníka a konštatoval, ţe k platnosti zmluvy zákon vyţaduje splnenie formálnych aj obsahových náleţitostí. Zmluva o prevode obchodného podielu musí obsahovať určenie zmluvných strán, predmet, to znamená obchodný podiel, ktorý sa prevádza a zo zmluvy musí byť zrejmé, či ide o odplatný alebo bezodplatný prevod. V prípade odplatného prevodu musí zmluva obsahovať aj určenie ceny alebo spôsob určenia ceny. Osobitnou zákonom vyţadovanou náleţitosťou je vyhlásenie nadobúdateľa, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve. Konštatoval, ţe predmetná zmluva o prevode obchodného podielu spĺňa všetky zákonom vyţadované tak formálne ako aj obsahové náleţitosti, pričom vyhlásenie ţalovanej, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve sa v tomto konkrétnom prípade nevyţadovalo. Úlohou súdu ostalo iba zistenie, či podpísanie zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve bolo urobené slobodne a váţne vo forme, ktorú vyţaduje zákon. Ţalobca tvrdil, ţe podpisy na uvedených dokumentoch sú síce jeho podpismi ale urobené pod nátlakom, ku ktorému bol prinútený neznámymi osobami, ktoré sa mu pištoľou vyhráţali a prinútili ho podpísať dokumenty a zároveň sa mu vyhráţali smrťou jeho dcéry. Dokumenty podpísal v priestoroch, do ktorých bol prevezený násilím, keď ho dňa
  11. 2001 nezistené osoby zamaskované kuklami na hlavách prinútili zastaviť osobné motorové vozidlo, preloţili ho do iného vozidla a odviezli na jemu neznáme miesto, ktoré označil za neobývaný a nepouţívaný objekt, v ktorom bol drţaný násilne, pričom mal spútané ruky i nohy. Ţalobca tieto skutočnosti oznámil Okresnému úradu vyšetrovania Policajného zboru v Š., ktorý začal trestné stíhanie
  12. 2001 ale následne trestné stíhanie
  13. 2001 prerušili z dôvodu, ţe sa nepodarilo vyšetrovaním zistiť skutočnosti oprávňujúce trestne stíhať určitú osobu. Z výsluchu svedkyne JUDr. H., ( predtým H. ) vyplynulo, ţe ţalobca pri podpisovaní zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 spoločenskej zmluvy mal ruky voľné, nevidela, ţe by ich mal zviazané a ţiadnym gestom nedal najavo, ţe by konal pod násilím, na základe čoho by mala ako pracovníčka osvedčujúca pravosť podpisu pochybnosti o tom, ţe podpísaním zmluvy prejavuje svoju vôľu. Svedkyňa 5 Obo 34/2009 4 ďalej uviedla, ţe T. nepozná a pokiaľ ju osoby doviedli do miesta, kde sa podpisy overovali a uviedli, ţe sa nachádza v T. nemala dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Súd zistil, ţe voči svedkyni bolo vznesené obvinenie za trestný čin vydierania formou účastníctva, ktoré bolo
  14. 2008 zastavené z dôvodu uplynutia premlčacej doby trestného stíhania. Pri zisťovaní skutočnosti, či právny úkon ţalobcu bol vykonaný pod nátlakom súd predovšetkým vychádzal z výpovede uvedenej svedkyne, ktorá bola priamou účastníčkou právneho úkonu, ktorá však v ţiadnej zo svojich výpovedí nespochybnila skutočnosť, ţe ţalobca konal dobrovoľne a nevidela ţiadne prejavy násilia či uţ fyzického alebo psychického. Uviedla, ţe nemal spútané ruky, pretoţe takúto skutočnosť by si bola všimla. Z výpovede svedkov Ing. O., R. jeho manţelky E. R. a ţalovanej vyplynulo, ţe úkon bol vykonaný v priestoroch kamenosochárstva nachádzajúceho sa na X. ulici v T., v ktorom vykonával podnikateľskú činnosť V. R. s manţelkou, ktorí potvrdili, ţe ţalobca prišiel do týchto priestorov sám a dobrovoľne. Súd zistil určité nezrovnalosti vo výpovediach uvedených osôb v súvislosti so zistením či ţalobca prišiel sám alebo v sprievode inej osoby keď svedkyňa R. uviedla, ţe ţalobca prišiel do priestorov kamenosochárstva sám, potom ako v ňom uţ boli jej manţel so ţalovanou a JUDr. H., ktorú v tom čase ešte nepoznala. Na výsluchu vykonanom v trestnom konaní vypovedala, ţe do priestorov kancelárie ţalobca prišiel po tom ako do nej vošiel jej manţel so ţalovanou a JUDr. H.. Súd po oboznámení sa s obsahom výpovedí svedkov V. R., Ing. Ľ. O., JUDr. H. a E. R. v konaní ako aj s ich výpoveďami v trestnom konaní sa v istých skutočnostiach nezhodovali najmä v súvislosti s preukázaním okolnosti príchodu – odchodu ţalobcu a so zistením v