Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 33/2010 – 455 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. M., bývajúceho v Bušovciach 67, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. S., s. r. o., so sídlom v Poprade, Z., proti ţalovanému P. P. P, s. r . o., so sídlom v Spišskej Teplici, Obrancov mieru 329, zastúpeného JUDr. L. T., bývajúcim v Košiciach, M., o zaplatenie 102 727,96 Eur, na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- 2009, č. k. 2 NcCd 9/05 - 394, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa čiastočne vyhovel ţalobe a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 36 334, 91 Eur s úrokmi z omeškania. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Pôvodnou ţalobou ţalobca okrem peňaţného plnenia ţiadal aj o vyslovenie neplatnosti uznesenia č. 3 z
- mája 1997 valného zhromaţdenia ţalovanej spoločnosti a neplatnosti dodatku č. IV k spoločenskej zmluve z rovnakého dňa. Súd prvého stupňa rozsudkom z
- marca 2004, č. k. 5 Cb 598/00 – 163 ţalobu v určovacej časti zamietol a ţalobu v časti o peňaţnom plnení vylúčil na samostatné konanie. Odvolací súd rozsudkom z
- mája 2005 vydaným pod sp. zn. 4 Obo 246/2004 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Oba súdy svoje zamietnutie ţaloby odôvodnili nedodrţaním lehoty na uplatnenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia stanovenej v § 131 Obch. zák. 2 3 Obo 33/2010 V rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho konania, súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia, ţe ţalobca prestal byť spoločníkom ţalovanej spoločnosti dňom
- januára 1999, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Cb 399/1997 – 147, ktorým bola zrušená účasť ţalobcu v spoločnosti. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu podľa § 150 Obch. zák. vychádzal z tohto, ţe pre určenie výšky vyrovnacieho podielu je rozhodujúca účtovná závierka za rok, v ktorom zanikla účasť ţalobcu v spoločnosti, teda závierka za rok
- Pokiaľ ide o aplikáciu príslušných ustanovení spoločenskej zmluvy súd prvého stupňa riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť jej dodatkov najmä častí upravujúcich určenie vyrovnacieho podielu. Dospel k záveru, ţe dodatok č. IV, ktorý valné zhromaţdenie prijalo
- mája 1997 je absolútne neplatným právnym úkonom. Dostatočným dôvodom neplatnosti, je skutočnosť, ţe sa v ňom uţ ţalobca neuvádza ako spoločník, hoci jeho účasť v spoločnosti zanikla aţ
- januára
- Nemoţno preto pouţiť ani jeho čl. 16 upravujúci spôsob určenia vyporiadacieho podielu. Uvedené ustanovenie nielenţe obchádza zákon ale mu aj odporuje. Do úvahy preto prichádza výpočet podľa spoločenskej zmluvy v znení jej dodatku č. III z
- decembra
- Jeho článok 16/4, upravujúci právo na vyrovnací podiel, je však neurčitý a nezrozumiteľný, preto neplatný. Pri výpočte vyrovnacieho podielu bolo treba pouţiť všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 150 ods. 2 Obch. zák. bez nadväznosti na úpravu v spoločenskej zmluve. Nemoţnosť postupu podľa čl. 16 dodatku č. III spoločenskej zmluvy konštatovala aj znalkyňa, ktorá pri výpočte podielu postupovala spôsobom upraveným v § 150 ods. Obch. zák. a vychádzala pritom z údajov čerpaných z účtovnej závierky ţalovaného k
- decembru 1999 overenej audítorkou Ing. Schreterovou. Podľa posudku patrí ţalobcovi vyporiadací podiel vo výške 47 400,22 Eur. Po odpočítaní čiastky uţ vyplatenej ( 11 065,29 Eur ) bola ţaloba dôvodná do výšky 36 334,91 Eur. Proti rozsudku podali včas odvolanie obe procesné strany. Ţalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku. V odvolaní uviedol, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za odňatie povaţoval postup súdu, ktorý odmietol navrhované doplnenie znaleckého dokazovania, predmetom ktorého malo byť overenie správnosti ročnej účtovnej závierky, čo je jediný moţný dôkazný prostriedok, ktorým sa dá preukázať jeho tvrdenie, ţe ţalovaný prispôsoboval svoje účtovníctvo tak, aby vlastné imanie bolo čo najmenšie s úmyslom ukrátiť jeho právo na vyrovnací podiel. Ţalobu v prevyšujúcej časti zamietol bez toho aby vo vzťahu k tejto časti ţaloby vykonal dokazovanie. I keď sa vo všeobecnosti nepovaţuje nevykonanie navrhnutého dôkazu, za odňatie moţnosti 3 3 Obo 33/2010 konať pred súdom, v prejednávanej veci išlo o výnimočnú situáciu, pretoţe znalecké dokazovanie bolo jediným spôsobom, ktorým sa dalo overiť jeho tvrdenie. Znalecké dokazovanie môţe nariadiť len súd a účastníci ani súd nemá také odborné znalosti, ktoré sú potrebné pre posúdenie veci. Súd v rozhodnutí neuviedol dôvod, pre ktorý navrhovaný dôkaz nevykonal. Dôsledkom je neúplné zistenie skutkového stavu. Znalci pri podávaní posudkov vychádzali len z obsahu účtovnej závierky bez toho, aby skúmali správnosť v nej uvedených údajov, hoci ţalobca namietal objektivitu údajov. Bez ich preskúmania sporných poloţiek je skutkové zistenie neúplné a nedostatočné. Nesprávne vedené účtovníctvo však nemôţe byť záväzným podkladom pre výpočet vyrovnacieho podielu. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne po doplnení dokazovania rozsudok zmeniť. Ţalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, tým ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Súd uţ raz skúmal platnosť dodatku č. IV k spoločenskej zmluve a právoplatným rozsudkom vydaným v konaní sp. zn. 5 Cb 598/00 ţalobu zamietol. Uvedeným rozhodnutím je súd viazaný a správnosť rozhodnutia uţ nemôţe skúmať ani ako otázku predbeţnú. Ţalobca mohol neplatnosť uznesenia valného zhromaţdenia uplatňovať len v lehote stanovenej v § 131 Obch. zák. Ak tak neurobil právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia zaniklo. Dodatok č. IV bol zapísaný do obchodného registra a spoločenská zmluva v jeho znení je platná voči všetkým spoločníkom aj voči ţalobcovi, pretoţe niet pochýb o tom, ţe v tom čase bol spoločníkom. Zapísané boli aj údaje o výške vkladu spoločníkov, medzi ktorými bol zapísaný aj ţalobca. Súd mal z uvedeného dôvodu pri rozhodovaní o vyrovnacom podiele postupovať podľa článku 16 dodatku č. IV k spoločenskej zmluve. Kaţdá z procesných strán vo vyjadreniu k odvolaniu navrhovala rozsudok v časti napadnutej odvolaním protistrany potvrdiť. 4 3 Obo 33/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po vykonanom pojednávaní dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Správne je skutkové zistenie a právne závery súdu prvého stupňa týkajúce sa členstva ţalobcu v spoločnosti. Jeho členstvo v spoločnosti zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia súdu
- januára
- Stanovenie výšky vyrovnacieho podielu sa spravuje pravidlami určenými v § 61 a § 150 Obch. zák. v znení účinnom v čase zániku členstva ţalobcu. Podľa § 61 ods. 1 a 2, v znení účinnom do
- decembra 2001, bola rozhodujúca miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní určenému ku koncu roka, v ktorom zanikla jeho účasť v spoločnosti ( ročná účtovná závierka k
