Obsah (4)

§ 138§ 236§ 239§ 30

Najvyšší súd 3 Cdo 101/2011 Slovenskej republiky 3 Cdo 102/2011 3 Cdo 103/2011 3 Cdo 104/2011 3 Cdo 105/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. P., a.s., so

jeho právneho názoru chýba jeden zo zákonných predpokladov pre ustanovenie zástupcu súdom v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p., a to existencia podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov

§ 138ods.

1 O.s.p. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. februára 2011 sp. zn. 11 Co 16/2011 podala žalovaná dovolanie (dovolanie 5.), ktoré odôvodnila tým, že prvostupňový ako i odvolací súd sú voči nej zaujaté, nerešpektujú jej ľudskú dôstojnosť, dlhodobo a systematicky diskriminujú jej osobu, veľmi tolerantne pristupujú k žalobcovi. Mala za to, že jej žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov malo byť vyhovené, lebo spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú skutočnosť preukázala predložením vyhlásenia o osobných a majetkových pomeroch. Žalobca sa k dovolaniam žalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania, skúmal, či sú splnené zákonom určené procesné predpoklady postupu, v rámci ktorého môže dovolací súd preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti. I. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), posudzoval dovolací súd najskôr to, či je procesne prípustné dovolanie
2. smerujúce proti uzneseniu 5 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011, 3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011 Krajského súdu v Bratislave z
3. februára 2011 sp. zn. 11 Co 16/2011, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava III z
4. novembra 2010 č.k. 11 C 127/2008-132 zamietajúce žiadosť žalovanej o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. I keď žalovaná nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd nepovažoval v prípade tohto dovolania (t.j. dovolania 5.) nedostatok povinného zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila preskúmaniu jeho prípustnosti. Vychádzal z toho, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p., ide z hľadiska § 241 ods. 1 O.s.p. o výnimočný prípad, v ktorom nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo inak by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom (na obdobnom názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad aj vo veciach sp. zn. 2 Cdo 329/2006, sp. zn. 3 Cdo 144/2007 a sp. zn. 3 Cdo 277/2009).

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie 5. smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním 5. je napadnuté také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z uvedených ustanovení. 6 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011, 3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011 S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že v konaní k takej vade skutočne došlo. Žalovaná netvrdila, že by v konaní pri rozhodovaní o jej žiadosti, aby jej súd ustanovil zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konania, došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p.; existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania 5. preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Z hľadiska obsahového dovolateľka v tomto dovolaní namieta, že jej postupom súdov pri rozhodovaní o uvedenej žiadosti bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.

§ 30O.s.p.

(v znení účinnom v čase rozhodovania súdov nižších stupňov) účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu

osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným predpokladom pre ustanovenie zástupcu 7 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011, 3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011 v zmysle tohto ustanovenia sú vo všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený, musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Žalovaná podala žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím splnila predpoklad označený pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku splnenia ďalšieho z predpokladov (viď b/), treba uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok pre oslobodenie účastníka konania od súdneho poplatku sú významné hľadiská uvedené v § 138 O.s.p. (najmä existencia pomerov účastníka odôvodňujúcich oslobodenie a skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov súd berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou uplatneného nároku. Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak – a to je potrebné pre účely prejednávanej veci osobitne zdôrazniť – len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo zrejme bezúspešne. Pokiaľ žalovaná namieta, že pri rozhodovaní o jej uvedenej žiadosti neboli zohľadnené okolnosti, ktoré odôvodňovali vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie, namieta nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ktoré samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania (nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p.). V prejednávanej veci v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení žalovanej majúcich za následok odňatie jej možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že jej neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Na tomto základe dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení žalovanej v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania

1. venoval dovolací súd pozornosť aj otázke, či v konaní o uvedenej žiadosti dovolateľky nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 8 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011, 3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011 písm. g/ O.s.p. Žalovaná totiž v konaní na súdoch nižších stupňov opakovane namietala, že „súdy sú voči nej zaujaté“. V zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Otázku, či v konaní rozhodoval sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, posudzuje dovolací súd samostatne, prípadne aj inak, než bola v konaní posúdená súdom nižšieho stupňa (porovnaj R 59/1997). V danej veci dovolací súd zo spisu nezistil žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali výhrady žalovanej voči osobám sudcov a ktoré by ich vylučovali z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. g/ O.s.p. Keďže procesná prípustnosť dovolania
2. proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o neustanovení zástupcu žalovanej pre dovolacie konanie z radov advokátov, nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., odmietol dovolací súd tento opravný prostriedok ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). II. Pokiaľ ide o dovolanie 1., o dovolanie
3. a o dovolanie
4. dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa. Žalovaná v dovolacom konaní nepreukázala, že má právnické vzdelanie (a že teda v dovolacom konaní nemusí byť zastúpená advokátom). Bola opakovane vyzvaná, aby súdu predložila plnomocenstvo udelené pre dovolacie konanie advokátovi a bola oboznámená s rozhodnutiami súdov nižších stupňov o tom, že sa jej neustanovuje zástupca z radov advokátov. Napriek tomu však do spisu nezaložila advokátovi udelenú plnú moc na jej zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok tejto osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený. 9 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011, 3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preto konanie o dovolaní 1., o dovolaní
5. a o dovolaní
6. zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nemohol zaoberať otázkou, či v konaní došlo k procesným vadám vytýkaným dovolateľkou a či je napadnuté rozhodnutie vecne správne. III. Žalovaná dovolaním (dovolanie č. 4.) napadla aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
7. septembra 2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009, ktorým bolo rozhodnuté, že JUDr. S. G., sudkyňa Okresného súdu Bratislava III, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto okresnom súde pod sp. zn. 11 C 127/
8. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa – viď § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava III (po podaní námietky žalovanej, ktorou sa domáhala vylúčenia sudkyne tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci – viď § 16 ods. 1 O.s.p.). Dovolaním žalovanej je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania. Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní č.
9. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo
10. septembra 2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009 zastavil. IV. Žalovaná z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolanie
11. muselo odmietnuť a konania o jej ďalších dovolaniach zastaviť; vznikla jej preto povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalobcovi náhradu trov 10 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011, 3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011 dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
12. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
13. augusta 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková