Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 3/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., pôvodne pod obchodným menom B., so sídlom A., na území Slovenskej republiky konajúceho prostredníctvom organizačnej zloţky: B., pobočka zahraničnej banky / pôvodne pod obchodným menom organizačnej zloţky: B., so sídlom organizačnej zloţky E., IČO: X. /, právne zastúpeného S., s. r. o., so sídlom D., IČO: X., proti ţalovanému: Ľ. V., narodený
- 1972, bytom D., zast. advokátkou JUDr. Ľ. S. so sídlom P., v konaní zaplatenie 7 405,35 eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 13 Cob 155/2012-252 zo dňa
- 2012, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 18 Cb 100/2010-185 zo dňa
- 2011 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol, ţalovanému náhradu trov konania nepriznal a ţalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 445,50 eur. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe z vykonaného dokazovania zistil, ţe organizačná zloţka zahraničnej osoby sama nemá právnu subjektivitu, a teda nemá spôsobilosť vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. S ohľadom na túto skutočnosť právne úkony Zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záloţného práva označil za absolútne neplatné právne úkony podľa § 38 ods. Občianskeho zákonníka, a teda keď ţalobca odvodzoval uplatnené práva v ţalobe z absolútne neplatných právnych úkonov, zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záloţného práva, ţalobu zamietol. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 13 Cob 155/2012-252 zo dňa
- 2012 tak, ţe rozsudok Okresného súdu 3 Obdo 3/2013 2 v Martine č. k. 18 Cb 100/2010-185 zo dňa 07 .
- 2011 potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.. V odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p. a s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa stotoţnil s záverom okresného súdu ako po skutkovej tak po právnej stránke. V súvislosti s odvolacími dôvodmi k veci samej poukázal na ustanovenie § 213 ods. 1 O. s. p. a uviedol, ţe nebola preukázaná ţiadna z výnimiek 2 aţ 7 ustanovenia § 213 O. s. p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe skutkový stav Okresný súd v Martine zistil dostatočne, keď sa podrobne zaoberal právnymi úkonmi, z ktorých ţalobca jeho nárok odvodzoval a za jednoznačné uviedol, ţe predmetné právne úkony uzavrela samotná organizačná zloţka ţalobcu svojím menom a ţe práve z označenia nebolo moţné vyvodiť a prijať záver, ţe účastník zmluvného vzťahu označený v Zmluve o úvere zo dňa
- 2008 ako B., pobočka zahraničnej banky, s uvedením sídla, IČO, odkazu na obchodný register a označenia konajúcich osôb konal, čo by organizačná zloţka zahraničnej právnickej osoby - v mene ţalobcu zriaďovateľa, pretoţe k tomu v dotknutej zmluve chýbali jednoznačné nepochybné určité a zrozumiteľné údaje prepájajúce konanie organizačnej zloţky výslovne za ţalobcu. So záverom súdu prvého stupňa, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal platenia voči ţalovanému na základe predloţených právnych úkonov v písomnej forme z ktorých jednoznačne bol veriteľ a záloţný veriteľ označený identifikačnými údajmi a to označením osôb oprávnených konať v mene tejto organizačnej zloţky, a to vedúcich organizačnej zloţky, ktorý údaj bol zhodný s údajom nachádzajúcim sa vo výpise z obchodného registra, a to konkrétne bode VI. VEDÚCI PODNIKU ORGANIZAČNEJ ZLOŢKY PODNIKU a to pán T. a Ing. P. R. CSc., tak tieto úkony vykonávala v rámci uvedených údajov vo vlastnom mene organizačná zloţka, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, sa odvolací súd stotoţnil. Odvolací súd konštatoval, ţe z uvedeného preto nebolo moţné vyvodiť iný právny záver neţ ten, ktorý vyslovil prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, ţe právny úkon zmluva o úvere a zmluva o zriadení záloţného práva je neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka. S odôvodnením odvolateľa ohľadne vady v označení ţalobcu vo výpise z obchodného registra sa krajský súd nestotoţnil, pretoţe označenie obchodného mena veriteľa v zmluve o úvere a v zmluve o zriadení záloţného práva je totoţné s údajom obchodného mena organizačnej zloţky podniku zahraničnej osoby ţalobcom doloţeného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Po Vloţka číslo 1286/B č. l. 3-6 spisu, práve uvedenie malých písmen pri obchodnom mene zriaďovateľa. V tomto prípade vníma a hodnotí krajský 3 Obdo 3/2013 3 súd so záverom odlišnosti obchodného mena zriaďovateľa zahraničnej osoby a obchodného mena organizačnej zloţky podniku zahraničnej osoby, teda ako rozlišovací znak. Konštatoval, ţe v danej veci bolo zrejme, ţe organizačná zloţka podniku zahraničnej osoby uzavrela predmetnú úverovú zmluvu svojim menom tak ako je zapísané v obchodnom registri. Odvolací dôvod týkajúci sa prísne formalistického výkladu krajský súd neakceptoval, nakoľko v danom prípade Okresný súd podľa neho postupoval v súlade so zákonom a nerozhodoval nad rámec. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd vysporiadal aj s poukazom ţalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- 2000, sp. zn. 5 Obo 17/2000, v ktorom bola odlišná situácia, keďţe ţalobca nie je subjektom všeobecne známym a ani nie je všeobecne známe, ţe má organizačnú zloţku. Krajský súd doplnil, ţe ani skutočnosť, ţe zahraničná osoba je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa § 21 Obchodného zákonníka, nič nemení na tom, ţe organizačná zloţka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu a to spôsobilosť napráva a povinnosti. Za potrebné povaţoval odvolací súd uviesť, ţe právnická osoba, ktorá má organizačnú zloţku sa i pri hmotnoprávnom úkone ktorý sa týka tejto organizačnej zloţky označuje ako zmluvná strana s uvedením obchodného mena a sídla s uvedením jej identifikačného čísla prípadne potrebných iných údajov k jej identifikácii. Okolnosť, ţe hmotnoprávny úkon sa týka organizačnej zloţky je podľa odvolacieho súdu potrebné vyjadriť tým, ţe za označenie účastníka sa pripojí údaj o organizačnej zloţke pokiaľ nevyplýva z iných skutočností uvedených v tomto úkone. Za zásadný určujúci údaj označil fakt, ţe veriteľ a záloţný veriteľ v hmotnoprávnych úkonoch zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záloţného práva bol označený iba sumárom údajov viaţucich sa len k organizačnej zloţke. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou
- 2012 podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca podaním doručeným súdu
- 2012 s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p., pretoţe mu bola ako účastníkovi konania odobratá moţnosť konať pred súdom. Z nesporné označil, ţe ţalovaný finančné prostriedky od ţalobcu dostal a nevrátil a teda súd bol povinný posudzovať právny vzťah medzi účastníkmi podľa § 451 a nasl. 3 Obdo 3/2013 4 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, ţe podľa ustálenej súdnej praxe súd nie je právnym nárokom uvedeným v ţalobe viazaný a namietal, ţe súd sa s otázkou vrátenie finančných prostriedkov vôbec nezaoberal. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné, čo podľa neho je potrebné hodnotiť ako odňatie moţnosti konať pred súdom. Poukázal na odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z dôvodu označenia a namietal, ţe odvolací súd zamiešal poţiadavky na označenie účastníka súdneho konania uvedené v ustanovení § 79 ods. 1 O. s. p. procesnoprávnu spôsobilosť s právnymi poţiadavkami na označenie účastníka hmotnoprávna spôsobilosť. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za nesprávne. Nestotoţnil sa s výkladom odvolacieho súdu, čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 17/2000, s poukazom na ktorý názor taktieţ odôvodnenie odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva jednostrannosť a taká aplikácia, ktorá je hrubým popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Za nesporné označil, ţe zmluvu o úvere uzavrel za zriaďovateľa jeho štatutárny orgán vedúci organizačnej zloţky zapísaný do obchodného registra / § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka /. Skutočnosť, ţe odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok je podľa ţalobcu v hrubom rozpore s účelom a podstatou a zmyslom ustanovenia § 9 Obchodného zákonníka ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Za nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu ţalobca označil aj, ţe ţalobca má zaplatiť poplatok za podaný odpor a poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písmeno za zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch stým, ţe od poplatkovej povinnosti je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného poplatková povinnosť u ţalobcu vznikla iba z návrhu na začatie konania, nie z odporu. V závere dovolania si vyčíslil trovy v dovolacom konaní a navrhol aby s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 2 O. s. p. dovolací súd rozhodnutie súdu odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalovaného zaviaţe zaplatiť ţalobcovi dlţnú sumu v zmysle ţalobného návrhu a prizná ţalobcovi trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania a pokiaľ nebudú predpoklady na zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu, navrhol napadnuté rozhodnutie dovolaním zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Naj vyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa podľa § 240 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote, spĺňajúce náleţitosti dovolania dané ustanovením § 242 O. s. p. Ako s prvou skutočnosťou sa zaoberal otázkou prípustnosti dovolania, keďţe ide o dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie z jeho správnych dôvodov potvrdil. 3 Obdo 3/2013 5 Z obsahu dovolania je zrejme ţe ţalobca prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., ţe mu bola ako účastníkovi konania odobratá moţnosť konať pred súdom a to z dôvodu, ţe odvolací súd sa nezaoberal otázkou vrátenie finančných prostriedkov ţalobcovi a návrh neposúdil aj podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ako právo na bezdôvodné obohatenie podľa ktorého súd bol povinný návrh posudzovať tieţ, keď ţalovanému nevrátením finančných prostriedkov ţalobcovi, neoprávnený majetkový prospech jednoznačne vznikol. Základnou otázkou pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. je, či skutočnosť, ţe odvolací súd neposudzoval návrh na začatie konania aj na základe iného právneho ustanovenia ako bol návrh na začatie konania uplatnený a prvostupňovým súdom posudzovaným je taký postup súdu, ktorým súd odobral účastníkovi konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia ochrany jeho práv chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv , ktoré by inak účastník mohol uplatniť pred súdom a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe bol uplatnený ako právo na zaplatenie zo zmluvy o úvere spolu so zmluvou o zriadení záloţného práva, a nie ako právo na bezdôvodné obohatenie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je sporné, ţe konajúci súd sa podrobne zaoberal dôvodnosťou uplatneného návrhu a rozhodol na základe skutkového zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností ,ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Z ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p. vyplýva, ţe súd môţe prekročiť návrhy účastníkov, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhov alebo právneho predpisu na určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Napadnutými rozhodnutiami dovolaním bolo rozhodované postupom súdu, ktorý je v súlade s ustanovením § 153 O. s. p. Postup súdu, ktorý je v súlade s zákonom nemôţe byť posudzovaný ako postup súdu, ktorým bola odobratá moţnosť účastníkom konania konať pred súdom. Neposúdenie návrhu v odvolacom konaní na základe iného právneho titulu ako sa ţalobca v návrhu na začatie konania domáhal nie je pochybením v zistení skutkového stavu. Ustanovením § 205a ods. 1 O. s. p. sú jednoznačne dané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, odvolacím dôvodom. Povinnosť prekvalifíkovať návrh na začatie konania v odvolacom konaní z podnetu súdu, nevyplýva ako povinnosť súdu zo ţiadneho právneho ustanovenia, a preto tvrdenie dovolateľa, ţe tým, ţe odvolací súd jeho návrh neposúdil 3 Obdo 3/2013 6 ako právo na bezdôvodné obohatenie, teda na základe iného právneho ustanovenia na akom bol v návrhu na začatie konania a v konaní uplatnený a súdom posudzovaný, nie je taký postup, ktorým mu bola odňatá účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. Čo sa týka dovolania v časti týkajúcej sa trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na ustanovenie § 239 podľa ktorého dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu o trovách konania a zároveň dospel k záveru, ţe ani v tejto časti nezistil prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 O. s. p Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie § 243c O. s. p. a ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p. dovolanie ako neprípustné odmietol. Úspešnému ţalovanému trovy v dovolacom konaní nepriznal, nakoľko si ţiadne trovy v dovolacom konaní neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2013 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Šafránková