← Slovensko

Zavinené porušenie povinnosti sudcu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Ds 9/2012 Disciplinárny senát R O Z H O D N U T I E Najvyšší súd Slovenskej republiky – disciplinárny senát, v zloţení z predsedu senátu JUDr. Renáty Janákovej a z členov senátu JUDr. Marcela Kohúta a JUDr. Rastislava Stieranku, o návrhu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v disciplinárnej veci proti JUDr. Š. Š. , sudcovi N. na ústnom pojednávaní konanom dňa

  1. januára 2013 takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky – disciplinárny senát podľa § 129 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov o s l o b o d z u j e JUDr. Š. Š., nar., sudcu N., bytom B., C. s p o d n á v r h u predsedu N., č. KP 220/2012, zo dňa
  2. júna 2012, v zmysle ktorého mal JUDr. Š. Š. spáchať závaţné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. b/, písm. d/ zákona č.385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov t ý m , ž e vo veci, sp. zn. 1 Obdo 3/2012, uznesením z
  3. februára 2012 rozhodol senát, ktorému predsedal JUDr. Š. Š., ţe dovolací súd odkladá vykonateľnosť právoplatného rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
  4. septembra 2011, č. k. 13Cob/99/2011-200, do rozhodnutia 2 1 Ds 9/2012 o dovolaní ţalovaného. Zo spisu 1 Obdo 3/2012 vyplýva, ţe rozhodnutie o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nebolo doručované štandardne, ale za bliţšie neobjasnených okolností bolo toto rozhodnutie prednostne doručené na pokyn predsedu senátu osobne právnej zástupkyni ţalovaného
  5. marca 2012 v budove N. - pri absencii akéhokoľvek záznamu o tom v spise. Z uvedeného a zo skutočnosti, ţe bola odloţená vykonateľnosť právoplatného rozsudku krajského súdu, proti ktorému v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), v spojení s § 243b ods. 3 OSP, nie je dovolanie prípustné, pričom ani odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá poţiadavkám presvedčivosti v zmysle § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 OSP, pramení opodstatnený záver, ţe predseda senátu JUDr. Š. Š. bol mimoprocesne v kontakte so ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, čo je v hrubom rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, ţe rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako disciplinárneho súdu zo
  6. apríla 2010, sp. zn. 1 Ds 8/2009, právoplatným
  7. marca 2011, bol JUDr. Š. Š. uznaný za vinného zo závaţného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z. z.) a bolo mu uloţené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. c/ citovaného zákona, a to zníţenie funkčného platu o 50% na obdobie štyroch mesiacov a rozhodnutím disciplinárneho súdu z
  8. októbra 2011, sp. zn. 1 Ds 3/2010, právoplatným
  9. decembra 2011, opäť uznaný za vinného zo závaţného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zákona o sudcoch a prísediacich, disciplinárny súd však upustil od uloţenia disciplinárneho opatrenia i vzhľadom na zdravotný stav sudcu JUDr. Š. a s prihliadnutím na to, ţe skoršie disciplinárne opatrenie povaţoval za dostačujúce, pretože sudca sa disciplinárneho previnenia nedopustil. O d ô v o d n e n i e Predseda N. JUDr. Š. H. podal dňa
  10. júna 2012 návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. Š. Š., sudcovi a predsedovi senátu N. (ďalej len „JUDr. Š.“) s odôvodnením, ţe sudca JUDr. Š. mal svojim konaním porušiť povinnosti sudcu tým, ţe ako predseda senátu v rámci dovolacieho konania vedeného na N. pod sp. zn. 1 Obdo 3/2012 priamo riadil doručovanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého 3 1 Ds 9/2012 rozhodnutia a na základe jeho pokynu (podľa vyjadrenia vedúcej kancelárie pani M. N.) bolo takéto rozhodnutie za bliţšie neobjasnených okolností prednostne doručené osobne právnej zástupkyni ţalovaného dňa
  11. marca 2012 v budove najvyššieho súdu, pričom o takomto neštandardnom spôsobe doručenia chýba v spise akýkoľvek záznam. Z toho navrhovateľ vyvodil predpoklad, ţe JUDr. Š. bol v mimoprocesnom kontakte so ţalovaným, resp. s jeho právnym zástupcom. Navrhovateľ pripustil, ţe doručovanie listín cestou súdu Občiansky súdny poriadok nevylučuje, avšak takýto postup musí byť transparentný a vylučujúci osobný vzťah sudcu k účastníkovi konania, čo sa v danom prípade nestalo. Podaním z
  12. januára 2013 navrhovateľ návrh doplnil, keď upravil opis konania JUDr. Š., ako aj právnu kvalifikáciu jeho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V rámci tohto podania navrhovateľ mierne upravil opis konania JUDr. Š. a doplnil ho aj o skutočnosť, ţe senát, ktorému JUDr. Š. predsedal, rozhodol o odklade vykonateľnosti takého rozsudku, voči ktorému v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ OSP, v spojení s § 243b ods. 3 OSP, nie je dovolanie prípustné a navyše odôvodnenie tohto rozhodnutia nezodpovedalo ani poţiadavkám presvedčivosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP a § 167 ods. 2 OSP. Z toho všetkého navrhovateľ opätovne vyvodil záver, ţe JUDr. Š. bol mimo procesne v kontakte so ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. V rámci právnej kvalifikácie navrhovateľ ţiadal zohľadniť aj skutočnosť, ţe JUDr. Š. uţ bol v minulosti uznaný vinným zo spáchania závaţného disciplinárneho previnenia, a to v disciplinárnej veci, sp. zn. 1 Ds 8/2009 a sp. zn. 1 Ds 3/
  13. Porovnaním opisu skutku v rámci neskoršieho písomného podania s jeho opisom v pôvodnom návrhu moţno konštatovať zachovanie totoţnosti skutku v zmysle ustálenej trestnoprávnej judikatúry (ZSP č. 7/2012; Rt-64/1973; Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997), a tak disciplinárny senát ďalej vychádzal z opisu skutku tak, ako ho navrhovateľ navrhol upraviť svojím neskorším podaním. Navrhovateľ ţiadal uznať JUDr. Š. vinným zo spáchania závaţného disciplinárneho previnenia, ktoré je nezlučiteľné s funkciu sudcu, a to podľa § 116 ods. 1 písm. a, písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b), písm. d) zákona č.385/2000 Z. z.. Za takéto konanie navrhovateľ ţiadal uloţiť JUDr. Š. disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. c/ zákona č. 385/2000 Z. z., odvolanie z funkcie sudcu. 4 1 Ds 9/2012 JUDr. Š. sa k doručenému návrhu (ani k jeho doplneniu) pred ústnym pojednávaním písomne nevyjadril. Následne na ústnom pojednávaní konanom dňa
  14. januára 2013 vykonal disciplinárny senát dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Navrhovateľ na ústnom pojednávaní zotrval na podanom návrhu v jeho doplnenom znení. Doplnil, ţe doručovanie listín priamo adresátovi cestou súdu je zákonné (§ 45 ods. 1 OSP) a v praxi aj vyuţívané. V predmetnej veci sa však ukázalo, ţe doručovanie nebolo transparentné. V spise sa totiţ nachádza pokyn sudcu na doručovanie rozhodnutia poštou, avšak napokon bolo rozhodnutie právnemu zástupcovi ţalovaného doručené osobne, pričom v spise chýba údaj o tom, odkiaľ sa ţalovaný (jeho zástupca) dozvedel, ţe uţ bolo o odklade vykonateľnosti rozhodnuté, ako aj o tom, ţe uţ bolo rozhodnutie vyhotovené. Rovnako v spise chýba aj záznam vedúcej kancelárie o tom, ţe sa niekto doţadoval informácie ohľadom vydania tohto rozhodnutia a ohľadom spôsobu jeho doručenia. Ani z vyjadrenia vedúcej kancelárie zabezpečeného v rámci preverovania sťaţností ţalobcu v tejto veci (spis, sp. zn. Nobs 77/2012) nenasvedčuje