← Slovensko

o vypratanie bytu

Najvyšší súd 3 Cdo 44/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B., so sídlom v T., IČO: X., zastúpeného JUDr. D. S., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ Z. G., bývajúcej v T., 2/ J. G., bývajúcemu v T., zastúpeným V. M., bývajúcim v T., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 C 206/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. marca 2010 sp. zn. 10 Co 349/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. marca 2010 sp. zn. 10 Co 349/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa v konaní domáhal vypratania 3-izbového druţstevného bytu č. X. nachádzajúceho sa na
  3. poschodí bytového domu v T. (ďalej len „predmetný byt“). Poukazoval na to, ţe
  4. apríla 2008 dal ţalovaným 1/ a 2/ výpoveď z nájmu predmetného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, ktorú ţalovaná 1/ prevzala
  5. júna 2008 a ţalovaný 2/
  6. mája
  7. Výpoveď im dal z dôvodu, ţe hrubo porušili povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, ţe nezaplatili úhradu za plnenia poskytované s uţívaním predmetného bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Ţalovaní 1/ a 2/ sa neplatnosti výpovede nedomáhali (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), na výzvu ţalobcu predmetný byt nevypratali a z neho sa nevysťahovali. Okresný súd Trnava rozsudkom z
  8. apríla 2009 č.k. 17 C 206/2008-56 uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní „po pridelení im ţalobcom náhradného bytu, v hodnote zodpovedajúcej všeobecnej hodnote ich členského podielu k predmetnému bytu po odpočítaní z tejto všeobecnej hodnoty dlţného nájomného 3 Cdo 44/2011 2 a poplatkov spojených s uţívaním predmetného bytu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku“. Rozhodol tieţ o trovách konania. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ku dňu dania výpovede ţalovaní 1/ a 2/ boli ţalobcovi dlţní za roky 2006 a 2007 iba sumu 2 150 Sk, čo nezodpovedalo ani výške nájomného za jeden mesiac. Na predpísaných úhradách za plnenia spojené s uţívaním predmetného bytu predstavoval ich dlh 7 778 Sk, táto suma ale nezodpovedá skutočnej výške ich nedoplatku, ktorá môţe byť zistená aţ na základe ročného vyúčtovania. Vzhľadom na to povaţoval výpoveď za predčasne podanú. Keďţe ale neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatnili ţalovaní 1/ a 2/ na súde do 3 mesiacov od doručenia, nastali jeho účinky. So zreteľom na výšku dlţnej sumy a tieţ vzájomný pomer medzi ňou a sumou 46 470 € vyjadrujúcou trhovú hodnotu členských práv ţalovaných 1/ a 2/, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe by bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by ich povinnosť vypratať byt nebola viazaná na poskytnutie náhradného bytu. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  9. marca 2010 sp. zn. 10 Co 349/2009 prvostupňový rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovaným nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe „spoločný nájom bytu manţelmi vykazuje oproti tzv. jednoduchému nájmu určité špecifiká, na ktoré treba prihliadať pri vykonávaní úkonov smerujúcich ku skončeniu nájmu. Špecifický charakter spoločného nájmu spočíva práve v automatickom vzniku (ale aj v obnovovaní) takéhoto práva obom manţelom i v prípade splnenia podmienok vzniku príslušného práva len u jedného z manţelov (samozrejme, ak manţelstvo trvá a ak nie je naplnená ďalšia poţiadavka negatívnej povahy, predstavovaná trvalým nedostatkom spoluţitia manţelov v rozhodnom čase). Takto nielen v prípade prvotného vzniku práva nájmu bytu počas trvania manţelstva (v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy), uţ nadobudnutého nájomného práva jedným z manţelov spôsobuje vznik práva spoločného nájmu obom manţelom (teda obsahovo totoţného práva, čo aj tu obmedzeného právom druhého spoločného nájomcu aj u toho manţela, u ktorého by inak podmienky vzniku nájmu nemuseli byť splnené), ale je tomu tak aj kedykoľvek neskôr, teda i vtedy, ak by z akéhokoľvek dôvodu sa malo skoršie právo spoločného nájmu pre nesplnenie podmienok zániku nájmu len u jedného z manţelov transformovať na výlučné právo druhého manţela. Ak by totiţ k určitému časovému momentu malo dôjsť k zániku