dodacieho listu č. 080807 zo dňa
výberu investorky a architektky. Ďalej poukázala na záplavy z augusta 2007, kedy bol interiér L. 3 3 Obdo 42/2012 pre nekvalitné utesnenia paluby a okenných otvorov vytopený cez dve podlaţia, čím došlo k znehodnoteniu koberca, preto reklamáciu neuznala. Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, ţe v čase kedy mala byť zmluva uzavretá, ţalovaná spoločnosť neexistovala, bolo však nepochybne preukázané, ţe koberec bol na L. kotviacu na Tyršovom námestí, ktorú prevádzkuje ţalovaná, dodaný. Táto skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami svedkov p. Z. a p. S., z fotodokumenácie zaloţenej do spisu, ako i z návrhu na hmotno-právne urovnanie / l. č. 96 /, ako aj z reklamácie ţalovanej. Súd mal v konaní za preukázané, ţe účastníci síce platne zmluvu o dielo neuzavreli, nakoľko v čase objednávky ţalovaný ako subjekt práva neexistoval, ale bolo nepochybne preukázané, ţe koberec bol ţalovanej dodaný, vrátanie jeho poloţenia a dopravy, pričom cenu ţalovaná nezaplatila, čím sa bezdôvodne obohatila na úkor ţalobkyne, teda bezdôvodné obohatenie musí vydať. V tomto prípade vzhľadom na charakter plnenia t.j. dodanie koberca, ktorý je poloţený v priestoroch L., ktorá je vyuţívaná na spoločenské podujatia, ako i na dobu, ktorá od poloţenia koberca uplynula /júl 2007/, nie je dobre moţné a ani to nemoţno spravodlivo od ţalobkyne poţadovať, aby predmet plnenia prevzala, ktorý je dlhodobým uţívaním znehodnotený. Z tohto dôvodu bolo v danom prípade nutné rozhodnúť o poskytnutí peňaţnej náhrady, ktorá musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. Ţalovaná výšku ceny nikdy nenamietala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ţalobe v tejto časti vyhovel v plnom rozsahu. Zároveň priznal aj úrok z omeškania 14 % ročne zo sumy 167 704,50 Sk 15 566,77 eur od 09. 08. 2007. Výšku úroku z omeškania je v súlade s § 369 ods. l obch. zák., t. j. o 10 % vyšší neţ základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. V časti nároku na zaplatenie faktúry č. 512007 / materiál na Halloween / súd ţalobu zamietol ako nedôvodnú, pretoţe ţalobkyňa nepreukázala tento nárok dostatočne relevantnými dôkazmi. O trovách konania súd rozhodol
2 O. s. p.
pomeru úspechu v konaní tak, ako vyplýva z výroku a odôvodnenia rozsudku. 4 3 Obdo 42/2012 Ţalovaná podala proti rozsudku v časti, ktorou bolo ţalobe vyhovené, v zákonnej lehote odvolanie a navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a ţalobu zamietnuť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, ţe na základe vykonaného dokazovania súd ustálil pre ţalovanú extrémne prekvapivý skutkový stav, z ktorého vyvodil nepredvídateľný právny záver. Zdôraznila, ţe nie je majiteľom plavidla kotviaceho na Tyršovom nábreţí, preto nemohla byť osobou, ktorá plnenie prijala. Súd sa nevysporiadal s jej pasívnou legitimáciou. Uplatnila si náhradu trov konania. Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe v konaní dostatočne preukázala svoje tvrdenia o tom, ţe koberec dodala ţalovanej, čomu nasvedčujú výpovede svedkov, emailová korešpondencia. Dôkazom je i reklamácia koberca ţalovanou. Rozsudok v napadnutej časti povaţuje za správny a navrhla ho potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania tak, ako si ich vyčíslila v odvolaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec
l O. s. p. a zistil, ţe napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd sa s poukazom na ust. § 219 ods.2 O. s. p. stotoţnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa čo do skutkových zistení aj právneho posúdenia. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie. K odvolaniu ţalovanej odvolací súd uviedol, ţe v odvolaní neuviedla ţiadne konkrétne skutočnosti poukazujúce na nesprávny postup súdu alebo nesprávne právne posúdenie veci. Naviac na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, ţe dodanie koberca ţalovanému potvrdzuje aj jeho reklamácia zo dňa 12. augusta 2008 / na l. č. 61 spisu /. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
l O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
l v spojení s § 142 ods. l O. s. p. v prospech úspešnej ţalobkyne tak, ako vyplýva z výroku a odôvodnenia rozsudku. 5 3 Obdo 42/2012 Ţalovaná podala proti odvolaciemu rozsudku dovolanie podaním zo dňa 10. januára 2011
f/ O. s. p. V dovolaní uviedla, ţe rozhodnutím súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom vzhľadom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia povaţuje za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré napĺňa znaky odňatia moţnosti konať pred súdom / § 237 písm. f/ O. s. p. /. V tejto súvislosti poukázala na čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru.