transparentnosti konania JUDr. Š., ktoré podľa názoru navrhovateľa zostáva absolútne nejasné a je potrebné, aby okolnosti, za akých bolo doručovanie uskutočnené, objasnil disciplinárny senát. Pred otvorením ústneho pojednávania splnomocnený zástupca navrhovateľa JUDr. J. S. predloţil disciplinárnemu senátu splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa v konaní a súčasne uviedol, ţe prítomný JUDr. Š. M. je prítomný ako náhradník na zastupovanie navrhovateľa v konaní pre prípad, ţe by JUDr. S. nemohol zastupovať. V priebehu ústneho pojednávania disciplinárnemu senátu bolo predloţené ďalšie samostatné splnomocnenie od navrhovateľa pre JUDr. Š. M., ktorý ţiadal súčasne zastupovať navrhovateľa na ústnom pojednávaní popri JUDr. S. Následne disciplinárny senát nepripustil počas ústneho pojednávania súbeţné zastupovanie navrhovateľa dvoma osobami. Disciplinárny senát analogicky vychádzal z Trestného poriadku (§ 150 ods. 2 zákona o sudcoch), v zmysle ktorého obţalobu podáva a pred súdom zastupuje zásadne jeden (dozorujúci) prokurátor (§ 230 a nasl. Tr. por.), zatiaľ čo obţalovaný má právo zvoliť si viacerých obhajcov (§ 39 ods. 4 Tr. por.). Tieto ustanovenia Trestného poriadku sú lex specialis vo vzťahu k § 2 ods. 14 Tr. por. V tejto 5 1 Ds 9/2012 súvislosti nemoţno poukazovať ani na zásadu rovnosti strán (princíp rovnosti zbraní) odvolávajúc sa pritom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Trestný poriadok totiţ v tomto smere jasne určuje oprávnenia prokurátora. Prokurátor totiţ zastupuje štát, t. j. nekoná v trestnom konaní ako súkromná fyzická osoba. Obdobne ani navrhovateľ v disciplinárnom konaní nemôţe poukazovať na zásadu rovnosti strán (princíp rovnosti zbraní) a cez ustanovenie čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky sa domáhať aplikácie čl. 6 Dohovoru. Aj v rámci disciplinárneho konania totiţ platí, ţe navrhovateľ je de facto vţdy zástupcom štátu, ktorý koná vo verejnom záujme (§ 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). Činnosť obhajcu nie je zastupovaním obţalovaného, t. j. nejde o konanie v jeho mene, ale ide o jeho obhajobu, t. j. poskytovanie právnej pomoci v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním. Navrhovateľ sa teda nemôţe úspešne domáhať moţnosti splnomocniť namiesto seba na ústnom pojednávaní viacerých splnomocnencov súčasne, poukazovaním na moţný výkon obhajoby viacerými obhajcami. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy disciplinárny senát umoţnil navrhovateľovi na ústnom pojednávaní zastúpenie len jedným splnomocnencom, pretoţe v kaţdom okamihu ústneho pojednávania musí byť zrejmé, ktorý subjekt zastupuje navrhovateľa, t. j. kto je oprávnený konať v jeho mene, úkony ktorého splnomocnenca sú úkonmi navrhovateľa. JUDr. Š. na ústnom pojednávaní predloţil svoje stručné písomné vyjadrenie k podanému návrhu, v ktorom namietol dôvodnosť podaného návrhu a poukázal na skutočnosť, ţe mu nie je jasné, ktoré ustanovenie právneho predpisu pri doručovaní sporného rozhodnutia porušil. Pokiaľ by bolo pravdou, ţe bol mimoprocesne v kontakte so ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, navrhol postúpiť túto vec orgánom činným v trestnom konaní, keďţe takým konaním by sa podľa jeho názoru dopustil trestnej činnosti. JUDr. Š. uviedol, ţe so ţiadnym z účastníkov konania ani s ich právnymi zástupcami sa mimoprocesne nekontaktoval. Uviedol, ţe len z informácií zo spisovej kancelárie vedel, ţe účastníci konania zisťujú aktuálny stav konania a rozhodovania vo veci podaného dovolania. Ţalovaný vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti aj písomne urgoval. Keď bolo o odklade vykonateľnosti rozhodnuté a spis odovzdal do kancelárie na vyhotovenie uznesenia a na jeho následné expedovanie. Potom však prišla za ním vedúca kancelárie, ktorá mu oznámila, ţe rozhodnutie je uţ síce pripravené na expedovanie prostredníctvom pošty, ale ţalovaný sa telefonicky domáhal osobného prevzatia zásielky v budove súdu. Pýtala sa ho teda, či môţe predmetné rozhodnutie doručiť ţalovanému týmto spôsobom. JUDr. Š. jej potvrdil, ţe doručenie rozhodnutia je moţné vykonať takýmto spôsobom, pokiaľ preberajúca osoba bude mať so sebou splnomocnenie a pečiatku, pričom prevzatie doručenia musí byť riadne vyznačené na doručenke. Do spisu uţ pokyn ohľadom 6 1 Ds 9/2012 tohto spôsobu doručenia nedával, keďţe spis v tom čase uţ bol v kancelárii. Zopakoval, ţe v tejto veci s nikým netelefonoval, s nikým sa nestýkal a nikomu ani neavizoval, ţe vo veci uţ rozhodol. O priebeh doručovania sa viac nezaujímal, a tak ani nevie, na ktorom mieste budovy súdu k doručeniu došlo a kto konkrétne doručenie prevzal. Pri doručovaní nebol osobne prítomný. Uviedol, ţe v dôsledku skoršieho doručenia predmetného rozhodnutia právnemu zástupcovi ţalovaného nemohlo dôjsť k zvýhodneniu ţalovaného oproti ţalobcovi, keďţe voči vydanému rozhodnutiu nebolo odvolanie prípustné. Svedkyňa M. N. na ústnom pojednávaní potvrdila, ţe v danom období (aj v súčasnosti) pracovala na N. ako vedúca spisovej kancelárie obchodnoprávneho kolégia. Vykonáva administratívne práce pre všetkých sudcov tohto kolégia, vrátane JUDr. Š. V predmetnej dovolacej veci sa účastníci konania, ale najmä ţalovaný, opakovane telefonicky domáhali informácie o tom, či uţ bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti a či bolo uznesenie uţ vyhotovené a či si môţu rozhodnutie osobne prevziať. Telefonovali jej takmer kaţdý deň. Keď uţ bolo rozhodnutie vyhotovené, sama sa šla iniciatívne spýtať JUDr. Š., či si ţalovaný môţe prísť prevziať rozhodnutie osobne. Keď získala jeho súhlas a ţalovaný jej opäť telefonoval, oznámila im, ţe si pre rozhodnutie môţu prísť aj osobne. K odovzdaniu došlo na vrátnici budovy najvyššieho súdu, pričom JUDr. Š. nebol pri odovzdávaní rozhodnutia prítomný. Uviedla, ţe aj v iných prípadoch vedených v rámci obchodnoprávneho kolégia dochádzalo k doručovaniu písomností osobne účastníkom konania. O súhlase JUDr. Š. s takýmto doručením rozhodnutia nerobila do spisu záznam, keďţe povaţovala za postačujúci následne ňou vyhotovený záznam o osobnom doručení. Ona telefonicky nikoho iniciatívne neinformovala o priebehu konania v tejto veci, vţdy účastníci telefonovali jej. Prostredníctvom telefonického hovoru nikdy neposkytuje informáciu o tom, ako bolo vo veci rozhodnuté, ale len informáciu, či uţ bolo rozhodnuté a či je rozhodnutie vyhotovené. Svedkyňa na ústnom pojednávaní potvrdila autentickosť jej vyjadrenia v tzv. sťaţnostnom spise N., sp. zn. Nobs 77/2012 (č. l. 8, 9), ako aj autorstvo jej úradného záznamu o prevzatí predmetného rozhodnutia, ktorý sa nachádza v spise Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 20Cb/111/2010 (č. l. 251). Ďalej disciplinárny senát vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: Z pripojeného spisu Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 20Cb/111/2010, disciplinárny senát zistil, ţe v tejto veci podal ţalovaný voči právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Ţiline 7 1 Ds 9/2012 (č. l. 200) dovolanie (č. l. 211), v rámci ktorého ţalovaný o. i. ţiadal aj o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Odloţenie vykonateľnosti ţalovaný dňa
  15. februára 2012 aj písomne urgoval (č. l. 232). Uznesenie o odklade vykonateľnosti sa v tomto spise nenachádza medzi riadne zaloţenými listinami, ale je zaloţené len medzi tzv. rovnopismi v prílohe spisu. Z tohto uznesenia vyplýva, ţe JUDr. Š. ako predseda senátu dňa
  16. februára 2012 rozhodol o odklade vykonateľnosti. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
  17. marca
  18. K tomuto rozhodnutiu sú pripojené doručenky, z ktorých vyplýva, ţe právnej zástupkyni ţalobcu bolo toto rozhodnutie doručené poštou dňa
  19. marca 2012, zatiaľ čo právnemu zástupcovi ţalovaného bolo rozhodnutie doručené mimo poštovej sluţby dňa
  20. marca 2012, pričom podpis na doručenke vykazuje znaky zhodné s podpisom osoby oprávnenej na prevzatie tejto zásielky podľa splnomocnenia, ktoré je pripojené k úradnému záznamu spísaného svedkyňou Némethovou (č. l. 251, 252). Napokon je z tohto spisu zrejmé, ţe dovolací súd podané dovolanie ţalovaného dňa
  21. októbra 2012 odmietol (č. l. 272). Z pripojeného tzv. zberného spisu N., sp. zn. 1 Obdo 3/2012, disciplinárny senát zistil skutočnosti v zhode so spisom Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 20Cb/111/
  22. V tomto spise sa však nachádza aj originál uznesenia o odklade vykonateľnosti podpísaného JUDr. Š., na ktorom sa aj nachádza záznam spisovej kancelárie o „pohybe“ spisu. Z pripojeného tzv. sťaţnostného spisu N., sp. zn. Nobs 77/2012 (Spr 523/12) disciplinárny senát zistil, ţe na základe sťaţnosti ţalobcu zo dňa
  23. júna 2012 bola vykonaná kontrola správnosti postupu senátu v dovolacej veci, sp. zn. 1 Obdo 3/
  24. Podaná sťaţnosť bola najskôr (
  25. júna 2012) predsedom obchodnoprávneho kolégia vyhodnotená ako nedôvodná, ale následne (
  26. júna 2012) predseda obchodnoprávneho kolégia doplnil svoje vyjadrenie k sťaţnosti s tým, ţe sťaţnosť ţalobcu je síce nedôvodná, avšak iniciatívne zistil, ţe v tejto veci bolo rozhodnutie o odklade vykonateľnosti doručené osobne zástupcovi ţalovaného, a to bez akéhokoľvek pokynu predsedu senátu. Z vyjadrenia vedúcej spisovej kancelárie pritom vyplýva, ţe pri doručovaní tohto rozhodnutia postupovala podľa ústneho pokynu JUDr. Š., avšak v písomnom zázname nie je uvedený dátum, kedy a na základe čoho k takémuto doručovaniu došlo. Takýto postup podľa predsedu obchodnoprávneho kolégia vyvoláva pochybnosť o tom, či JUDr. Š. nebol v kontakte s účastníkom konania a preto ponechal na zváţenie, či nie je na mieste podať voči JUDr. Š. návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý k svojmu vyjadreniu pripojil. V tomto zmysle bola nasledujúci deň (
  27. júna 2012) zaslaná aj odpoveď ţalobcovi, v ktorej bolo o. i. uvedené, ţe voči JUDr. Š. uţ bol z týchto 8 1 Ds 9/2012 dôvodov aj podaný návrh na začatie disciplinárneho konania. Rovnopis takého návrhu bol dokonca ţalobcovi doručený spolu s vyjadrením k jeho sťaţnosti (č. l. 11, 12). V tomto spise sa ďalej nachádza vyjadrenie členky senátu JUDr. I., ktorá uviedla, ţe zasadnutie senátu vo veci č. 1 Obdo 3/2012 dňa
  28. februára 2012 prebiehalo štandardným spôsobom. V tomto spise sa nachádza aj písomné vyjadrenie svedkyne N. zo dňa
  29. júna 2012, ktorá uviedla, ţe JUDr. Š. po rozhodnutí o odklade vykonateľnosti odovzdal spis do spisovej kancelárie dňa
  30. marca
  31. Rozhodnutie bolo následne expedované dňa
  32. marca
  33. Uţ predtým sa účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia, viackrát informovali, či uţ senát o odkade vykonateľnosti rozhodol a či je uţ rozhodnutie vyhotovené. Aj v ten deň (