práva nájmu len jedného zo spoločných nájomcov, ktorí sú zároveň spolu ţijúcimi manţelmi, takýto zánik spolu s pretrvávaním práva nájmu druhého manţela v rozhodnom čase by spôsobil transformáciu niekdajšieho práva spoločného nájmu na výlučné právo ostávajúceho 3 Cdo 44/2011 3 manţela, avšak s okamţitým následkom súčasného opätovného vzniku práva spoločného nájmu bytu oboma manţelmi. Práve preto je prípadná výpoveď z nájmu adresovaná len jednému z manţelov a spoločných nájomcov bytu samoúčelná a bez právneho významu (uplynutím výpovednej lehoty vypovedanému dochádza k obnoveniu spoločného nájmu) a to platí obdobne v prípade nedostatku zosynchronizovania postupu prenajímateľa voči obom manţelom a spoločným nájomcom potiaľ, ak by dôsledkom snahy vypovedať nájom malo byť doručenie výpovedí kaţdému z nájomcov v inom kalendárnom mesiaci (kedy by z uţ vyššie uvedeného uplynutím výpovednej lehoty prvému z vypovedaných vznikol spoločný nájom tak, ţe by tento inak uţ bývalý nájomca pristúpil k ostávajúcemu manţelovi a následne – po uplynutí výpovednej lehoty druhému vypovedanému by sa situácia zopakovala, len v opačnom garde). Nemôţe byť teda ţiadnej pochybnosti o tom, ţe v prípade záujmu vypovedať spoločný nájom bytu manţelmi nie nepodstatnú úlohu zohráva i hľadisko načasovania príslušných úkonov. Opísanými úvahami sa však súd prvého stupňa neriadil, pričom i na základe výzvy odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie sa účastníka k posúdeniu veci v zmysle vyššie uvedeného sa ţalobca pridrţal svojich doterajších argumentov, pričom podľa jeho názoru je postačujúce doručenie výpovede čo i len jednému zo spoločných nájomcov, ktorý záver podľa názoru odvolacieho súdu prezentovaného vyššie nie je správny. V prejednávanej veci ţalobca doručoval ţalovaným výpoveď v rozpore s ustanovením § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie postupom podľa § 46 O.s.p., ale podľa § 47 O.s.p., pričom kaţdému zo ţalovaných bola výpoveď doručená v inom mesiaci, a teda s poukazom na vyššie uvedené došlo k obnoveniu spoločného nájmu ţalovaných k predmetnému bytu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.“. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom uviedol, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre zaujatie právneho záveru, na ktorom odvolací súd zaloţil svoj zmeňujúci rozsudok, mal mať nevyhnutne vyriešenú otázku spoluţitia ţalovaných 1/ a 2/. Odvolací súd ale na ňu nevykonal ţiadne dokazovanie a na pojednávaní ju poloţil právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorému vzhľadom na jeho objektívnu nepripravenosť danú dovtedajším priebehom a výsledkami konania odňal moţnosť pred súdom konať (v zmysle reagovať na predmetnú otázku a vyjadriť sa k trvalému 3 Cdo 44/2011 4 spoluţitiu ţalovaných). Podstata nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom spočíva v nesprávnej aplikácii a interpretácii § 703 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nepripúšťa „automatické obnovovanie práva spoločného nájmu bytu manţelov počas plynutia výpovedných lehôt“ spôsobom, ako uviedol odvolací súd v napadnutom rozhodnutí. Dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu aj to, sa nedostatočne zaoberal otázkou doručenia výpovedí ţalovaným 1/ a 2/ a dospel k nepodloţenému záveru, ţe kaţdému z nich bola doručená v inom mesiaci. Ţalovanej 1/ bola totiţ poštová zásielka obsahujúca výpoveď doručovaná neúspešne
  10. mája 2008 a
  11. mája 2008 a v tento deň (
  12. mája 2008) bola uloţená na pošte. V zmysle § 47 ods. 3 O.s.p. v znení platnom v čase uloţenia na pošte sa tretí deň úloţnej lehoty povaţoval za deň doručenia zásielky, i keď sa adresát o jej uloţení nedozvedel. Predmetná zásielka bola teda ţalovanej 1/ doručená (uţ)
  13. mája 2008 a jej následné faktické prevzatie zásielky
  14. júna 2008 na tom nič nemení. To znamená, ţe obom ţalovaným bola výpoveď doručená v máji 2008, výpovedná lehota kaţdému z nich začala plynúť