dovolateľky riadne odôvodnenie rozsudku ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p., ktorým je súd viazaný. V odôvodnení má byť vysvetlené, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy / vypočuť svedka M. / a ako vec právne posúdil, pričom dbá o presvedčivé odôvodnenie. Nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, teda ide o vadu
f/ O. s. p. Dovolateľka má za to, ţe v danej veci ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd rozsudky riadne neodôvodnili, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolateľka sa v priebehu konania bránila tým, ţe faktúra mala byť vystavená na s. r. o. LAYUCH, ţalovaná si nič u ţalobkyne neobjednala, v deň vzniku zmluvy ani právne neexistovala, práce alebo materiál neprevzala. Stavebný denník nebol vedený, pretoţe nemá ţiadny vzťah ku kotviacemu plavidlu. Ďalej v dovolaní uviedla, ţe ani jeden zo súdov vyjadreniu ţalovaného ohľadne p. M., ktorý nebol konateľom, zamestnancom ani prevádzkovateľom ţalovanej, teda nebol oprávnený podať reklamáciu, ktorými skutočnosťami sa súdy nezaoberali. Vytýka rozhodnutiam nedostatočné odôvodnenie vysloveného právneho názoru. Poukázala na to, ţe aj pri postupe
2 O. s. p., musí odvolací súd odpovedať na podstatné a právne významné dôvody nastolené v odvolaní a nemôţe sa obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 6 3 Obdo 42/2012 V dovolaní namietala nedostatok pasívnej legitimácie, čím sa
jej názoru súdy nezaoberali. Poukázala na to, ţe odvolací súd nenapravil nedostatky rozhodnutia súd prvého stupňa a nesprávne právne vec posúdil. Uviedla, ţe bezdôvodné obohatenie si ţalobkyňa neuplatnila. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s enunciátom a odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ako i súdu odvolacieho. S názorom o nedostatočnom odôvodnení rozsudkov nesúhlasí, pretoţe súdy postupovali v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Navrhla dovolanie zamietnuť a priznať trovy právnej sluţby vo výške 250,18 eur / za jeden úkon vrátane reţijného paušálu a 20 % DPH /. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd do volací / § 10a ods. l O. s. p. / vec preskúmal
l a § 243 ods. l O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 aţ § 239 O. s. p. Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je
tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. l /. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. 7 3 Obdo 42/2012 Prípustnosť dovolania
p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. V predmetnej veci podala ţalovaná dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti a procesného pochybenia odvolacieho súdu. Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, ţe zákonné podmienky pre podanie dovolania
p. neboli splnené.
l O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným do volacím dôvodom. Z podaného dovolania vyplýva, ţe dovolateľka nesúhlasila s názormi vyslovenými prvostupňovým, ako i odvolacím súdom jednak z vecného hľadiska ako i procesného, najmä vytýkala nespreskúmateľnosť odvolacieho rozsudku pre nedostatok odôvodnenia, čo povaţuje za procesnú vadu
f/ O. s. p., z ktorého dôvodu dovolanie podala. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, ţe rozsudok v napadnutej časti potvrdil
2 O. s. p. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku stotoţnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa
2 O. s. p., nemoţno túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je kopírovaním vecne správnych dôvodov napadnutého rozsudku. V takýchto prípadoch rozhodnutie obsahuje účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahuje stručné konštatovanie o správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţnil. 8 3 Obdo 42/2012 Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ţe ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať / kopírovať / všetky dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sa môţe v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci sa odvolací súd stotoţnil s výrokom i odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorú skutočnosť dovolací súd nevyhodnotil ako procesné pochybenie.
f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, ţe súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemoţno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané.
názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi / ţalobkyni / bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
či. 46 ods. l ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde / II. ÚS 8/2001 /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie 9 3 Obdo 42/2012 uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku je jasné a zrozumiteľné, obsahuje vyhodnotenie výsledkov dokazovania a vyslovenie právneho názoru s odôvodnením. Dovolací súd vyslovil, ţe článok 6 ods. l dohovoru nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho súdu / García Ruiz proti Španielsku /. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotoţní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozsudku, nemoţno ani túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Zároveň dovolací súd tieţ poukázal na to, ţe Ústava Slovenskej republiky neupravuje dôsledky jednotlivých procesných nesprávností ku ktorým v praxi dochádza v súdnych konaniach, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov niţších stupňov napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ust. § 237 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. Občiansky súdny poriadok povaţuje, okrem procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za relevantný do volací dôvod / § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. /, avšak vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá „inú vadu konania“,
2 O. s. p., nie však vadu procesnú
p. V preskúmavanej veci dovolateľ dôvodil v dovolaní najmä existenciou procesnej vady konania
f/ O. s. p. v spojení s § 241 ods.2 písm. a/ O. s. p., ku ktorému názoru dovolací súd vyslovil, ţe v konaní neboli zistené také procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie
4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. odmietol. 10 3 Obdo 42/2012 O trovách dovolacieho konania rozhodol
5 O. s. p tak, ţe ţalobcovi priznal trovy dovolacieho konania za jeden úkon / vyjadrenie k dovolaniu /, paušálnu náhradu a 20 % DPH v celkovej výške 250,18 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. augusta 2013 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.