názoru krajského súdu účastník konania, ako navrhovateľ v konaní o umiestnení stavby, preukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa umiestnila stavba bytového domu, komunikácií a vonkajších spevnených plôch, pričom preskúmavaným rozhodnutím mu bolo uloţené zabezpečiť pre potreby riešenia statickej dopravy 19 parkovacích miest na uliciach S. a Č., ktoré riešenie mal navrhovateľ zabezpečiť aţ k stavebnému konaniu, a to konkrétne zmluvou o kúpe alebo prenájme preukázať vzťah k pozemkom, na ktorých bude riešiť vlastné nároky statickej dopravy v uvedenom počte parkovacích miest. Krajský súd poukázal na to, ţe zo záväzného stanoviska, ktorým Hlavné mesto SR Bratislava súhlasilo s umiestnením stavby vyplýva, ţe všetky podmienky mesta z hľadiska riešenia statickej dopravy boli zapracované do napadnutého rozhodnutia s tým, ţe ich splnenie sa bude preukazovať v budúcom stavebnom konaní, pričom súčasťou záväzného stanoviska k investičnej činnosti bolo aj vyjadrenie odboru dopravy magistrátu č. j. ODP/835/05 zo dňa 21.10.2005, ktoré je v záväznom stanovisku uvedené medzi parciálnymi odbornými vyjadreniami oddelení magistrátu. Opísané riešenie statickej dopravy v rozhodnutí ţalovanej povaţoval krajský súd za dostatočne napĺňajúce účel a zmysel stavebného zákona, pretoţe bez stanoveného riešenia dopravnej situácie preukázaním vlastníckeho alebo nájomného práva stavebníka k pozemkom, na ktorých vybuduje určené parkovacie miesta, nebude moţné vydať stavebné povolenie k predmetnej stavbe. Povaţoval za potrebné poznamenať, ţe v štádiu územného konania nemôţe dôjsť k akejkoľvek ujme na právach a záujmoch najmä vlastníkov 6Sžo/187/2010 3 bytov v súvislosti s budúcom riešením statickej dopravy k umiestňovanej stavbe, pretoţe rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje navrhovateľa k stavebným prácam, ktoré by mohli viesť k prípadnému zásahu do práv a záujmov takýchto tretích osôb. Preukazovanie vlastníckeho či iného práva stavebníka k pozemkom, na ktorých budú riešené poţiadavky statickej dopravy aţ v štádiu stavebného konania, povaţoval krajský súd s ohľadom na vyššie uvedené a opísané okolnosti za súladné so zákonom. Poznamenal, ţe ţalobca podal ţalobu v zákonnej dvojmesačnej lehote
5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a správne ju uplatnil proti tomu orgánu verejnej správy, ktorý vo veci umiestnenia predmetnej stavby právoplatne v poslednom stupni rozhodol, a preto nevidel dôvod na zastavenie konania
3 OSP. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého s ohľadom na neúspech ţalobcu v konaní priznal právo na náhradu trov konania účastníkovi konania vystupujúcemu v konaní na strane ţalovanej, teda spoločnosti S. s.r.o.. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe krajský súd si v rozhodnutí osvojil stanovisko účastníka konania s tým, ţe neprihliadal na skutočnosti uvedené v ţalobe, nijako sa nevysporiadal s tvrdením, ţe záväzné stanovisko nenahrádza súhlas vlastníka pozemku, napriek tomu, ţe to tak bolo v tomto dokumente výslovne uvedené. Poukázal na to, ţe súd rozhodol o tom, ţe napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby je v súlade so zákonom, pričom stavba bola
jeho názoru umiestnená bez súhlasu vlastníka pozemku, a preto mal za to, ţe súd si nesprávne vyloţil ustanovenie § 38 stavebného zákona, a z toho dôvodu, rovnako ako ţalovaný, vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, ţe pre túto okolnosť uvedenú v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a/ OSP mal krajský súd rozhodnutie ţalovanej zrušiť. Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. Účastník konania vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy konania a trovy právnej zastúpenia. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 249 ods. 3 OSP,
ktorého prokurátor pri podaní návrhu
1 písm. b/ OSP dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej 6Sžo/187/2010 4 viere boli čo najmenej dotknuté. Domnieval sa, ţe postup prokurátora v prejednávanom prípade nebol odôvodnený, nakoľko nedošlo k ţiadnemu zásahu do práv alebo oprávnených záujmov akýchkoľvek subjektov, ktoré by mohli byť vydaním územného rozhodnutia poškodené, práve naopak, postup prokurátora neodôvodnene zasahuje do právnej istoty a do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania a ďalších fyzických a právnických osôb. Namietal, ţe prokurátor neberie zreteľ na jestvujúce právne vzťahy, ktoré sú toho času usporiadané a fungujúce. V prípade zmeny existujúceho právneho vzťahu by došlo v právnych vzťahoch účastníka konania ako i v prípade ďalších fyzických a právnických osôb vlastniacich byty, resp. nebytové priestory v bytovom dome na Č. ulici v Bratislave k značnej neistote. Pripomenul, ţe celý objekt je uţ skolaudovaný a má pridelené svoje súpisné číslo. Namietal preto, ţe ţaloba podaná ţalobcom je v rozpore s § 249 ods. 3 OSP, keďţe zasahuje do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov a v zásade jej podaním ţalobca absolútne nedbal na účelnosť, hospodárnosť a zmysluplnosť konaní vedených súdmi. Zmena právneho stavu spôsobom navrhovaným v ţalobe by bola zrejmým, zásadným a predovšetkým neopodstatneným zásahom do práv a oprávnených záujmov nielen účastníka konania, ale je spôsobilá navodiť komplikovanejší a podstatne horší stav v porovnaní s existujúcim právnym vzťahom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s §246c ods. 1 vetou prvou OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo § 211 a nasl. OSP v spojení s §246c ods. 1 vetou prvou OSP) a dospel k záveru, ţe sú tu dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, avšak z iných dôvodov ako sú uvedené v odvolaní ţalobcu. Rozhodol uznesením (§ 223 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).
1 písm. b) OSP prokurátor môţe podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. V zmysle § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6Sžo/187/2010 5
ods. 3 citovaného ustanovenia rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 a 3 OSP
ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
1 aţ 3 OSP konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou. Ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Prokurátor pri podaní návrhu
1 písm. b) (ďalej len "ţaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
5 OSP prokurátor môţe ţalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Ţaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska toho, ţe sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto ţalobu nepodal. Ţaloba podaná prokurátorom slúţi k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. 6Sžo/187/2010 6 Prokurátor pri podaní ţaloby postupuje v súlade s ustanovením § 249 ods. 3 OSP tak, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia § 249 upravujúceho začatie konania (odsek 1) a osobitné náleţitosti ţaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu (ods. 2) vyplýva, ţe povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, ustanovenú v tomto odseku, je potrebné povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby podanej prokurátorom
1 písm. b/ OSP, i keď to výslovne v predmetnom odseku ustanovené nie je. V prejednávanom prípade z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe ţalobca podal v lehote
5 OSP ţalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o umiestnení stavby č. SÚ-7795-5/2006/Šin zo dňa 23.5.2006, keďţe ţalovaná sama a ani Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/2397/VIM zo dňa 7.1.2008 nevyhoveli protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II podanému proti vyššie označenému rozhodnutiu ţalovanej o umiestnení stavby, a to na základe podnetu Zdruţenia vlastníkov bytov Č,. V ţalobe namietal porušenie § 38 stavebného zákona, pretoţe ţalovaná rozhodla o umiestnení stavby na pozemku, ku ktorému nepreukázal účastník konania vlastnícky alebo iný vzťah alebo súhlas so stavbou potrebný
zákona pre umiestnenie stavby. Uviedol, ţe záväzné stanovisko mesta v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. k investičnej činnosti v obci nemôţe nahrádzať súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, so stavbou, ktorá skutočnosť je zrejmá i z obsahu predmetného Záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 16.2.2006, a rovnako nenahrádza vyjadrenie odboru dopravy magistrátu v zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona, bez zabezpečenia ktorého nemohla ţalovaná náleţite posúdiť dopravné podmienky umiestňovanej stavby. Z obsahu predmetnej ţaloby však nie je zrejmé, ako sa ţalobca vysporiadal so splnením zákonnej podmienky
3 OSP, absentuje tvrdenie a úvaha o tom, či práva účastníka konania resp. tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Rovnako tak krajský súd splnenie tejto zákonnej náleţitosti ţaloby podanej prokurátorom neskúmal, a opomenul poţadovať od ţalobcu jej doplnenie, a preto je jeho rozhodnutie potrebné povaţovať za predčasné. 6Sžo/187/2010 7 V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe pri podávaní ţaloby je nutné, aby prokurátor kaţdý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného ţalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. V nadväznosti na to je potom aj úlohou súdu skúmať, či výsledok sledovaný prokurátorom – zrušenie rozhodnutia ţalovaného o umiestnení stavby, ktorá bola
tvrdenia účastníka konania uţ skolaudovaná, moţno povaţovať za primeraný vo vzťahu k rozsahu zásahu do práv vedľajšieho účastníka. Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odráţalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, ţe pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality, a z týchto princípov musia vychádzať i súdy pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zhrnúť, ţe - pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať ţalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu nebolo vyhovené, - pri podávaní ţaloby však musí v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 249 ods. 3 OSP dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli dotknuté čo najmenej, - rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným ţalobou. Teda je nutné posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovania práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanom prípade sa krajský súd opomenul zaoberať nedostatkom osobitnej náleţitosti predmetnej ţaloby prokurátora ustanovenej v § 249 ods. 3 OSP, nevyzval ţalobcu na doplnenie ţaloby vo vyššie naznačenom smere, a v konečnom 6Sžo/187/2010 8 dôsledku sa s touto okolnosťou nevysporiadal ani v napadnutom rozsudku, zaťaţil svoje konanie závaţnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie. Bez vyriešenia základného predpokladu ţaloby prokurátora nie je moţné preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, avšak nie je úlohou odvolacieho súdu nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol do práva účastníkov konať pred súdom, nakoľko by ich de facto obral o moţnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie odporcu preskúmal bez toho, aby odstránil chýbajúcu náleţitosť ţaloby, ktorá otvára predpoklad pre meritórne preskúmanie zákonnosti ţalobou napadnutého napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní bude krajský súd postupovať vo vyššie naznačenom smere súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, po doplnení a posúdení poţadovanej náleţitosti ţaloby o veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
3 OSP. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa ustanovenie § 146 ods. 1 písm. d/ OSP, ktoré sa pouţije na konanie
piatej časti primerane v zmysle § 246c ods. 1 vety prvej OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 20. júla 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.