1 O.s.p., keď odporca v konaní nebol úspešný a navrhovateľ náhradu trov neţiadal. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý napadnuté rozhodnutie ţiadal zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V bliţšom zdôvodnení dovolania okrem iného uviedol, ţe odvolací súd nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti, 3 4 Cdo 62/2013 najmä jeho príjmy a výdavky (v dovolaní podrobne špecifikované) ani jeho zdravotný stav, a nesprávne posúdil dokazované skutočnosti, pretoţe neprihliadol na zvýšené výdavky súvisiace so zavedením meny Euro a z neho vyplývajúce zvýšenie cien potravín a liekov. Odporca zároveň vyjadril nesúhlas s interpretáciou zákona o rodine zo strany odvolacieho súdu. Navrhovateľ sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto procesnej forme sú upravené v ustanovení § 238 O.s.p., v zmysle ktorého platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie naopak nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine 4 4 Cdo 62/2013 a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení otcovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení (§ 238 ods. 4 O.s.p.) ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy (§ 238 ods. 5 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok obsahujúci dva výroky: potvrdzujúci výrok v časti o zvýšení výţivného (teda vo veci samej) a zmeňujúci výrok v časti týkajúcej sa výšky splátok. Vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len vtedy, ak by odvolací súd v tomto výroku zároveň vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, ţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, prípadne vtedy, ak by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, o ktorú situáciu však v prejednávanej veci nejde. Rovnako nie je splnená podmienka prípustnosti dovolania voči zmeňujúceho výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací súd nevyslovil zmenu rozhodnutia vo veci samej, ale len do výšky povolených splátok, a v prejednávanej veci nejde ani o prípad odchýlenia sa od vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd sa k veci po právnej stránke dosiaľ nevyjadroval. Moţno teda zhrnúť, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (v ţiadnom z jeho výrokov) nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. V ustanovení § 238 ods. 4 Občiansky súdny poriadok zakotvuje zásadu, podľa ktorej dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine, pričom výnimku z tejto zásady predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva a o osvojení, ktorú je však moţné aplikovať len za predpokladu, ţe by dovolanie bolo prípustné podľa ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. V preskúmavanej veci ide o určenie vyţivovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, teda o takú vec, ktorá je upravená zákonom o rodine a uvedená výnimka sa na ňu nevzťahuje. Prípustnosť dovolania je preto v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. expressis verbis vylúčená. 5 4 Cdo 62/2013 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z uvedených vád, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené [porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 11/1998, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania (zväzku) 4 ročník 1998 na strane 76 pod č. 38]. Súd v tejto súvislosti skúmal, či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným súdom, a dospel k záveru, ţe konanie netrpí ţiadnou z vymenovaných vád podľa § 237 O.s.p., pričom ani dovolateľ tieto vady konania nenamietal. Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., dovolací súd sa ním nezaoberal, nakoľko tento je síce relevantným dovolacím dôvodom, sám osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nie je moţné napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a teda ani preskúmaniu týchto dovolacích dôvodov. Vzhľadom na uvedené, teda ţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 238 O.s.p. (resp. týmto ustanovením je prípustnosť dovolania v prejednávanej veci expressis verbis vylúčená), a neboli zistené (ani dovolateľom tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. 6 4 Cdo 62/2013 V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.
5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh na uloţenie takejto povinnosti. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.