  15. júnom 2008 a obom uplynula v rovnakom momente. Uţ preto nemohlo dôjsť k „obnoveniu“ práva spoločného nájmu bytu ţalovaných 1/ a 2/. Z týchto dôvodov ţalobca ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie; zároveň poţiadal o náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. a/ Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade v zmysle § 237 O.s.p. vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí 3 Cdo 44/2011 5 do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ netvrdí, ţe v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolateľ namieta, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O túto vadu konania ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred súdom konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Niektoré formulácie v dovolaní naznačujú, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo (mohlo) dôjsť nesprávnou aplikáciou a interpretáciou hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka (nesprávnym právnym posúdením veci) zo strany odvolacieho súdu. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. ale odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti len so znemoţnením realizácie konkrétnych procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania, a nie s právnym posúdením veci súdom zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa účastníkovi konania neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných oprávnení v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Podľa názoru dovolateľa mal k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať viesť tieţ postup odvolacieho súdu, ktorým právneho zástupcu ţalobcu prekvapil v situácii objektívnej nepripravenosti reagovať na otázky súvisiace s takým výkladom ustanovenia § 703 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na ktorom odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Ţalobca tu má zrejme na mysli postup odvolacieho súdu na pojednávaní
  16. marca 2010 (č.l. 88 spisu), ktorým s dopadom na § 703 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka plnil povinnosť vyplývajúcu 3 Cdo 44/2011 6 z § 213 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku platí, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorým plnil túto povinnosť, nemohol mať v danom prípade za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. b/ Aj povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Ak je dovolenie prípustné, prihliada dovolací súd na túto vadu konania aj vtedy, ak nebola v dovolaní výslovne namietaná. O procesnú vadu tejto povahy ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu (R 111/1998). Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Odvolací súd v preskúmavanej veci správne poukázal na to, ţe v zmysle § 710 ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka sa na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu primerane pouţijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým sa tu (vzhľadom na odkaz pod čiarou k uvedenému ustanoveniu) má na mysli ustanovenie § 46 O.s.p. upravujúce „obyčajné“ doručovanie. Ţalobca v danom prípade doručoval výpovede ţalovaným 1/ a 2/ postupom podľa § 47 O.s.p. (do vlastných rúk). Odvolací súd mu tento postup vytkol, avšak bez vysvetlenia, aké to malo právne dopady; konštatoval iba ţe kaţdému zo ţalovaných bola výpoveď doručená v inom mesiaci (tento následok môţe ale nastať aj pri doručovaní podľa 3 Cdo 44/2011 7 § 46 O.s.p.). Závery, ku ktorým dospel odvolací súd v otázke právnych účinkov doručovania výpovedí nie podľa § 46 O.s.p., ale podľa § 47 O.s.p., zostali v dôsledku toho bez adekvátneho vysvetlenia. Odvolací súd neodôvodnil ani to, prečo za doručenú posledným dňom úloţnej lehoty (§ 47 ods. 2 O.s.p. v znení v čase doručovania) nepovaţoval výpoveď ţalovanej 1/ obsiahnutú v jej adresovanej zásielke, ktorá po neúspešných pokusoch o doručenie (
  17. mája 2008 a
  18. mája 2008) bola uloţená na pošte
