Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 50/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S., a. s., T., IČO: X., zast. advokátkou Mgr. Z. V., P., IČO: X. proti

§ 239ods.

1, 2 O. s. p. je zrejmé, že dovolanie je prípustné proti uzneseniu ale stanovuje, že ustanovenia ods. 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení. Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľ prípustnosť dovolania odvodzuje ustanovením § 237 písmeno b/, c/ a písmeno f/ O. s. p.

§ 237písmeno b/ O.

s. p. je zrejmé, že dovolanie je prípustné, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

§ 237písmeno c/ O.

s. p. je zrejmé, že dovolanie je prípustné ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Z obsahu dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky § 10a ods. 1 O. s. p. zistil, že dovolateľ poukazuje na skutočnosť, že odvolanie spoločnosti E.. považuje za odvolanie podané neoprávnenou osobou, napriek čomu odvolací súd v odôvodnení napadnutého uzneseniu dovolaním uvádza, že odvolaniu odporcu a spoločnosti E.. je potrebné vyhovieť. 3 Obdo 50/2013 8 Prvou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či do volací dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písmeno b/ a c/ O. s. p. je dôvodný, teda či odvolací súd pochybil, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia sa zaoberal odvolaním spoločnosti E.., konštatoval, že ide o odvolanie dôvodné namiesto toho aby odvolanie spoločnosti E.., ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávneným, odmietol. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O. s. p. doručeného dňa

2. 2013 je zrejmé, že navrhovateľ označený ako S., a. s. návrh na predbežné opatrenie podal proti odporcovi C. S.A. Voči spoločnosti E.. navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodal, čo vyplýva aj z uznesenia prvostupňového súdu, ktorý sa v odôvodnení uznesenia 32 Cb 64/2013-100 zo dňa
4. 2013, skutočností ohľadne spoločnosti E. nezaoberal. Z dokladu / založeného na čísle listu 112 / v spise je zrejmé, že spoločnosť E.. podaním doručeným súdi
6. 2003 podala oznámenie dotknutej osoby o vstupe do konania a žiadosť o doručenie uznesenia Okresného súdu Bratislava I a následne podala odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I podaním doručeným súdu
8. 2013, v ktorom uvádza, že odvolanie podáva podľa § 201 O. s. p. a že je účastníkom konania. Zo žiadneho dokladu nie je zrejmé, že navrhovateľ spoločnosť E.. ako účastníka konania na strane odporcu označil, a ani že by súd by o oznámení spoločnosti E.. ako osoby dotknutej rozhodoval. Z podania navrhovateľa / list v spise 117 / označenom ako doplnenie vo veci samej je taktiež zrejmé, že navrhovateľ ako odporcu označil iba spoločnosť C. ale nie aj spoločnosť E.. Napriek tomu, že z podania založeného na č. l. 356 navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že odvolanie spoločnosti E.. považuje za podané neoprávnenou osobou, odvolací súd sa v napadnutom uznesení dovolaním zo dňa
10. 2013, č. k. 8 Cob 16/2013 / list v spise 384 / s odvolaním spoločnosti E.. zaoberal a námietkou navrhovateľa ohľadne tejto veci, vôbec nevysporiadal. Práve naopak, zaoberal sa odvolaním spoločnosti E.. a na strane 5 napadnutého uznesenia dovolaním uvádza, že odvolaniu odporcu a spoločnosti E.. je potrebné vyhovieť. V poslednom odseku napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že náhradu trov odvolacieho konania spoločnosti E. nepriznáva, nakoľko v prejednávanej veci nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol navrhovateľom v návrhu označený ako odporca. Napriek tomuto konštatovaniu odvolacieho súdu v napadnutom uznesení 3 Obdo 50/2013 9 dovolaním, odvolací súd však odvolanie spoločnosti E. neodmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky / §10a ods. 1 O. s. p. / sa na základe uvedeného zistenia stotožňuje s tvrdením, že ide o dovolanie prípustné podľa § 237 písmeno b/, c/ O. s. p., že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je zmätočné, nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zákonom. Odvolací súd, i keď v záhlaví odvolacieho rozhodnutia neoznačil za účastníka konania spoločnosť E.. v odôvodnení sa odvolaním tejto spoločnosti zaoberal a označil odvolanie tejto spoločnosti za také, ktorému je potrebné vyhovieť. Odvolací súd v jeho odôvodnení ohľadne výroku o trovách konania správne konštatoval, že za účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol navrhovateľom v návrhu označený ako odporca. Tento fakt je nesporný a preto odvolací súd nemal konať o odvolaní spoločnosti E.., z ktorého dôvodu do volací súd námietku vznesenú navrhovateľom v dovolaní označil za dôvodnú, zakladajúcu dôvodnú prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno b/, c/ O. s. p. Druhou základnou otázkou pre posúdenie do vodnosti dovolania je, či ide o dovolanie prípustné s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p., či bola postupom odvolacieho súdu účastníkom konania odobratá možnosť konať pred súdom. Z uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že pri prejednaní odvolania odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým predbežné opatrenie nariadil dospel k záveru, že súdy Slovenskej republiky nemajú v danom prípade právomoc rozhodnúť o návrhu navrhovateľa o nariadení predbežného opatrenia. Z obsahu odôvodnenia uznesenia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jednoznačne vyplýva, že s otázku právomoci súdov Slovenskej republiky sa súd nezaoberal. Je pravdou, že odvolací súd bez toho, aby sa účastníci konania mohli k otázke právomoci súdov Slovenskej republiky mohli vyjadriť práve z tohto dôvodu, uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia zrušil a konanie zastavil. K tejto otázke sa mohol vyjadriť dovolateľ až v predmetnom dovolaní kde namieta, že právny záver odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 2 O. s. p., že vo veci samej rozhodcovské konanie vedené voči spoločnosti E. je nesprávny. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako aj z návrhu vo veci samej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v spoločnosti označil za odporcu spoločnosť Credit Agricola Corporate and Investment, a teda ide o vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ako vzťah medzi bankou a dlžníkom podľa § 322 ods. Obchodného zákonníka v platnom 3 Obdo 50/2013 10 znení, ktorý sa spravuje podľa ustanovení mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi sporu dňa
12. 2013, podľa slovenského poriadku. Krajský súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania sa nezaoberal tvrdením navrhovateľa, že predmetom konania vo veci samej je výlučne vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako vzťah medzi bankou a dlžníkom podľa ustanovenia § 322 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, ktorý sa spravuje podľa ustanovení mandátnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi sporu dňa
14. 2007 podľa slovenského poriadku. Najvyšší súd Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, že právny vzťah medzi účastníkmi upravený mandátnou zmluvou nie je pokrytý rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi navrhovateľom ako členom konzorcia a spoločnosťou E. v rámci zmluvy o dodávke elektrárne na kľúč. Krajský súd v odôvodnení v uznesenia, ktorým uznesenie o nariadenom predbežnom opatrení zrušil a konanie zastavil uviedol, že právne s poukazom na vyššie uvedené zdôrazniac nedostatok právomoc súdov Slovenských súdov konať vo veci samej sa nezaoberal posúdením ostatných odvolacích dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní dovolania navrhovateľa sa stotožnil v danom prípade s dovolateľom, keď odvolací súd z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, takýmto postupom súdu odňal účastníkovi konanie možnosť konať pred súdom, a teda ide o dovolanie prípustné s odkazom na ustanovenie § 237 písmeno f./ O. s. p. Na základe takto zisteného a posúdeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 2 dovolaním navrhovateľom napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V tomto konaní bude opätovne posudzované právo na náhradu trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave
15. októbra 2013 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. 3 Obdo 50/2013 11 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Šafránková