spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi
povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môţe v ňom pokračovať. Ak ide o vec takej povahy, ktorá neumoţňuje v konaní pokračovať, najmä, ak zomrie manţel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manţelstva alebo o určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo, konanie súd zastaví (§ 107 ods. 2 O.s.p.). V posudzovanej veci dovolateľ v priebehu dovolacieho konania zomrel. Táto skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. 6 Cdo 278/2013 3 Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné povaţovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je daný postup
za predpokladu, ţe účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po začatí konania, skôr neţ sa konanie právoplatne skončilo. Keďţe v danej veci dovolateľ zomrel po začatí dovolacieho konania, skôr ako sa dovolacie konanie právoplatne skončilo, dovolací súd skúmal, či má konanie zastaviť alebo ho prerušiť alebo či v ňom môţe pokračovať. Pre určenie, či a prípadne s kým, je moţné v konaní pokračovať, je rozhodujúce posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Pritom povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumoţňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou účastníka konania dochádza
hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. V danom prípade sa domáhal ţalobca ochrany svojej osobnosti. Právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov (viď R 53/1996). Keďţe v predmetnom konaní išlo o také právo ţalobcu, ktoré je viazané výlučne na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky neostalo iné, neţ dovolacie konanie zastaviť (§ 19, § 103, § 107 ods. 2 a § 243c O.s.p.). O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.