  19. mája 2008 (viď doručenku pripojenú k č.l. 3 spisu). Vzhľadom na existenciu procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. c/ Podstatná časť dovolacích námietok sa týka nesprávnosti právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pred posúdením správnosti právnych záverov, na ktorých spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie, treba uviesť nasledovné: Ak sa za trvania manţelstva manţelia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manţelmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak vznikne len jednému z manţelov za trvania manţelstva právo na uzavretie zmluvy o nájme druţstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manţelmi aj spoločné členstvo manţelov v druţstve; z tohto členstva sú obaja manţelia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manţelia spolu trvale neţijú (§ 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak bola daná písomná 3 Cdo 44/2011 8 výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môţe nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane pouţijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Prenajímateľ môţe vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, ţe nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s uţívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, ţe prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Neplatnosť výpovede môţe nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede (§ 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka). V preskúmavanej veci nebolo sporné, ţe ţalovaným 1/ a 2/ vzniklo k predmetnému bytu právo spoločného nájmu bytu manţelmi, ţalobca im obom dal výpoveď z tohto nájmu a obe výpovede im boli doručené. Spornou zostala otázka právnych účinkov týchto výpovedí. Právo spoločného nájmu bytu manţelmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, ţe svedčí obom manţelom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) prejavuje tým, ţe výpoveď musí byť daná obidvom manţelom a obidvom musí byť tieţ doručená. Výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manţelov, nemoţno priznať právnu relevanciu; v takomto prípade nemoţno uvaţovať ani o prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 137/2003 publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 54/2006 a tieţ v časopise Zo súdnej praxe pod č. 78/2004). Nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manţelmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva (za trvania daného práva), ale tieţ pri jeho zániku. V rozsudku sp. zn. 2 Cdo 17/2005, ktorý bol uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 58/2006 a tieţ v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe zánik nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nemôţe nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcom a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí spoločným nájomcom osobitne. 3 Cdo 44/2011 9 Na právnych záveroch vyjadrených vo vyššie uvedených rozhodnutiach zotrváva Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v preskúmavanej veci. So zreteľom na interpretáciu ustanovení § 703 ods. 1 a 2, ako aj § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zdôrazňuje, ţe nedielna povaha spoločného nájmu bytu sa v prípade spoločného nájmu bytu manţelmi prejavuje aj v obmedzenej moţnosti zániku nájmu len jednému z manţelov. Na základe prejavu vôle (výpovede) prenajímateľa nemôţe spoločný nájom bytu manţelmi zaniknúť len jednému z nich (porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  20. januára 2010 sp. zn. 5 Cdo 211/2008). Právne posúdenie veci odvolacím súdom, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezodpovedá tej interpretácii ustanovení § 703 ods. 1 a 2 a § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za správnu. V prípade samostatných výpovedí doručených obom manţelom – spoločným nájomcom bytu sa totiţ v jednom z momentov postupného procesu vypovedávania a opakovaného „obnovovania“ spoločného nájmu bytu manţelmi opísaného odvolacím súdom v rozpore so zákonom, spomenutou judikatúrou a tieţ predchádzajúcim výkladom dovolacieho súdu predpokladá neprípustný zánik práva spoločného nájmu bytu uplynutím výpovednej lehoty na základe len jednej z týchto výpovedí (skôr doručenej); v inom momente tohto procesu sa – naopak – doručeniu práve tejto výpovedi (skôr doručenej) nepriznávajú právne účinky. Právne závery, ktoré z týchto ustanovení Občianskeho zákonníka vyvodil odvolací súd, preto nemoţno povaţovať za správne. Z uvedeného vyplýva opodstatnenosť námietky dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd (aj) so zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 3 Cdo 44/2011 10 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  22. augusta 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.