  34. marca 2012) jej do kancelárie telefonovala koncipientka právneho zástupcu ţalovaného a pýtala sa, či je rozhodnutie uţ vyhotovené a či si môţu poň prísť. Išla sa preto JUDr. Š. ako predsedu senátu opýtať, či môţe rozhodnutie doručiť priamo zástupkyni ţalovaného. JUDr. Š. s tým vyslovil súhlas. Následne došlo k odovzdaniu rozhodnutia koncipientke právneho zástupcu ţalovaného, p. V. K. na základe plnomocenstva, ktoré svedkyňa pripojila k úradnému záznamu, ktorý v ten deň spísala. Uviedla, ţe išlo o beţný postup doručovania v rámci obchodnoprávneho kolégia, ktorý sa pouţíva aj v iných veciach. Z pripojeného spisu N., sp. zn. 5 Ndob 21/2012, disciplinárny senát zistil, ţe na základe námietky zaujatosti podanej ţalobcom dňa
  35. júla 2012 bol JUDr. Š. rozhodnutím, sp. zn. 5 Ndob 21/2012, zo dňa 14.08.2012, vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na N. pod sp. zn. 1 Obdo 3 /
  36. Dôvodom jeho vylúčenia nebola ţiadna zo skutočností uvádzaných v podanom návrhu na začatie disciplinárneho konania, keďţe tzv. námietkový senát vychádzal zo zásady prezumpcie neviny. JUDr. Š. bol vylúčený z ďalšieho konania v tejto veci len na základe skutočnosti, ţe práve sťaţnosť ţalobcu bola (hoci nepriamo) v konečnom dôsledku príčinou podania návrhu na začatie disciplinárneho konania voči nemu. Táto skutočnosť je podľa námietkového senátu reálne objektívnou okolnosťou, ktorá by mohla objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým (zaujatým) spôsobom s vecou disponuje. Z pripojeného spisu disciplinárneho senátu, sp. zn. 1 Ds 8/2009, disciplinárny senát zistil, ţe na základe návrhu predsedu najvyššieho súdu bol JUDr. Š. uznaný vinným zo spáchania závaţného disciplinárneho previnenia a za to mu bolo uloţené disciplinárne opatrenie – zníţenie funkčného platu o 50 % na obdobie 4 mesiacov. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
  37. marca
  38. 9 1 Ds 9/2012 Z pripojeného spisu disciplinárneho senátu, sp. zn. 1 Ds 3/2010, je preukázané, ţe JUDr. Š. bol uznaný vinným zo spáchania závaţného disciplinárneho previnenia, pričom od uloţenia disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát upustil i vzhľadom na zdravotný stav sudcu JUDr. Š. a s prihliadnutím na to, ţe skoršie disciplinárne opatrenie povaţoval za dostačujúce. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa
  39. decembra
  40. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môţe doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"). Podľa § 129 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ak disciplinárny senát dôjde k záveru, ţe sa sudca disciplinárneho previnenia alebo priestupku nedopustil alebo ţe mu nemoţno disciplinárne previnenie alebo priestupok preukázať, sudcu oslobodí. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáţe s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov disciplinárny senát dospel k záveru, ţe na strane JUDr. Š. nemoţno konštatovať, ţe by sa svojím konaním v predmetnej veci dopustil disciplinárneho previnenia. Disciplinárny senát vychádzal predovšetkým z obsahu pripojených spisov Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 22Cb/111/2010 a N., sp. zn. 1 Obdo 3/2012, z obsahu ktorých je spoľahlivo a jednoznačne preukázané, prečo a akým spôsobom došlo k doručeniu sporného rozhodnutia o odloţení vykonateľnosti právnemu zástupcovi ţalovaného, ako aj z výpovedí zástupcu navrhovateľa, sudcu JUDr. Š. Š. a svedkyne N. Zo zisteného skutkového stavu mal disciplinárny senát preukázané, ţe dňa
  41. februára 2012 dovolací senát, ktorému predsedal JUDr. Š., rozhodol na základe návrhu ţalovaného o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo odovzdané spisovej kancelárii na expedovanie dňa
  42. marca 2012 a dňa
  43. marca 2012 na základe písomného plnomocenstva advokátska koncipientka právneho zástupcu ţalovaného toto rozhodnutie osobne prevzala a prevzatie rozhodnutia potvrdila podpisom aj na doručenke, ktorá je pripojená k rozhodnutiu. K osobnému prevzatiu rozhodnutia došlo na základe ústneho súhlasu sudcu JUDr. Š. Š. s takýmto postupom po tom, čo právny zástupca ţalovaného neustále telefonicky 10 1 Ds 9/2012 a aj písomne kontaktoval spisovú kanceláriu obchodného kolégia, konkrétne pani N., či uţ je o odklade vykonateľnosti rozhodnuté, a ktorá právnemu zástupcovi ţalovaného telefonicky oznámila, ţe o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia je uţ rozhodnuté. Právny zástupca ţalovaného následne sa pani N. pýtal, či si môţe rozhodnutie osobne prevziať, a ktorá následne od sudcu JUDr. Š. Š. k takémuto postupu ţiadala súhlas. O priebehu a spôsobe doručovania spísala vedúca spisovej kancelárie úradný záznam, ku ktorému pripojila plnomocenstvo preberajúcej osoby a obidve listiny zaloţila do spisu Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 22Cb/111/2010 (č. l. 251, 252). Takýto postup pri doručovaní podrobne opísala a potvrdila aj vedúca spisovej kancelárie, svedkyňa M. N. uţ v rámci preverovania sťaţnosti ţalobcu (spis sp. zn. Nobs 77/2012), a následne aj na ústnom pojednávaní pred disciplinárnym senátom. Táto svedkyňa pritom vylúčila akúkoľvek iniciatívu JUDr. Š. ohľadom spôsobu doručovania rozhodnutia, spôsob doručovania rozhodnutia objasnila tak, ţe disciplinárny senát nadobudol presvedčenie o transparentnom doručovaní rozhodovania a vylúčila predpoklad, ţe z tohto dôvodu bol JUDr. Š. Š. mimoprocesne v kontakte so ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. Disciplinárny senát konštatuje, ţe z dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania na ústnom pojednávaní vykonané, nevyplýva, ţe by sudca JUDr. Š. svojim konaním, ktoré malo za následok osobné prevzatie rozhodnutia právnym zástupcom ţalovaného, porušil svoje povinnosti sudcu v zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. a rovnako z vykonaného dokazovania nevyplýva dôvod, pre ktorý by a teda by mal byť uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia uvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Doručovanie zásielok mimo pošty, t. j. aj osobným prevzatím v budove súdu, je takáto moţnosť v zmysle ust. § 45 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku i daná a v praxi súdov v záujme hospodárnosti súdneho konania aj vyuţívaná. Odhliadnuc od toho disciplinárny senát v súvislosti s namietaným zvýhodnením ţalovaného oproti ţalobcovi tým, ţe mu bolo uznesenie doručené o tri dni skôr neţ ţalobcovi, povaţuje za potrebné uviesť, ţe takým postupom nemohla byť poskytnutá ţalovanému ţiadna praktická výhoda, pretoţe voči rozhodnutiu nebolo moţné podať opravný prostriedok a právoplatným sa toto rozhodnutie stalo aţ dňa
  44. marca 2012, t. j. aţ momentom doručenia rozhodnutia ţalobcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti disciplinárny senát v zmysle § 129 ods. 4 zákona o sudcoch rozhodol o oslobodení JUDr. Š. spod návrhu navrhovateľa. Zákon v tomto smere taxatívne vymenúva moţnosti oslobodenia, a preto nemoţno analogicky aplikovať ustanovenia § 285 Tr. por. ohľadom dôvodov oslobodenia. 11 1 Ds 9/2012 Disciplinárny senát nerozhodoval o náhrade trov, hoci JUDr. Š. bol oslobodený (§ 129 ods. 5 zákona o sudcoch), keďţe JUDr. Š. si nárok v tomto smere neuplatnil. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď sa rozhodnutie odvolateľovi doručilo. Odvolanie treba podať na disciplinárnom senáte. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. . V Bratislave
  45. januára 2013 JUDr. Renáta J a n á k o v á , v . r . predsedníčka disciplinárneho senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Malinková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.