1, ods. 2 Tr. zák. účinného do
1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu § 281 ods. 1 Tr. por. a
1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e u obţalovaného P. J. v celom rozsahu a trestné stíhanie proti obţalovanému P. J. pre skutok kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1 písm. c/ Tr. zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorý mal spáchať tak, ţe v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2005 v B., na ulici Š. č. X. na pracovisku obvinený Ing. R. U., v tom čase ako príslušník PZ starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v B., vo veci preverovania pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., s. r. o., po vzájomnej dohode a s vedomím svojho kolegu – partnera obvineného JUDr. P. K., v tom čase rovnako 2 3 Toš 3/2009 príslušník PZ – starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia, na ktorého bola predmetná vec pod sp. zn. Č. p.: KRP-456-l/JKP-VK-2005 vedená, a po ich spoločnom zistení podozrenia, ţe vozidlo zn. V. ev. čísla B. pochádza z trestnej činnosti, prevzal sumu 50 000 Sk (1 659,79 eur) ako úplatok za to, ţe nebudú vo veci v súvislosti s týmto osobným motorovým vozidlom ďalej konať, ani vozidlo nezaistia, od kolegu P. C., ktorého o odovzdanie úplatku poţiadal obvinený P. J., ktorý mal vedomosť od obvinených cez P. C., ţe za „padíka“ je moţné s vecou „niečo robiť“ a za týmto účelom sumu 50 000 Sk (l 659,79 eur) prevzal od J. G., ktorý bol do začiatku októbra 2005 reálnym majiteľom tohto osobného motorového vozila, po tom čo ho kúpil od obvineného P. J., a poslal ju obvineným cez P. J., ktorý poţiadal o odovzdanie P. C.; pričom obvinený Ing. R. U. a JUDr. P. K. ako príslušníci PZ si nesplnili svoje základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákon č. 73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej sluţby, zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a § 38a zákona č. 171/1993 Z. Z. o policajnom zbore v platnom znení. s a z a s t a v u j e. II.
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e vo výroku o vine v bode 2/ u obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. a vo výroku o trestoch.
3 Tr. por. na základe právoplatného výroku o vine v bode 1/ napadnutého rozsudku u obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. sa
2 s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. u k l a d a j ú úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému vo výmere 4 (štyroch) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa obaja obţalovaní na výkon trestu z a r a ď u j ú do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 sa obom obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. u k l a d á peňažný trest každému v sume po 1000 eur (30 126 Sk). 3 3 Toš 3/2009
3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 pre prípad, ţe by výkon peňaţných trestov mohol byť úmyselne zmarený u s t a n o v u j e sa obom obţalovaným náhradný trest odňatia slobody v trvaní po 6 (šesť) mesiacov.
b/ Tr. por. obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. s a o s l o b o d z u j ú spod obţaloby pre skutok v bode 2/ kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od
2, § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom
2, § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a obţalovaný P. J. zo spáchania pomoci k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a v bode 2/ obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. zo spáchania prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spolupáchateľstvom
zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2005 v B., na ulici Š. č. X. na pracovisku obvinený Ing. R. U., v tom čase ako príslušník PZ starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v B., vo veci preverovania pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., s. r. o., po vzájomnej dohode a s vedomím svojho kolegu – partnera obvineného JUDr. P. K., v tom čase rovnako príslušník PZ – starší referent špecialista 2 operatívneho oddelenia, na ktorého bola predmetná 4 3 Toš 3/2009 vec pod sp. zn. Č. p.: KRP-456-l/JKP-VK-2005 vedená, a po ich spoločnom zistení podozrenia, ţe vozidlo zn. V. ev. čísla B. pochádza z trestnej činnosti, prevzal sumu 50 000 Sk (1 659,79 eur) ako úplatok za to, ţe nebudú vo veci v súvislosti s týmto osobným motorovým vozidlom ďalej konať, ani vozidlo nezaistia, od kolegu P. C., ktorého o odovzdanie úplatku poţiadal obvinený P. J., ktorý mal vedomosť od obvinených cez P. C., ţe za „padíka“ je moţné s vecou „niečo robiť“ a za týmto účelom sumu 50 000 Sk (l 659,79 eur) prevzal od J. G., ktorý bol do začiatku októbra 2005 reálnym majiteľom tohto osobného motorového vozila, po tom čo ho kúpil od obvineného P. J., a poslal ju obvineným cez P. J., ktorý poţiadal o odovzdanie P. C.; pričom obvinený Ing. R. U. a JUDr. P. K. ako príslušníci PZ si nesplnili svoje základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákon č. 73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej sluţby, zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a § 38a zákona č. 171/1993 Z. Z. o policajnom zbore v platnom znení. 2/ dňa 29. marca 2006 v čase okolo 18.00 hod. v B., v priestoroch H. Ing. R. U. a JUDr. P. K. poskytli cez sprostredkovateľa P. C. príslušníkom PZ zaradeným na Okresnom riaditeľstve PZ B. ppráp. M. S. a nstrţm. A. M. peňaţný úplatok vo výške 10 000 Sk (331,94 eur) za to, aby títo ďalej nekonali vo veci podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti s osobným motorovým vozidlom zn. V. evidenčného čísla B. Za to boli obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K.
2 s pouţitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţené úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému samostatne vo výmere sedem rokov, pričom pre výkon trestu boli obaja obţalovaní zaradení
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 bol obom obţalovaným uloţený trest prepadnutia veci, a to jeden kus bankovky nominálnej hodnoty 5 000 Sk sériové číslo H. a piatich kusov bankoviek v nominálnej hodnote 1 000 Sk sériové čísla P., P., P., P. a P. vedených na depozitnom účte Špeciálneho súdu na účely úschovy v štátnej pokladnici. 5 3 Toš 3/2009 Obţalovanému P. J. bol
2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so zaradením pre jeho výkon
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. nápravnovýchovnej skupiny. Hneď po vyhlásení rozsudku podali proti nemu odvolanie obţalovaní Ing. R. U., JUDr. P. K. a P. J. a v zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania prezentoval názor, ţe rozsudok Špeciálneho súdu povaţuje za zákonný a správny vo výroku o vine voči všetkým trom obţalovaným a vo výroku o treste voči obţalovanému P. J.. Odvolanie podal vo vzťahu k výroku o treste voči obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. z dôvodu, ţe ich potrestanie len trestom odňatia slobody, bez uloţenia peňaţného trestu povaţuje za neprimerane nízke. Výšku uloţeného trestu odňatia slobody povaţuje za primeranú len s uloţením peňaţného trestu, a to kaţdému z obţalovaných po 1 700 eur. Takýto trest bol obţalovaným navrhovaný z dôvodu, ţe dokazovaním bolo preukázané, ţe konali zo zištných dôvodov, čím boli naplnené zákonné podmienky pre uloţenie peňaţných trestov. Výšku navrhnutých peňaţných trestov prokurátor povaţuje za primeranú vzhľadom na výšku úplatku, ktorý mali prevziať tak ako je to uvedené v bode 1/ napadnutého rozsudku, ako aj vzhľadom na súčasné majetkové pomery obţalovaných, keďţe sú obaja v súčasnej dobe zamestnaní. Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obţalovaným Ing. R. U. a JUDr. P. K. a uloţil kaţdému z obţalovaných popri trestoch odňatia slobody vo výmere sedem rokov aj peňaţné tresty vo výške po 1700 eur spolu s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Odvolania obţalovaných navrhol
por. zamietnuť ako nedôvodné. Obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. v odôvodnení písomného odvolania podaného prostredníctvom obhajcu uviedli, ţe napadnutý rozsudok, ako aj trestné konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä vo vzťahu ku skutku v bode 2/ povaţujú za nezákonné a v rozpore 6 3 Toš 3/2009 s Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dokumentmi v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Vyjadrili názor, ţe vykonaným dokazovaním nebolo zistené, ţe sa skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku stal a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ išlo o konanie realizované za aktívneho konania policajných zloţiek so znakmi policajnej provokácie, pričom napriek tejto skutočnosti, nebolo ani v tejto časti preukázané, ţe sa predmetný skutok stal. Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ odvolatelia dôvodili, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou či vôbec nejaký úplatok prevzali, resp. pokiaľ aj P. C. prevzal nejaké peniaze prostredníctvom P. J. od J. G., neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe im ich aj reálne odovzdal. Zakladať preukázanie tejto podstatnej skutkovej okolnosti len na výpovediach P. C., zohľadňujúc jeho postavenie v trestnom konaní, povaţujú za porušenie princípov spravodlivého procesu, pretoţe neboli verifikované ţiadnym objektívnym dôkazom. Obţalovaní v ďalšej časti odôvodnenia odvolania uviedli, ţe nie je pravdou, ţe by si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z právomoci príslušníkov polície. Vo vzťahu k motorovému vozidlu zn. V. na jeseň roku 2005 začali vykonávať šetrenie a previerky týkajúce sa falošných certifikátov o pôvode tohto vozidla, toto šetrenie bolo oznámené ich nadriadenému JUDr. P. V. a bol zaloţený a riadne vedený spis. V danej súvislosti poukázali na výpoveď svedka JUDr. P. V. a svedka J. V., riaditeľa spoločnosti T., spol. s r. o. (THG). Pokiaľ ide o výpoveď svedka P. C., túto hodnotili ako zjavne zaujatú, a ako takú ako výpoveď nevierohodnú. Obţalovaní v danej súvislosti poukázali na konkrétne skutkové okolnosti stretnutia s P. C. za prítomnosti svedkov J. M. a R. K., ktorí verifikovali skutočnosti vyplývajúce z ich výpovedí. Na stretnutie s kriminalistami z OR PZ B. v H. H. išli len s úmyslom vymeniť si s kolegami poznatky k predmetnému vozidlu zn. V. a oznámiť im, ţe preverujú certifikáty originality vozidla. O skutočnostiach, ktoré im tam oznámili agent polície M. S. a svedok A. M., ţe údajne mali prevziať úplatok a ţe vozidlo bolo havarované a následne zloţené za pomoci ďalšieho vozidla, ktoré bolo odcudzené, nemali ţiadnu vedomosť a zo stretnutia odišli s tým, ţe namiesto nich príde P. C., ktorý zrejme mal k vozidlu relevantné informácie. Skutočnosť, ţe boli uvedenými informáciami šokovaní vyplýva aj zo záznamu vyhotovenému za pouţitia informačno-technických prostriedkov. 7 3 Toš 3/2009 V ďalšej časti odôvodnenia obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. poukázali na výpoveď svedka P. C., ktorého povaţujú za osobu nedôveryhodnú, a to najmä s poukazom na výpoveď obţalovaného P. J., ktorý poprel, ţe by dostal od J. G. obálku s peniazmi, pričom z jeho výpovedí nevyplýva ţiadna skutočnosť dokazujúca, ţe by od P. C. prevzali nejakú obálku a uţ vôbec nie obálku s peňaţnou hotovosťou. Vyjadrili názor, ţe P. C. zmenou výpovede sledoval len svoj subjektívny záujem vyhnúť sa vlastnému trestnému stíhaniu, čo sa mu aj podarilo, keďţe pre usvedčujúcu výpoveď bolo mu, ako osobe spolupracujúcej s orgánmi činnými v trestnom konaní
3 Tr. por., prerušené trestné stíhanie. Nedôveryhodnosť osoby svedka C. vyplýva aj z obsahu jeho výpovedí, z prepisu zvukových záznamov ako aj, ţe počas pôsobenia v policajnom zbore bol viackrát preverovaný inšpekciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z dokazovania vyplýva, ţe P. C. zo strachu pred svojim vlastným stíhaním predostrel orgánom činným v trestnom konaní a súdu určitú konštrukciu, ktorá ich kriminalizuje.