- decembru 1999 ). Ustanovenie § 150 ods. 2 Obch. zák. určuje pravidlo, ţe vyrovnací podiel sa určuje ako pomer spoločníkom splateného vkladu k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka však umoţňujú v spoločenskej zmluve dohodnúť iné pravidlá pre výpočet vyrovnacieho podielu. Odchylný algoritmus pre jeho výpočet obsahuje čl. 16 sporného dodatku č. IV k spoločenskej zmluve ţalovanej spoločnosti. Podľa neho sa výška vyrovnacieho podielu určí na základe ročnej účtovnej závierky zníţená o hodnotu hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku Rímskokatolíckeho biskupstva v Spišskom Podhradí ( ďalej len biskupstvo ). Odvolací súd nesúhlasí s názorom ţalovaného, ţe súd sa nemohol zaoberať platnosťou dodatku k spoločenskej zmluve. V § 131 Obch. zák. vymenovaný okruh subjektov sa môţe ţalobou dovolávať neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia v tam uvedenej lehote troch mesiacov. Ustanovenie § 131 Obch. zák. neupravuje absolútnu ani relatívnu neplatnosť právných úkonov, keďţe uznesenie valného zhromaţdenia nie je právnym úkonom. Ţaloba podľa § 131 Obch. zák. je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa moţno dovolať neplatnosti valného zhromaţdenia ( uvedené stanovisko zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z
- októbra 1999, sp. zn. 4 Obdo 22/98 a obdobný názor zaujíma aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR ). Uvedené obmedzenie okruhu subjektov i časové obmedzenie však platí len pre špeciálny právny prostriedok, ktorým je ţaloba podľa § 131 Obch. zák. Nič však nebráni tomu, aby sa ktokoľvek, kto osvedčí právny záujem mohol dovolať určovacou ţalobou neplatnosti tých častí spoločenskej zmluvy, ktoré sa v dôsledku 5 3 Obo 33/2010 uznesenia valného zhromaţdenia dostali do rozporu s kogentnými ustanoveniami zákona. Opačné stanovisko by pripúšťalo, aby sa pravidlo upravujúce právne vzťahy stalo márnym uplynutím uvedenej lehoty záväzným pre kaţdého ( vrátane súdu ), hoci odporuje zákonu. Súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby si ako otázku predbeţnú vyriešil, či spoločenská zmluva v znení účinnom v čase skončenia účasti ţalobcu v spoločnosti, teda v znení zmeny prijatej
- mája 1997, pripadne jej časti neodporujú kogentným ustanovenia Obch. zák. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ţe spoločenská zmluva v znení dodatku č. IV je absolútne neplatným právnym úkonom. Uznesením valného zhromaţdenia z
- mája 1997 nebola prijatá nová spoločenská zmluva ale jej zmena. Podľa znenia uznesenia, ktoré ja zaloţené v pôvodnom spise ( sp. zn. 5 Cb 598/00 ) ako č. l. 177-178 bolo uznesením zmenených päť ustanovení spoločenskej zmluvy. S výnimkou zmeny čl. 3 a 4, ktoré na seba nadväzujú, sú to samostatné zmeny, z ktorých kaţdá môţe byť prijatá nezávisle na ostatných zmenách. Súlad s kogentnými ustanoveniami zákona treba posudzovať samostatne u kaţdej z nich, resp. u kaţdého ustanovenia spoločenskej zmluvy v spojení so zmenou ( v rozsahu v akom je to potrebné pre rozhodovanie v prejednávanej veci ). Súd prvého stupňa povaţujúc zmenu, ktorá vymenúva spoločníkov spoločnosti ( bez ţalobca ) za neplatné, čo robí neplatným celé znenie spoločenskej zmluvy podľa dodatku č. IV, povaţoval za nepouţiteľné aj zmenené znenie čl. 16, ktorý je rozhodujúci pre stanovenie postupu pre výpočet vyrovnacieho podielu. Znenie čl. 16 však nesúvisí so znením čl. 3 a
- Skutočnosť, ţe neplatné sú zmeny čl. 3 a 4 nespôsobuje zároveň neplatnosť čl.
- Súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho prístupu k skúmaniu súladu čl. 16 v zmenenom znení so zákonom, bez toho aby sa zaoberal platnosťou samotného článku posudzoval vec a rozhodol o nej tak, ako keby rozhodujúci článok nebol zmenený. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nedostatočne zistil skutkový stav, čo mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K problému zníţenia čistého obchodného imania o hodnotu hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku Rímskokatolíckeho biskupstva v Spišskom Podhradí ( ďalej len biskupstvo ) povaţuje odvolací súd za potrebné upozorniť nato, ţe zmluvu o správe majetku uzavrel ţalovaný s biskupstvom
- januára 1997 ( č.l. 101 ). Aţ po uvedenom dni mohol mať výnos zo správy. Ako vyplýva zo zmluvy o nájme 6 3 Obo 33/2010 ( č. l. 238 spisu ) aj z výpovede konateľa ţalobcu Štefana Petríka na pojednávaní odvolacieho súdu, pred uzavretím zmluvy o správe mal ţalobca majetok biskupstva prenajatý. Rozdiel v titule uţívania ( správy ) nie je len v názve zmlúv, ktoré boli právnym podkladom, ale predovšetkým v obsahu a podstate vzťahu zaloţeného uvedenými zmluvami. Podľa zmluvy o správe, ţalovaný majetok biskupstva spravoval bezplatne a odplatou boli výlučne prostriedky vyplývajúce zo správcovstva nehnuteľností ( nájomné, príjmy za predaj dreva, výkon práva poľovníctva a pod. ). Podľa zmluvy o nájme mal ţalovaný od biskupstva prenajaté poľnohospodárske a lesné pozemky a budovy, začo platil biskupstvu nájomné vo výške 10 % z výnosov prenajatého majetku. Výnosy z prenajatého majetku nemoţno povaţovať za výnosy zo spravovania majetku pre iného. Do úvahy preto prichádzalo zníţenie čistého obchodného imania len o hodnotu majetku nadobudnutého v rokoch 1997 aţ 1999 a to len toho, ktorý bol nadobudnutý z výnosov zo správy majetku. Prehlásenie o overení vyrovnacieho podielu ( ďalej len Prehlásenie ) vypracovaného audítorkou Máriou Schreterovou ( č. l. 80 pôvodného spisu ), ktoré bolo podkladom aj pre znalecké posudky vypracované v konaní, zrejme vychádza z informácie ţalovaného, ţe všetok hmotný investičný majetok ţalovaného pochádza z výnosov správy majetku. Z prehlásenia sa preto nedá zistiť ktorý majetok bol zadováţený v období, v ktorom ţalovaný vykonával správu (a nie hospodárenie na prenajatom majetku) a nie je z neho zrejmé ani aký je to majetok. Podľa súvahy za rok 1999 ho tvoria okrem iného aj budovy a stavby v hodnote 10 346 000 Sk. Štefan Petrík však vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom nevedel vysvetliť aké nehnuteľnosti ţalovaný vlastní ( fóliové skleníky pravdepodobne nie sú budovami alebo stavbami ). Základom pre výpočet vyrovnacieho podielu má byť podľa § 61 ods. 1 Obch. zák. čisté obchodné imanie. Pre účely obchodného zákonníka § 6 definuje pojem obchodného majetku, obchodné imanie, vlastné imanie a čisté obchodné imanie. Podľa ods. 3 je čistým obchodným imaním obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniklých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Prehlásenie pouţíva iné pojmy a nie je z neho zrejmé, či hodnota čistého obchodného imania bola určená v súlade s § 6 Obch. zák. Nie je z neho zrejmá nadväznosť na jednotlivé poloţky súvahy a predovšetkým štruktúra poloţky 29 929 783,38 Sk. Bez bliţšieho vysvetlenia aké poloţky ju tvoria nemoţno posúdiť, či to sú záväzky podnikateľa v zmysle § 6 ods. 3 Obch. zák. Okrem iných sa to týka najmä fondov a rezerv, ktoré sú podľa ţalovaného zaúčtované medzi tzv. prechodné pasíva. V tomto smere treba prisvedčiť ţalovanému, ţe pre správny záver o výške vyrovnacieho podielu 7 3 Obo 33/2010 treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď podľa jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996 – 1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ jeho tvrdenie zodpovedá skutočnosti, môţe to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto výrazného zvýšenia byť dôvodom na pochybnosť o správnosti účtovania. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý neprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 223 ods. 3 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2011 JUDr. Peter Dukes, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková