← Slovensko

o vrátenie daru

Obsah (9)§ 219§ 243b§ 241§ 237§ 239§ 109§ 42§ 120§ 178

Najvyšší súd 7 Cdo 71/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. V., bytom K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou G., IČO : X., proti ţal

ţalovanej je vlastníčkou (spoluvlastníčkou) väčšieho počtu nehnuteľností v katastrálnom území K.. Úlohou prvostupňového súdu bolo v ďalšom zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch účastníčok a opätovne posúdiť, či sú dané podmienky pre pouţitie § 150 ods. 1 O.s.p. a znovu rozhodnúť o trovách konania vrátane odvolacieho. Okresný súd Košice II uznesením zo

  1. augusta 2012 č.k. 45 C 98/2008-231 rozhodol tak, ţe ţalovanej náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal a ţe ţalobkyňa nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zotrval na dôvodoch uvedených v predchádzajúcom uznesení a ďalej uviedol, ţe zistil, ţe ţalobkyňa je vdovou, pričom je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku spolu vo výške 385 € mesačne, ktorý je jej jediným príjmom, nie je vlastníčkou ani drţiteľkou motorového vozidla, pričom nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou nie sú pozemkami, ktoré by dokázala predať tak, aby zlepšila svoju finančnú situáciu do takej miery, ţe by sa mohla 3 7 Cdo 71/2013 povaţovať za majetnú. Zároveň zohľadnil aj majetkové pomery ţalovanej, ktorá taktieţ nie je vlastníčkou ani drţiteľkou motorového vozidla, je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území K.. Vychádzajúc z listinných dôkazov mal za to, ţe majetkové pomery ţalovanej sú o čosi lepšie ako ţalobkyne, keďţe je ešte stále zárobkovo činná, aj keď jej príjem iba málo prevyšuje príjem ţalobkyne, je vydatá a teda nie je samoţiviteľkou. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej uznesením z
  2. novembra 2012 sp. zn. 11 Co 308/2012

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením. Mal za to, ţe dôvody hodné osobitného zreteľa pri nepriznaní trov konania ţalovanej spočívajú v okolnostiach na strane ţalobkyne, konkrétne v jej osobných a majetkových pomeroch, keďţe je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku vo výške 385 € mesačne a ţalovanou uplatnené trovy konania by pre ňu predstavovali mimoriadnu záťaţ, keď nebolo preukázané, ţe by ňou vlastnené pozemky či spoluvlastnícke podiely k nim, predstavovali zvlášť vysokú hodnotu a boli by ľahko speňaţiteľné. Ďalej mal za to, ţe v spise sa nenachádza dôkaz o tom, ţe ţalobkyňa v roku 2007 predala časť svojich pozemkov za sumu 4 000 000 Sk a v tomto smere nebol relevantným spôsobom navrhnutý ani predloţený ţiadny dôkaz. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 243bods.

2 a 3 O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila

§ 241ods.

2 písm.a/ a c/ O.s.p. a prípustnosť dovolania

§ 237písm.f/ O.s.p.

tým, ţe sa jej ako účastníčke konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Mala za to, ţe je nepochybné, ţe prostredníctvom právnej zástupkyne dňa

  1. mája 2012 urobila elektronickými prostriedkami prvostupňovému súdu podanie z
  2. mája 2012, ktorého prijatie potvrdila elektronická podateľňa Okresného súdu Košice II
  3. mája 2012 a v ktorom mu navrhla v zmysle § 129 ods. 2 O.s.p., aby vyţiadal od Správy katastra K. kúpnu zmluvu č. V. z
  4. septembra 2007 a kúpnu zmluvu č. V. z
  5. septembra 2007, ktorými ţalobkyňa v roku 2007 predala svoje pozemky kupujúcemu za 4 000 000 Sk, keďţe v zmysle katastrálneho zákona tieto listiny nie sú verejné. Na túto skutočnosť poukázala aj v odvolaní proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 45 C 98/2008-231 zo
  6. augusta 2012, pretoţe prvostupňový súd v ňom vôbec neuvádza, či sa zaoberal týmito návrhmi na vykonanie dôkazov. Ani odvolací súd v uznesení sp. zn. 11 Co 308/2012 z
  7. novembra 2012 sa nijako nevyjadril, prečo nevykonal tento navrhnutý dôkaz, keď vo svojom uznesení výslovne tvrdí, 4 7 Cdo 71/2013 ţe v spise sa nenachádza dôkaz o tom, ţe ţalobkyňa v roku 2007 predala časť svojich pozemkov za sumu 4 000 000 Sk a v tomto smere nebol relevantným spôsobom navrhnutý ani predloţený ţiaden dôkaz. Ak odvolací súd tvrdí, ţe ţalobkyňa ani nenavrhla tento dôkaz, odňal jej tým moţnosť konať pred súdom tým, ţe nepostupoval zákonným spôsobom, ktorým malo byť buď vykonanie dôkazu alebo presvedčivé odôvodnenie, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej mala ţalovaná za to, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keďţe odvolací súd nesprávne aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p., pretoţe jej príjem 433,42 € mesačne neumoţňoval súdu záver o tom, ţe by trovy konania boli pre ňu zanedbateľným výdavkom, aby tak súd pri svojej úvahe uprednostnil pomery ţalobkyne pred spravodlivým rozhodnutím vo veci, keď navyše majetkové postavenie ţalobkyne nebolo doteraz dostatočne zistené, aby súd mohol rozhodnúť v jej prospech. Ţalobkyňa navrhla dovolanie ţalovanej

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietnuť, pretoţe dovolanie

§ 239ods.

3 O.s.p. nie je proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania prípustné a ţalovaná nepreukázala prípustnosť dovolania z dôvodu procesnej vady konania

§ 237

písm.f/ O.s.p., pretoţe nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov túto vadu nespôsobuje, a uznesenie odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj nesprávne právne posúdenie veci sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, avšak samé osebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je

§ 239ods.

1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 1095 7 Cdo 71/2013 ods.

1 písm.c/ O.s.p.

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

§ 239ods.

3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V tomto prípade je dovolaním ţalovanej napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania, preto jeho procesná prípustnosť je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Dovolanie ţalovanej by mohlo byť prípustné (i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 239

O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo, a prípadne aj mali za následok nesprávne 6 7 Cdo 71/2013 rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačne (všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľka existenciu procesných vád v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich procesných práv a oprávnených záujmov. Vady, zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

§ 42ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr 7 7 Cdo 71/2013 do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením originálu. Na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote splnené, sa neprihliada.

§ 120ods.

1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

§ 178ods.

2 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, všetky podania, ktoré boli doručené súdu, s výnimkou podaní doručených súdu na súdnom pojednávaní, zaloţia sa do súdneho spisu prostredníctvom podateľne a opatria sa odtlačkom podacej pečiatky v poradí, v akom boli doručené súdu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe

  1. mája 2012 bolo v podateľni prvostupňového súdu prijaté podanie právnej zástupkyne ţalovanej, urobené elektronickými prostriedkami (č.l. 197 spisu), odoslané spolu so štyrmi prílohami
  2. mája 2012 o 18.02 hod. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe predmetné podanie na rozdiel od štyroch príloh súdom do spisu zaloţené nebolo. Ako vyplýva z obsahu tohto podania z
  3. mája 2012, ktoré tvorí prílohu dovolania, právna zástupkyňa ţalovanej v ňom uviedla, ţe ţalobkyňa v roku 2007 predala nehnuteľnosti v katastrálnom území J., zapísané na LV č. X., F. B. za kúpnu cenu štyri milióny slovenských korún a navrhla, aby si súd vyţiadal zo Správy katastra K. kúpnu zmluvu č. V. zo dňa
  4. septembra 2007 a kúpnu zmluvu č. V. zo dňa
  5. septembra
  6. Zároveň prvostupňovému súdu oznámila, ţe v rámci konania o pozemkových úpravách v katastrálnom území K., ţalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva pozemok parcelné číslo KN registra X.. vo výmere X. m2 a to v časti, ktorá je územným plánom mestskej časti K., určená pre individuálnu bytovú výstavbu, na čo ţiadala vykonať dopyt v mestskej časti K.. Ďalej uviedla, ţe uvedené skutočnosti sú dostatočným podkladom pre to, aby súd rozhodol v konaní v súlade so zásadou úspechu a ţiadala, aby súd vykonal dokazovanie pripojenými listinami. Vzhľadom na uvedené, ak prvostupňový súd nezaloţil uvedené podanie doručené mu zákonným spôsobom do spisu a odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia sp. zn. 11 Co 308/2012 z
  7. novembra 2012 uviedol, ţe nebol relevantným spôsobom navrhnutý ţiadny dôkaz o tom, ţe ţalobkyňa v roku 2007 predala časť svojich pozemkov za sumu 4 000 000 Sk a prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia č.k. 45 C 98/2008- 231 zo
  8. augusta 2012 vôbec neuvádza, či sa zaoberal týmito návrhmi na vykonanie dôkazov, 8 7 Cdo 71/2013 odňali súdy niţších stupňov týmto postupom ţalovanej moţnosť konať pred súdom a zaťaţili konanie vadou

§ 237

písm.f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý musel dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu aj prvostupňového súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţu byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedených dôvodov uznesenie odvolacieho i prvostupňového súdu

§ 243bods.

2 a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalovanej uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. mája 2013 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.