N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 7/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na verejnom zasadnutí konanom dňa
- septembra 2013 prerokoval dovolanie, ktoré podali obvinení P. K. a R. K., prostredníctvom obhajkyne JUDr. E. Ľ., advokátky v B., proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- júla 2012, sp. zn. 1To 43/2012, a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, zo dňa
- júla 2012, sp. zn. 1To 43/2012, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoví § 317 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvinených P. K. a R. K.. Napadnutý rozsudok sa z r u š u j e . Súčasne sa z r u š u je aj rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z
- februára 2012, sp. zn. 8T 56/
- Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2 3 Tdo 7/2013 Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Ruţomberok sa prikazuje, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z
- februára 2012, sp. zn. 8T 56/2011, samosudkyňa uznala obvinených P. K. a R. K. za vinných z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode, najneskôr od
- júna 2009 do
- júla 2009, v priestoroch areálu spoločnosti M., a.s., nachádzajúcom sa na ul. T. v R., Ľ. K. ako zamestnanec spoločnosti M., a. s., R., poverený na preberanie drevenej hmoty od dodávateľov, kontrolovanie druhu a kvality dreva, opakovane vyznačoval na preberacích listoch deklarujúcich drevenú hmotu od spoločnosti E.E., s.r.o., iný druh drevenej hmoty ako bola v skutočnosti dovezená, pričom takto konal minimálne pri dovoze drevenej hmoty v dňoch -
- júna 2009, vodičom J. V., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júna 2009, vodičom L. P., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júna 2009, vodičom S. L., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., - 2 júla 2009, vodičom J. V., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom S. L., vozidlom zn. Volvo EČ: K., -
- júla 2009, vodičom S. L., vozidlom zn. Volvo EČ: K., -
- júla 2009, vodičom R. R., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom J. V., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom L. P., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom S. L., vozidlom zn. Volvo EČ: K., -
- júla 2009, vodičom J. V., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom R. R., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom L. P., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom S. L., vozidlom zn. Volvo, EČ: K., -
- júla 2009, vodičom M. K., vozidlom zn. Volvo EČ: K., 3 3 Tdo 7/2013 ktoré nakládky a prevoz nariadili P. K. a R. K. s vedomím a za pomoci jednotlivých vodičom a následne konateľ spoločnosti E.E., s.r.o., P. K. fakturoval dodávky drevenej hmoty s vyššou kvalitou dreva a za vyššie ceny, v neprospech spoločnosti M., a.s., B. č. X., R., IČO: X., ktorej spôsobili škodu vo výške 2 963,15 €. Za to obvinenému P. K. a obvinenému R. K. súd uloţil podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. za pouţitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňaţný trest vo výmere jedentisícpäťsto € kaţdému jednému z nich. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, uloţil súd obom obvineným náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne kaţdému jednému z nich. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť M., a.s., B. č. X., R., IČO: X. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Na základe odvolania oboch obvinených, Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
- júla 2012, sp. zn. 1To 43/2012, podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste u oboch obvinených K. a vychádzajúc z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por., aplikujúc tie isté ustanovenia Trestného zákona pre uloţenie peňaţného trestu ako okresný súd, uloţil obom obvineným peňaţný trest vo výmere jedentisícpäťsto € kaţdému z nich. Oproti pôvodnej výmere uloţeného náhradného trestu odňatia slobody im pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňaţného trestu ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. tento náhradný trest len vo výmere dva mesiace kaţdému z nich. Prostredníctvom obhajkyne podali obaja obvinení K. proti obom uvedeným súdnym rozhodnutiam dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/ a písm. i/ Tr. por. Konkrétne uviedli, ţe k porušeniu ich práva na obhajobu zásadným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) došlo najmä extrémne chybným hodnotením vykonaných dôkazov, súdmi niţšieho stupňa. Súčasne zdôraznili, ţe im je známe, ţe dovolací súd „neprehodnocuje dokazovanie“ vykonané na niţších stupňoch súdov. 