názoru obţalovaných prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil aj výpovede svedkov M. I. a M. Š., ktoré sú v rozpore s výpoveďou J. G.. Hodnotenie výpovedí prvostupňovým súdom pritom nezohľadňuje skutočnosť, ţe aj svedok J. G. si svojou výpoveďou ako osoba spolupracujúca zabezpečil v zmysle § 228 ods. 3 Tr. por. prerušenie trestného stíhania a tým bola determinovaná aj kvalita jeho výpovede. Svedkovia popreli, ţe by na ţiadosť J. G. čiastočne finančne prispeli na zloţenie sumy 50 000 Sk, pričom menovaný nikdy nehovoril, ţe by mal niekomu zaplatiť takúto peňaţnú sumu. Takéto okolnosti vyvolávajú spornosť samotnej existencie sumy 50 000 Sk. Odvolatelia v danej súvislosti uviedli, ţe neexistuje ţiaden dôkaz o tom, ţe by od P. C. prevzali takúto finančnú hotovosť. Agent polície M. S. potvrdil, ţe obţalovaní na stretnutí v H. H. jemu a jeho kolegovi M. sa nezdôverili, ţe by takýto úplatok prevzali. Samotné toto stretnutie iniciovali telefonicky práve M. S. a A. M. a pokiaľ ide o skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku po celý čas bol koordinovaný uvedenými príslušníkmi polície, ktorí participovali na vytváraní jednotlivých skutkových okolností. Peňaţné prostriedky na poskytnutie úplatku 10 000 Sk nikdy neposkytli. Jediným usvedčujúcim dôkazom je opäť len výpoveď svedka C. Ani z prepisu zvukového záznamu zo stretnutia v H. H. nevyplýva, ţe by M. S. a A. M. mali subjektívny pocit, ţe toto stretnutie malo k odovzdaniu úplatku smerovať. 8 3 Toš 3/2009 V ďalšej časti dôvodov odvolania obţalovaní prezentovali teoretické úvahy týkajúce sa tzv. policajnej provokácie so záverom, ţe takéto konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a inými medzinárodnými dokumentmi. S poukazom na časti prepisu zvukových záznamov uviedli, ţe príslušníci polície v danom prípade sami navodili situáciu, pri ktorej bol poskytnutý úplatok, pričom po celý čas úmyselne ovplyvňovali situáciu, aby k odovzdaniu úplatku došlo. Ustanovenie § 117 ods. 2 Tr. por. je v časti týkajúcej sa legalizácie provokácie pri korupcii verejného činiteľa protiústavné a v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktieţ aj právna úprava a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva inštitút agenta provokatéra zásadne odmietajú ako prostriedok contra legem a v tejto súvislosti odvolatelia poukázali na niektoré konkrétne rozhodnutia uvedeného súdu. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti obţalovaní navrhli, aby odvolací súd
1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. v spojitosti s § 285 písm. a/ Tr. por. ich spod obţaloby oslobodil. Obţalovaný P. J. svoje odvolanie písomne neodôvodnil. Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotoţnil s písomne podaným odvolaním. Uviedol, ţe výrok o vine u obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. povaţuje za správny, ale nie tak výrok o treste u týchto obţalovaných, a preto v súlade s písomným odvolaním navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem uţ uloţených trestov odňatia slobody uloţil obţalovaným aj peňaţný trest kaţdému po 1 700 eur a pre prípad, ţe by mohol byť tento trest zmarený, aby im uloţil náhradné tresty odňatia slobody v trvaní po šesť mesiacov. Odvolania obţalovaných povaţuje za nedôvodné a ako také ich navrhol zamietnuť. V rámci konania pred odvolacím súdom, obhajca obţalovaného P. J. písomným podaním zo dňa 8. novembra 2010 (doručeného najvyššiemu súdu dňa 10. novembra 2010) oznámil, ţe menovaný zomrel. Táto informácia bola objektivizovaná doţiadaním na matričný úrad mestskej časti B. – P. B.
zápisu v knihe úmrtí (zväzok 20, ročník 2010, strana 2165, por. č. 109) tohto matričného úradu vyplýva, ţe P. J. dňa 24. mája 2010 zomrel. 9 3 Toš 3/2009
1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, ţe je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa
1 alebo 2.
1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, ţe je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
1 písm. d/ Tr. por. trestné stíhanie nemoţno začať, a ak bolo uţ začaté, nemoţno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Vzhľadom na uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. c/ Tr. por. odsudzujúci rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 31. marca 2009, sp. zn. PK 1 T 5/2008, v časti týkajúcej sa obţalovaného P. J. zrušil a
1, § 9 ods. 1 písm. d/ Tr. por. trestné stíhanie vedené proti tomuto obţalovanému pre skutok kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1 písm. c/ Tr. zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K.,
l Tr. zák. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zistil, ţe špeciálny súd rozhodol vo vzťahu k obţalovaným, pokiaľ ide o výrok o ich vine vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku správne a v súlade so zákonom. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj
názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa skutku v bode 1/ potom prvostupňový súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tejto časti odôvodnenia 10 3 Toš 3/2009 rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu týkajúce sa bodu 1/ a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj
názoru odvolacieho súdu tento skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd. Odvolacie námietky obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. uvádzané vo vzťahu k tejto časti odsudzujúceho rozsudku najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe ich obhajoba prednášaná v priebehu celého konania bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody spáchaný spolupáchateľstvom
2 Tr. zák., § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a ako trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa spáchaný spolupáchateľstvom
2, § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, nepochybne spáchali práve obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. Obhajobu obţalovaných povaţoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa za účelovú a nedôvodnú. Obţalovaní spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu popreli, pričom na svoju obhajobu v podstate zhodne uviedli, ţe od P. C. nikdy ţiaden úplatok neprevzali. Nie je pravdou, ţe by ako príslušníci polície prisľúbili nečinnosť pri preverovaní pravosti certifikátov vydaných spoločnosťou T., spol. s r. o., o pôvode osobného motorového vozidla zn. V. evidenčného čísla B.. Naopak s jeho majiteľom I. M. sa v danej veci stretli a mali v úmysle uskutočniť aj ďalšie stretnutie s ním, a to v priestoroch uvedenej spoločnosti. Napokon vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť, ale aj skutočnosť, ţe majiteľ sa im javil ako slušný človek ţijúci usporiadaným spôsobom ţivota, vyšetrovanie odloţili na neskôr. Na jar 2006 sa o predmetné motorové vozidlo začal zaujímať ich vtedajší kolega P. C., ktorý bol
ich vedomosti na predmetnom vozidle finančne zainteresovaný a ktorý prisľúbil pomoc pri vypátraní v tom čase odcudzeného motorového vozidla zn. Š. patriaceho obţalovanému JUDr. P. K. 11 3 Toš 3/2009 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania sa javí táto obhajoba obţalovaných, vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku ako účelová a z hľadiska posudzovania otázky ich viny irelevantná, pretoţe nemá ţiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a špeciálny súd sa s touto ich obhajobou v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal. Vo vzťahu k posudzovanému skutku treba uviesť, ţe aj
názoru odvolacieho súdu obţalovaní Ing. R. U. a JUDr. P. K. preukázateľne ako starší referenti – špecialisti operatívneho oddelenia Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v B. prevzali od P. C., na ţiadosť J. G. a prostredníctvom P. J. úplatok 50 000 Sk za to, ţe budú pri vyšetrovaní pôvodu vozidla V. nečinní. V tejto súvislosti treba poukázať najmä na výpovede svedkov J. G., P. C., M. S., A. M., spoluobţalovaného P. J., ako aj v trestnom spise zadokumentované listinné dôkazy, najmä prepisy obrazových a zvukových záznamov z činnosti agenta a záznam z prepisov záznamov telekomunikačných činností. Obsah týchto, z hľadiska procesných zákonných poţiadaviek plne relevantných dôkazov korešponduje s obsahom výpovedí vyššie menovaných svedkov, a to nie len v ich zásadných častiach, ale aj v podrobných jednotlivostiach. Z týchto dôkazov jednoznačne a nepochybne vyplýva úmysel obţalovaných získať finančný prospech vo forme úplatku za to, ţe v rámci svojej právomoci budú konať tak, aby nevyšli najavo skutočnosti o nelegálnom pôvode vyššie uvedeného motorového vozidla. K usvedčujúcim výpovediam svedka P. C. aj v podrobnostiach korešpondujúcimi s výpoveďou najmä svedka J. G., ktorý uţ pri prvom osobnom kontakte s agentom polície M. S. a policajtom svedkom A. M. identifikoval obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. ako policajtov, ktorí od P. C. prevzali úplatok. Subjektívnu stránku podporne preukazuje spôsob konania obţalovaných ktorí pri vykonávaní preverovacích úkonov pôvodu predmetného automobilu, ako to vyplýva z výsledkov dokazovania, nevykonali všetky povinnosti príslušníkov polície vyplývajúcich im z príslušných zákonných noriem. Z pohľadu vyššie uvedených objektívne preukázaných okolností, odvolacie námietky obţalovaných prednášané k ţalovanému skutku najmä, ţe P. C. s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, keď ako pôvodne obvinený účelovo zmenil svoju výpoveď, sú z hľadiska hodnotenia 12 3 Toš 3/2009 subjektívnej stránky ich konania neakceptovateľné a ako také sú v konečnom dôsledku z hľadiska ich trestno-právnej zodpovednosti irelevantné. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe menovaní obţalovaní v súvislosti s preverovaním pôvodu osobného motorového vozidla zn. V. nevykonali riadne všetky potrebné úkony s odôvodnením, ţe majiteľ vozidla sa im javil ako slušný, bezúhonný človek ako aj, ţe boli zaneprázdnení inými pracovnými povinnosťami. Stretnutie s majiteľom M. v súvislosti s preverením vozidla sa neuskutočnilo a v ďalšej činnosti boli pasívni, a to aţ do jarných mesiacov roku 2006, kedy sa o vozidlo začali zaujímať policajti kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru B. (po kontaktovaní J. G. a P. C.). Neobstojí ani námietka obţalovaných vo vzťahu k výpovedi obţalovaného P. J., ktorý poprel, ţe by od J. G. prevzal obálku s peniazmi. Takáto výpoveď obţalovaného, z hľadiska jeho obavy z moţného postihu pre korupčné konanie sa javí celkom logickou. Z principiálne rovnakého dôvodu nie je moţné spochybniť ani výpoveď J. G. na základe výpovedí svedkov M. I. a M. Š., ktorí zhodne popreli svoj finančný príspevok na zloţenie sumy 50 000 Sk poskytnutej ako úplatok. V danej súvislosti treba zdôrazniť, ţe výpovede svedkov J. G. a P. C. z hľadiska podstaty posudzovanej trestnej činnosti vo všetkých jej esenciálnych častiach, ale aj v menej podstatných detailoch korešpondujú s obsahom zvukových záznamov zo dňa 27. marca 2006, 28. marca 2006 a 29. marca 2006 vyhotovených za pouţitia informačno-technických prostriedkov na základe príkazu sudcu. Z listinných dôkazov zadokumentovaných vo vyšetrovacom spise je zrejmé, ţe postup orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s pouţitím informačno-technických prostriedkov bol vykonaný zákonným postupom , tak aby mohla byť trestná činnosť riadne a v potrebnom rozsahu zadokumentovaná. Informačno-technické prostriedky – odpočúvanie a záznam telefonických hovorov a vyhotovovanie zvukových záznamov boli pouţité v súlade s príslušnými ustanoveniami piatej hlavy Trestného poriadku. Treba zdôrazniť, ţe bez pouţitého postupu by zrejme vôbec nebolo moţné trestnú činnosť daného charakteru vôbec odhaliť a procesne správne a v potrebnom rozsahu zadokumentovať. 13 3 Toš 3/2009 V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, ţe polícia vstúpila do celej prerokúvanej veci a iniciatívne vykonala potrebné úkony aţ po tom, keď existovala vedomosť o tom, ţe obţalovaní sa správajú korupčne. Ich konanie, pokiaľ ide o prevzatie úplatku 50 000 Sk nebolo determinované vopred vytvoreným scenárom polície, ale tak ako to obţalovaný Ing. U. sám svedkovi P. C. navrhol. Podozrenie z trestnej činnosti obţalovaných bolo v tomto štádiu celkom relevantné a zákonu zodpovedajúci postup polície bol plne na mieste. V tomto štádiu konania išlo najmä o to, aby polícia ich konanie procesne zadokumentovala a získala procesne pouţiteľné dôkazy v rámci dokazovania v trestnom konaní. Obţalovaní Ing. U. a JUDr. K. konali sami iniciatívne a
vlastného uváţenia a konanie polície sa nestalo súčasťou postupnosti ich konania, z ktorého sa protiprávne konanie skladá. Z obsahu relevantných častí trestného spisu je teda zrejmé, ţe činnosť polície bola v predmetnom prípade vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku špeciálneho súdu vykonaná lege artis, v súlade s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zodpovedajúcimi ustanoveniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade nie je moţné postup polície povaţovať za činnosť, ktorú by bolo moţné charakterizovať ako vyprovokovanie trestnej činnosti a na tomto argumentačnom základe ju spochybniť. Celkom iná situácia pokiaľ ide o činnosť agenta je vo vzťahu ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku. V tejto jeho časti obţalovaní Ing. U. a JUDr. K. boli uznaní za vinných, ţe prostredníctvom P. C. v priestoroch H. v B. mali odovzdať príslušníkom polície OR PZ B. M. S. a A. M. peňaţnú sumu 10 000 Sk ako úplatok za nekonanie vo veci podozrenia kriminálneho pôvodu uţ vyššie uvádzaného motorového vozidla V. K tomuto skutku obţalovaní v podstate zhodne uviedli, ţe stretnutie v H.H. iniciovali menovaní príslušníci OR PZ B., s ktorými si iba chceli vymeniť poznatky k vozidlu V. Na informáciu od P. C., ţe mali prijať v súvislosti s vozidlom úplatok 50 000 Sk, reagovali nahnevane. Nie je pravdou, ţe by týmto policajtom odovzdali uvádzanú finančnú sumu.
1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčenie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti moţno pouţiť agenta. Jeho pouţitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by 14 3 Toš 3/2009 bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. V posudzovanom prípade sa jednalo o vyšetrovanie reálneho podozrenia korupčného konania verejných činiteľov (okrem aj iných osôb) a niet pochybností o tom, ţe jeho odhalenie, zisťovanie a usvedčenie by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené. Najvyšší súd nemá ţiadne pochybnosti o tom, ţe nasadenie a konanie agenta v danej veci bolo v súlade s účelom zákona a bolo úmerné protiprávnosti konania na odhaľovaní ktorého sa zúčastňoval. Z obsahu vykonaných dôkazov týkajúcich sa konania obţalovaných Ing. U. a JUDr. K. v bode 2/ napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, ţe počas stretnutia dňa
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/), ak by nebol vydaný príkaz na pouţitie agenta , by obţalovaní nespáchali. Z uvedených dôvodov konanie obţalovaných Ing. R. U. a JUDr. P. K. uvedené v bode 2/ napadnutého rozsudku nemoţno posúdiť ako trestný čin, a preto Najvyšší súd Slovenskej 16 3 Toš 3/2009 republiky napadnutý rozsudok v tejto časti vo výroku o vine zrušil a spod obţaloby ich pre tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin podplácania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
b/ Tr. por. oslobodil. Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku špeciálny súd nepochybil, keď právne posúdil konanie obţalovaných ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1, ods. 2 Tr. zák. účinného do
2 s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţil úhrnné tresty odňatia slobody kaţdému vo výmere štyroch rokov so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny (
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005).
zák. účinného do 31. decembra 2005 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
1 Tr. zák. účinného do
2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (zákonom stanovená trestná sadzba je v danom prípade tri aţ osem rokov trestu odňatia slobody).
názoru najvyššieho súdu takýto trest má 17 3 Toš 3/2009 predpoklady splniť svoj účel nie len z hľadiska prevýchovnej poţiadavky zákona, ale aj z hľadiska všetkých aspektov generálnej prevencie. Obţalovaní sa konaním v bode 1/ napadnutého rozsudku okrem iného dopustili trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody spolupáchateľstvom, pričom z podstaty samej tohto druhu trestnej činnosti implicitne vyplýva zištná motivácia páchateľov, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto akceptujúc odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povaţoval za potrebné uloţiť obţalovaným aj peňaţný trest, a to kaţdému v sume 1000 eur (30 126 Sk). Výška tohto trestu je proporcionálna výške prijatého úplatku a rovnako je úmerná aj s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery obţalovaných. Súčasne pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu im obom ustanovil primeraný náhradný trest odňatia slobody na šesť mesiacov. S poukazom na všetky uvedené dôvody rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 4. apríla 2011 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.