akom poradí vypočúvané osoby do kamenosochárstva prichádzali, dospel k záveru, ţe tieto rozpory môţu byť spôsobené nielen uplynutím času od podpísania dokumentov ale najmä tým, ţe vypočúvané osoby nevenovali týmto skutočnostiam zvláštnu pozornosť. V konaní nebolo preukázané, ţe by ţalobca konal pod nátlakom, ţe mu bolo hrozené pouţitím zbrane. Okrem tvrdenia ţalobcu, ktorý úplne odlišne od výpovedí ţalovanej a svedkov popisoval okolnosti podpísania dokumentov, nebol predloţený ţiaden dôkaz vzbudzujúci pochybnosť o dobrovoľnosti prejavenej vôle ţalobcu. Vzal pritom do úvahy aj ďalšie úkony ţalobcu vykonané v súvislosti s jeho postavením spoločníka ako konateľa spoločnosti práve s dôrazom na to, ţe vzťahy medzi účastníkmi konania sú mimoriadne vyhrotené a nastali po tom ako Š. K. zomrel. 5 Obo 34/2009 5 Ţalobca sa snaţil dôkazmi a tvrdeniami súdu preukázať, ţe ţalovaná vdova po spoločníkovi Š. K. sa snaţila získať spoločnosť v celosti a prinútiť ţalobcu previesť na ňu nedobrovoľne obchodný podiel. Ţalobca písomne odstúpil z funkcie konateľa spoločnosti a uvedené konanie súd vyhodnotil ako snahu ţalobcu vzdať sa vplyvu na riadení spoločnosti aj keď následne po smrti spoločníka mal vzdanie sa funkcie konateľa vziať späť. Okrem toho ţalobca potvrdil, ţe za ţivota druhého spoločníka mal záujem predať svoj obchodný podiel inej osobe ale po jeho smrti ho uţ predať nechcel a vôbec nie ţalovanej. Uvedené zistenia a správanie sa ţalobcu nepriamo vzbudzujú pochybnosti o tvrdení ţalobcu, ţe zmluvu o prevode obchodného podielu podpísal pod nátlakom. Dôkazy vykonané súdom bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, ţe by bol ţalobca prinútený k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku spoločenskej zmluvy, práve naopak, vypočutí svedkovia zhodne uviedli, ţe ţalobca konal dobrovoľne a nepovšimli si ţiadne znaky násilia. Dospel preto k záveru, ţe ţalobca uvedené dokumenty podpísal dobrovoľne bez pouţitia násilia a opak nepotvrdili zatiaľ ani výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní. Súd mal za to, ţe účastníci zmluvy o prevode obchodného podielu konali v dobrej viere, zmluva je platná ako úkon netrpí vadami vôle, ktoré by ju robili absolútne neplatnou. Trestné konanie nie je v štádiu, ktoré by spáchanie trestnej činnosti preukázalo a výsledky zistené v civilnom konaní nepreukázali, ţe by bol ţalobca k podpísaniu listín prinútený násilím. Podľa ţalobcu na slobodu jeho vôle nebolo pôsobené fyzickým donútením ale psychickým donútením súvisiacim s vyhráţkou adresovanou jeho dcére, čo u neho vzbudzovalo obavu o jej ţivot. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy však nemoţno vychádzať iba zo subjektívneho postoja ţalobcu, keď podľa jeho vyjadrenia sa mu vyhráţali neznáme osoby, ktoré nemohol identifikovať a ţiaden ţalobcom navrhnutý svedok spáchanie násilia nepotvrdil. Ţalobca vo výpovedi v trestnom konaní
  15. 2007 uviedol, ţe listiny podpísal pod nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluva o prevode obchodného podielu sa však spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, ktorý v § 267 ods. 2 vylučuje aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka, z toho dôvodu súd na takúto vadnosť právneho úkonu neprihliadol. 5 Obo 34/2009 6 Na základe uvedeného súd nedospel k záveru, ţe by ţalobca právny úkon spojený s podpísaním dokumentov urobil neslobodne, na základe čoho z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a nepreukázania ţalobcom tvrdených skutočností ţalobu zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej ţalovanej priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe vedenie konania súdom prvého stupňa nezodpovedalo dodrţiavaniu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe konajúci súd v rozpore s § 118 O. s. p. po začatí pojednávania neoznámil výsledky prípravy pojednávania, neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je moţno povaţovať za zhodné, ktoré ostali sporné , ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Pred skončením pojednávania súd nevyzval účastníkov aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu aj k právnej stránke veci, čím bola ţalobcovi ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom a uplatniť si svoje základné ústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nevzal do úvahy ani uznesenie prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky úradu boja proti organizovanej kriminalite z
  16. 2008 vydanom v konaní ČBS:PPZ-X./BOK-B-X. napriek tomu, ţe bolo zo strany ţalobcu ako dôkazný prostriedok niekoľkokrát zakladané, pričom sa v spise tento dôkazný prostriedok nenachádza a neoboznámil sa ani s uznesením Krajskej prokuratúry v T. X.P X/X.. Súd nevyhodnotil v rozsudku uvádzané skutočnosti v jednotlivosti a v ich súhrne ako to vyţaduje Občiansky súdny poriadok a tieţ neodstránil rozpory v zadováţených čiastkových výpovediach ním vybraných svedkov, odmietol vykonať dôkazy zadováţením znaleckého posudku o zdravotnom stave ţalobcu, ktorý tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu. V konaní ktoré nasledovalo po vrátení zrušeného rozsudku dovolacím súdom súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v naznačenom smere a výsledky dokazovania sú nedostačujúce. Súd pochybil keď v rozpore s § 123 O. s. p. neumoţnil účastníkom vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Vôbec sa nezaoberal výpovediami Š. K., P. P., M. V., J. V., K. P. a ďalších, nezadováţil do spisu nákresy miestnosti, kde k overovaniu došlo a z ktorých vyplýva, ţe nákresy ţalobcu JUDr. H. a J. V. ( správcu o. s. v roku 2001 ) sú prakticky identické a úplne rozdielne od nákresu ţalovanej. Konajúci súd nesplnil pokyny dovolacieho súdu a nevyhodnotil výpovede ţalobcu a ţalovanej 5 Obo 34/2009 7 z hľadiska ich rozpornosti a tieto rozpory vôbec neodstránil. Konajúci súd odmietol pripojiť k spisu trestný spis vrátane grafologického posúdenia podpisov ţalobcu na listinách a znaleckého posudku z odboru psychológie o vplyve preţitej traumy v súvislosti s vynútenými podpismi na zdravotný stav ţalobcu. V rozhodnutí úmyselne absentuje zmienka o trestnom stíhaní ţalovanej, nie je vyhodnotený obsah uznesení v danej trestnej veci v súvislosti s preukázaním nátlaku na ţalobcu s konštatovaním, ţe trestné stíhanie ku dňu rozhodnutia nie je skončené. Obsah právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania voči JUDr. H. zo
  17. 2008 zaloţené v spise objasňuje otázky, ktorých sa doţaduje dovolací súd, pričom v napadnutom rozhodnutí súd nevenoval tomuto uzneseniu ani jedno písmeno. Podľa názoru ţalobcu z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva záver, ţe k podpísaniu listín bol ţalobca donútený psychickým násilím spojeným s hrozbou fyzického násilia na jeho osobe a osobách jemu blízkych. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe odvolanie neobstojí v kontexte doposiaľ vykonaného dokazovania. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď s určitosťou a preukázateľne neopodstatnil jednotlivé tvrdenia týkajúce sa predovšetkým okolností predchádzajúce samotnému uzavretiu a podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve a v konečnom dôsledku aj v priebehu samotného uzavretia spomínaných listinných dokladov. Ţalobca opiera nezákonnosť predmetného prevodu o konkrétne okolnosti za akých k nemu malo dôjsť, výlučne o prebiehajúce trestné konanie „nezákonne“ vedené proti ţalovanej. Zásadným a smerodajným pre objektívne rozhodnutie súdu v tomto konaní je skutkový či právny stav spomínaného trestného konania v čase rozhodovania súdu. Začaté trestné stíhanie proti ţalovanej nezakladá jej vinu, pretoţe do právoplatného skončenia trestného konania platí prezumpcia neviny. Súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu. Ţalobca úplne odlišne od výpovedí ţalovanej a vypočutých svedkov popisoval priebeh okolností podpísania dokumentov a nepredloţil súdu ţiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by reálne vzbudzoval pochybnosť o dobrovoľnosti jeho prejavenej vôle. V konaní pred Krajským súdom v Trnave sp. zn. 20 Cbs 11/2004 bolo právoplatne rozhodnuté, ţe ţalobca nie je od
  18. 2000 konateľom spoločnosti K., s. r. o. a to na základe toho, ţe
  19. 2000 písomne spoločnosti oznámil, ţe odstupuje z funkcie konateľa, ktorý prejav doručil tejto spoločnosti. Z uvedeného je zjavné, ţe ţalobca mal záujem uţ v tomto období ukončiť výkon funkcie konateľa a v tejto súvislosti sa vzdať svojho vplyvu na riadení spoločnosti, k čomu mu nakoniec aj reálne došlo. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. 5 Obo 34/2009 8 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Ţalobca v odvolaní poukázal na nesprávny postup súdu, ktorý okrem iného na pojednávaní
  20. 2008 neumoţnil ţalobcovi pred jeho skončením zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stráne veci v zmysle § 118 O. s. p. Namietal, ţe mu nesprávnym postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Podľa § 118 ods. 4 O. s. p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z obsahu zápisnice o pojednávaní z
  21. 2008 vyplýva, ţe po výsluchu svedkyne E. R. a vyjadrení právnej zástupkyne ţalobcu, súd podľa § 120 ods. 4 O. s. p. poučil prítomných účastníkov o povinnosti označiť a navrhnúť dôkazy a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby ich v zmysle citovaného ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p. vyzval na zhrnutie návrhov a vyjadrenie k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Takýmto postupom súd odňal obom účastníkom právo realizovať procesné právo, ktoré Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany ich práv, právnych záujmov priznáva, a preto odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je opodstatnený. Ďalej je potrebné uviesť, ţe ţalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov, a to zmluvy o prevode obchodného podielu ţalobcu v obchodnej spoločnosti K., spol. s r. o. na ţalovanú a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve uvedenej 5 Obo 34/2009 9 spoločnosti vyhotovených v písomnej forme
  22. 2001 a podpísanej ţalobcom
  23. 2001 z dôvodu ţe právne úkony neurobil slobodne. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, ţe k podpísaniu uvedených listín bol donútený psychickým nátlakom a bezprávnym vyhráţaním vzbudzujúcim obavu o ţivot svoj i jeho dcéry. Ţalobca v konaní poukázal na začatie trestného konania proti ţalovanej i vypočutých svedkov v súvislosti s donútením ţalobcu podpísať predmetné listiny ako aj na rozpory v ich výpovediach a ţiadal vykonať dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v trestných spisoch. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti len konštatoval, ţe trestné konanie nie je v štádiu, ktoré by spáchanie trestnej činnosti preukázalo. Z rozhodnutia nevyplýva ktoré skutočnosti z trestného konania zistil a ako zistené skutočnosti vyhodnotil. Súd neuviedol prečo nevykonal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestných spisoch navrhované ţalobcom napriek tomu, ţe aj podľa názoru dovolacieho súdu okolnosti vyplývajúce z vyšetrovacích spisov majú význam pre posúdenie platnosti právnych úkonov ţalobcu v predmetnej veci a súd ich mal vyhodnotiť. Z tohto hľadiska je odôvodnenie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia tieţ zakladá opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., to znamená ţe postupom súdu bola účastníkom odňatá moţnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa prejednať vec v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, predovšetkým dodrţať postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p. a umoţniť účastníkom zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci. Vzhľadom na návrhy ţalobcu vykonať dokazovanie listinami z trestných spisov, súd doplní dokazovanie v smere naznačenom uţ dovolacím súdom, pretoţe skutočnosti vyplývajúce z trestných konaní vedených proti ţalovanej a svedkom, môţu mať vplyv 5 Obo 34/2009 10 na zistenie skutkového stavu v predmetnom konaní. Pokiaľ súd všetky navrhované dôkazy nevykoná, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. uvedie dôvody. O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  24. apríla 2011 JUDr. Viera Pepelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.