4 3 Tdo 7/2013 Podľa názoru obvinených K. ale musia byť prípustné výnimky v situáciách, kedy skutkové zistenia, o ktoré sa opierajú vydané rozhodnutia, sú v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi, takţe výsledok dokazovania sa javí ako absolútne nespravodlivý a vecne neudrţateľný, idúci mimo ústavný rámec pravidiel spravodlivého procesu vymedzeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti vytýkali súdom niţšieho stupňa, ţe prevzali nezrozumiteľnú skutkovú vetu z obţaloby, ktorá nekriticky vychádzala len z trestného oznámenia tzv. poškodenej strany. Typicky civilný delikt (reklamáciu kvality dodaného dreva) sa neproporcionálne a za porušenia zásady „ultima ratio“ vyšetroval masívnymi trestnými prostriedkami. Úmyselné zavinenie ako náleţitosť stíhaného skutku vyvodili len z akéhosi následku (škody) u subjektu, s ktorým zamestnávateľská firma obvinených nemala ţiaden relevantný vzťah. Obvinení v dovolaní popierajú uvedenie zamestnanca M., a.s., K. do omylu, keďţe tento bez akejkoľvek súčinnosti s obvinenými vykonával fyzickú prebierku dodaného dreva od firmy E.E., ktorá bola základom pre fakturáciu jeho ceny. Poukázali na znenie Rámcovej zmluvy, podľa ktorej sa nesprávne určenie drevnej hmoty na dodacom liste penalizovalo zráţkou z ceny. Prepravcovia dreva nepoznali jednotlivé druhy dreva, a preto nevypĺňali v týchto dokladoch údaj o druhu drevnej hmoty, aby nedošlo k penalizácii v prípade zle deklarovaného druhu. Obvinení K. v tejto súvislosti uviedli, ţe nedeklarovali druh drevnej hmoty, nemali vedomosť o tom, aké drevo sa z jednotlivých stanovísk zváţa a toto ani nefakturovali, lebo to robili zamestnanci firmy S., s ktorou bolo E. v zmluvnom vzťahu o tzv. samofakturácii na podklade fyzickej prebierky zamestnancami firmy M.. Obvinení K. poukazujú tieţ na skutočnosť, ţe súdy niţšieho stupňa určili výšku škody (kvalifikačného znaku príslušnej skutkovej podstaty) v sume 2 963,15 € na základe nepouţiteľného znaleckého posudku (znalec sa riadil len odhadom) bez zreteľa, ţe Rámcová zmluva pripúšťala odchýlku v deklarovanom druhu dreva vo výške 30 %. Okrem toho, ţe podľa názoru obvinených K. výsluchy spoluobvinených (vodičov prepravujúcich drevo, ktorí boli súdom oslobodení) z prípravného konania boli nekontradiktórne a vynucované kapcióznymi a sugestívnymi otázkami vyšetrovateľov, oba niţšie súdy ich výpovede urobené na hlavnom pojednávaní neakceptovali, povaţujúc ich za účelovo zmenené oproti výpovediam v prípravnom konaní. Za vrchol porušenia fair 5 3 Tdo 7/2013 procesu zo strany odvolacieho súdu povaţujú v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku označenie záverečnej reči splnomocnenca poškodeného ako mimoriadne precíznu a vysoko erudovane a korektne podanú, čo je dôkaz o tom, ţe krajský súd nebol nestranný. K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinení uviedli, ţe podmienky trestnosti inkriminovaného činu interpretované vo svetle zásad trestného práva, medzi ktoré patrí aj princíp ultima ratio splnené neboli, a preto mali byť oslobodení spod obţaloby. V tejto súvislosti poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
- marca 2012, sp. zn. 13Cob 355/2011, podľa ktorého neboli u obvinených splnené podmienky ani na vyvodenie obchodnoprávnej zodpovednosti. Za naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. povaţujú obvinení K. skutočnosť, ţe vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty, ţe sa dopustili konania, kladeného im obţalobou za vinu, čím bola porušená aj zásada prezumpcie neviny. Za vyjadrenie nedostatku nestrannosti súdov niţšieho stupňa, a tým naplnenie uvedených dovolacích dôvodov povaţujú aj to, ţe ich obhajobu nehodnotili váţnym spôsobom, ale len ako niečo, čo bolo účelovo prednesené. V závere dovolania obvinení navrhli, aby najvyšší súd z týchto dôvodov vyslovil porušenie zákona v neprospech obvinených rozsudkom krajského súdu ako aj okresného súdu, tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Námestník okresnej prokurátorky v Ruţomberku vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvinených K. zaujal záporné stanovisko. Rozsudky krajského i okresného súdu povaţuje za zákonné a dostatočným spôsobom konkrétne odôvodnené. Navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol, prípadne zamietol s poukazom na ustanovenie § 392 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na základe podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por. (podané prostredníctvom obhajcu), v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). súčasne zistil, 6 3 Tdo 7/2013 ţe podané dovolanie je dôvodné v rozsahu ustanovenia dovolacieho dôvodu podľa písmena i/, § 371 ods. 1 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Z tejto dikcie uvedeného dovolacieho dôvodu vyplýva, ţe dovolací súd je zisteným skutkovým stavom viazaný, ale len za predpokladu, ţe tkzv. skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových okolností, ktoré vyţaduje pouţitá právna kvalifikácia skutku. Inými slovami vtedy, ak skutkové zistenia ustálené súdom vykazujú všetky zákonom určené znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu. Toto „vyjadrenie všetkých skutkových okolností, ktoré vyţaduje pouţitá právna kvalifikácia“ sa nemôţe chápať tak, ţe je splnené formálne slovným uvedením znaku skutkovej podstaty v texte skutkovej vety. Musí zodpovedať zákonnému vymedzeniu príslušného znaku v zmysle právne relevantného obsahu, ustáleného zákonu zodpovedajúcim spôsobom vykonania a hodnotenia dôkazov. Pokiaľ tomu tak nie je, musí aj dovolací súd, tieţ so zreteľom na právo obvineného na spravodlivý proces, mimo ktorého nestojí ani dovolacie konanie, túto „neprávosť“ napraviť. V tomto konkrétnom prípade mali obvinení K. spáchať pokračovací prečin podvodu spolupáchateľstvom sčasti v štádiu podvodu podľa § 14, § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Jedným zo zákonných znakov trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. je aj škoda, pri aplikácii druhého odseku väčšia škoda. Z obsahu rozsudku okresného súdu vyplýva, ţe škodu vyčíslil ako rozdiel medzi hodnotou skutočne dovezeného dreva, ktoré podľa „zistení“ bol topoľ, resp. dreviny patriace do triedy, do ktorej patrí topoľ a hodnotou, ktorá bola vykázaná v dodacích súhlasných listoch, kde dodávateľ deklaroval, ţe dováţa drevinu inej triedy. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku je zrejmé, ţe okresný súd „pri zistení“ hodnoty skutočne dovezeného dreva, ktoré ale celé išlo do spotreby, takţe fyzická inventúra uţ nebola moţná, vychádzal z výpovedi svedkov Ing. K. a Ing. K., stanoviská splnomocnenca 7 3 Tdo 7/2013 poškodenej strany ako aj znaleckého posudku znalca z odboru lesníctva Ing. K.. Podkladom pre ne boli kamerové záznamy kamiónov dováţajúcich drevo do M.. Pri určení výšky škody pritom Ing. K. a Ing. K. zaloţili svoje závery na p r e d p o k l a d e , čiţe d o m n i e n k e , ţe na kamiónoch bol v ţ d y v c e l o m r o z s a h u naloţený iný druh dreviny neţ bol deklarovaný. Znalec Ing. K. posudzujúci predmetné zábery z bezpečnostnej kamery konštatoval ich nekvalitu s tým, ţe moţnosť pre identifikáciu dreva poskytuje len horná a bočná vrstva naloţených kmeňov. Zaloţené kmene túto moţnosť zo záberov neposkytujú. Sám znalec uviedol, ţe v danom prípade ide o 80 % pochybnosť pri určení druhu dreva (č.l. 1518) a nie 80 % pravdepodobnosť ako na strane 14 odôvodnenia rozsudku konštatoval okresný súd. Vzhľadom na obsah zmluvy medzi S. a E.E., ktorá od
- januára 2009 umoţňovala v rámci dodávky listnatých drevín 30 % prímes (iné listnaté drevo neţ deklarované) a z kamerových záberov bolo moţné vidieť len hornú a bočnú časť naloţených kmeňov, zostáva otvorenou otázka, ktorou sa oba súdu nezaoberali, či pri týchto dodávkach za tejto dôkaznej situácie vôbec vznikla škoda. Akceptácia určenia výšky škody na základe predpokladu – domnienky vyznievajúcej absolútne v neprospech obvinených je právne neprijateľná, nielen vzhľadom na moţnosť jej vyvratiteľnosti ale i v trestnom práve vylúčenej moţnosti výkladu pochybnosti v neprospech obvineného. Krajský súd sa v odvolacom konaní zameral viac na posúdenie spôsobu uplatnenej obhajoby neţ na obsah toho, čo obhajoba namietala. V dôsledku toho nepostupoval v odvolacom konaní tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 317 Tr. por. Pri týchto dôvodných pochybnostiach o preukázaní jedného zo zákonných znakov pouţitej právnej kvalifikácie konania obvinených K. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval dôvodnosť podaného dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Preto dovolací súd po vyslovení porušenia zákona krajským súdom v ustanovení § 317 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvinených P. K. a R. K. tento rozsudok zrušil. Rovnako zrušil rozsudok prvostupňového súdu ako aj rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. 8 3 Tdo 7/2013 Okresnému súdu Ruţomberok prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. V novom konaní je potrebné, aby okresný súd venoval náleţitú pozornosť objasneniu tých skutočností, na ktoré v odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd poukázal a objasnenie ktorých je dôleţité tak pre správne právne posúdenie konania oboch obvinených ako aj prípadné uplatnenie zásady „in dubio pro reo“. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- septembra 2013 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová