Obsah (4)

§ 224§ 237§ 243c§ 218

Najvyšší súd 7 Cdo 112/2012 Slovenskej republiky 7 Cdo 113/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. K., s miestom podnikania v H., IČO : X., zastúpeného JUDr.

§ 224ods.

1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal, ţe účastník konania na ţalovanej strane, tak ako je označený v rozsudku súdu prvého stupňa, 4 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a nemá ani procesnú spôsobilosť (keďţe nebol zastúpený), ţalobcovi sa odňala moţnosť konať pred súdom a vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa JUDr. V. Č. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

b/, c/, f/ a g/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe súd ţalobcovi nedoručil písomné vyjadrenie svedkyne M. S. z

1. júla 2009, vyjadrenie ţalovanej z
2. januára 2011 a tak mu znemoţnil sa k nim vyjadriť; súdy nevyhodnotili vykonané dôkazy výsluchom svedkov P. L., A. H., R. I., J. H., M. D., J. P., Š. F., H. M., a ďalších svedkov, ktorí potvrdili, ţe výpadok signálu bol len pri nepriaznivých poveternostných podmienkach; súd nezabezpečil a nevykonal dôkazy na rozhodné skutočnosti (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa JUDr. V. Č. pre jej priateľský pomer k JUDr. T. M., právnej zástupkyni ţalovanej a tieţ preto, ţe sudkyňa ţalobcovi odňala moţnosť konať pred súdom. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedka A. H. vyplýva, ţe ţalobca neporušil predmetnú zmluvu, pretoţe nebolo potrebné meniť terciálny kábel u abontenta pána I.. Dovolateľ sa nestotoţnil s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe výpovedný dôvod vo výpovedi z
3. apríla 2007 nebol uvedený a preto ju bolo potrebné posudzovať podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo to, či ţalovaná dala výpoveď pre porušenie článku III predmetnej zmluvy ţalobcom. Výpoveď ţalovanej z
4. apríla 2007 zo zmluvy nie je určitá a zrozumiteľná, a preto ju mali súdy povaţovať za absolútne neplatnú (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za nespravodlivé. Ţalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. T. M. v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe v konaní nedošlo k namietaným vadám, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia, ktoré povaţuje za vecne správne, zrušiť. Právna zástupkyňa ţalovanej ďalej uviedla, ţe sa so sudkyňou JUDr. Č. nestretáva, tvrdenia o ich priateľskom vzťahu povaţuje za vymyslené, nepodloţené a účelové. Z týchto dôvodov nepovaţovala dovolanie za opodstatnené a navrhla priznať trovy dovolacieho konania 64,41€. Okresný súd Humenné uznesením z
5. augusta 2011 č.k. 8 C 133/2007-1095 opravil označenie ţalovanej v záhlaví rozsudku Okresného súdu Humenné zo
6. decembra 2010 č.k. 8 C 133/2007-927 takto: T., so sídlom v H., IČO : X.. 5 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z
7. januára 2012 sp. zn. 9 Co 76/2011 potvrdil opravné uznesenie súdu prvého stupňa. Išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na postavenie účastníkov v konaní, na výroky opravovaného rozhodnutia, ani na obsahovú správnosť rozhodnutia. Uviedol, ţe opravné uznesenie sa týka záhlavia rozsudku, nie jeho výroku. Tam, kde sa zrejmá nesprávnosť prejavila len formálne (došlo k zrejmej nesprávnosti v označení ţalovanej) nie je jej oprava dôvodom pre nové otvorenie lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Pokiaľ ţalobca napáda správnosť rozhodnutí súdov oboch stupňov, odvolací súd to povaţuje za doplnenie dôvodov dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu. Pretoţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne dôvody spochybňujúce správnosť opravného uznesenia (správnosť obchodného mena ţalovanej), odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal, ţe odvolací súd nerozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku. Uviedol, ţe ţalobcovi sa odňala moţnosť konať pred súdom a vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa JUDr. V. Č. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ a g/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vyčítal, ţe bez návrhu opravil v odvolacom rozhodnutí označenie ţalovanej, čím došlo k poučovacej povinnosti súdom (§ 5 O.s.p.) o pasívnej legitimácii účastníka, t.j. kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania. Oprava označenia ţalovanej v záhlaví rozsudku sa týka celého rozsudku. Odvolací súd sa odvolaním podaným po oprave rozsudku (zo

1. septembra 2011) ešte nezaoberal a o tomto zatiaľ nerozhodol. Uvedeným postupom bola ţalobcovi odňatá moţnosti konať pred súdom. Argumenty pri vymedzení dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. korešpondujú s tým, čo ţalobca uviedol v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu (viď vyššie). Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe v konaní nedošlo k namietaným vadám, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie, ktoré povaţuje za vecne správne, zrušiť. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo zrejmú nesprávnosť pri označení ţalovanej i v dôsledku toho, ţe sám ţalobca v ţalobe nesprávne označil ţalovanú, čo v priebehu konania odstránil tým, ţe v niektorých prípadoch ţalovanú označil aj správne. Z týchto dôvodov navrhla dovolanie odmietnuť a priznať trovy dovolacieho konania 39,42 €. 6 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno totiţ dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa. Výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku obsahuje niekoľko výrokov: výrok potvrdzujúci prvostupňový rozsudok vo veci samej (viď ďalej 1.), zmeňujúci výrok o trovách prvostupňového konania a výrok o trovách odvolacieho konania (viď ďalej 2.) a výrok o nevylúčení sudkyne (viď ďalej 3.). Dovolateľ napadol tento rozsudok v celom rozsahu (t.j. všetky jeho výroky). Prípustnosť jeho dovolania posudzoval dovolací súd voči jednotlivým výrokom rozsudku samostatne.
2. Dovolanie ţalobcu smeruje predovšetkým proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok vo veci samej. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť tejto časti dovolania ţalobcu z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na to by uvedená časť dovolania ţalobcu bola procesne prípustná, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí 7 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale ani samotné nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/, d/ a e/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tejto časti dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti v postupe súdov niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, (ne)mal spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., či účastník konania (ne)mal procesnú spôsobilosť a (ne)bol riadne zastúpený v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p., či dovolateľovi bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a či (ne)došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Dovolateľom namietaná vada podľa § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. mala spočívať v tom, ţe v rozsudku súdu prvého stupňa nebola ţalovaná označená v súlade s jej zápisom v obchodnom registri a to pokiaľ ide o celé jej obchodné meno, v ktorom na jeho konci chýbalo slovo „H.“ (keď správne označenie je „T.“). Uvedenú nesprávnosť nachádzajúcu sa 8 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 v ţalobe (č.l. 1 spisu) ţalobca odstránil následným podaním, ktorým bol návrh na vydanie predbeţného opatrenia (č.l. 24 spisu), kde bola ţalovaná ako obchodná spoločnosť označená obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie v súlade s jej zápisom v obchodnom registri (porovnaj Obchodný register Okresného súdu Prešov, oddiel. X., vloţka č. X.). Súd prvého stupňa po tejto oprave vykonanej ţalobcom ďalej pokračoval v konaní s obchodnou spoločnosťou T.. Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, ţe oprava obchodného mena ţalovanej spoločnosti ţalobcom bez ďalšieho nemá ţiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. Ak súd prípadne i nesprávne uvedie obchodné meno účastníka konania zapísaného v obchodnom registri, nejedná sa o vadu konania v zmysle § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. Nejde ani o vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd túto zrejmú nesprávnosť opraví prezumovaným postupom v zmysle § 164 ods. 1 O.s.p. (vydaním opravného uznesenia), prípadne ak v ďalšom priebehu konania pri vydaní iného rozhodnutia súd uţ správne označí účastníka konania (napr. v rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní). Len nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. K vade takejto povahy v danom prípade nedošlo. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje ţalobcu a ţalovaného (§ 90 O.s.p.); ţalobcom je ten, kto podal ţalobu a ţalovaným ten, koho ţalobca v ţalobe za ţalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený ţalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná pasívna legitimácia). Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti aj pre právnické osoby (§ 18 OZ). Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného registra alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (§ 19 ods. 2 OZ). Vznikom právnická osoba nadobúda právnu subjektivitu i spôsobilosť byť účastníkom konania. Ţalovaná ako obchodná spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná
3. októbra 1997 a nebolo zistené, ţe by došlo k jej výmazu z tohto registra, preto má spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu – t.j. spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v plnom rozsahu) a preto je potrebné vychádzať zo stavu, ţe má aj spôsobilosť byť účastníčkou občianskeho súdneho konania (§ 19 O.s.p.). Z uvedených dôvodov konanie netrpí namietanou vadou podľa § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. 9 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Ţalobca v súvislosti s namietaním, ţe došlo k procesnej vade tejto povahy, v dovolaní uviedol, ţe súd mu 1/ nedoručil písomné vyjadrenie svedkyne M. S. z
4. júla 2009, vyjadrenie ţalovanej z
5. januára 2011 a tak mu znemoţnil sa k nim vyjadriť; 2/ riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa s vykonanými svedeckými výpoveďami preukazujúcimi, ţe výpadok signálu bol len pri nepriaznivých poveternostných podmienkach. Podaním z
6. júna 2009 (č.l. 447-474 spisu) M. S. súdu predloţila listiny a doplnila svoju výpoveď. Podaním z
7. januára 2011 sa ţalovaná vyjadrila k odvolaniu ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 1016-1020 spisu). Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by tieto podania boli súdom doručené protistrane v spore. To však samo osebe nezakladá záver o opodstatnenosti dovolateľom namietanej vady. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť, nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené (účastníkmi), alebo zabezpečené (súdom) s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, Milatová a ďalší proti Českej republike, č. 61811/00, ECHR 2005-V, Mareš proti Českej republike, č. 1414/03,
8. október 2006, Krčmář a ďalší proti Českej republike, č. 35376/97,
9. marec 2000, Vokoun proti Českej republike, rozsudok z
10. júla 2008, Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike, č. 23083/05, rozsudok z
11. apríla 2010). Z hľadiska sledovaných cieľov spravodlivého súdneho konania zabezpečujúceho právo účastníkov na rovnosť zbraní a kontradiktórne súdne konanie, nie je v predmetnom prípade procesným deficitom taký postup súdu, ak sa účastníkovi konania síce nedoručí písomné stanovisko protistrany, či iné podania, ak tieto nemali podstatný (rozhodujúci) vplyv pre konečné rozhodnutie súdu. Ţalobca ani netvrdí, ţe práve uvedené podania a k nim pripojené listiny boli takého významu, na ktorých súdy zaloţili svoje rozhodnutia. Z odôvodnenia potvrdzujúceho rozhodnutia vyplýva, ţe dôvodom zamietnutia ţaloby bol právny záver o tom, ţe platnosti predmetnej výpovede zo zmluvy v zmysle § 582 10 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 Občianskeho zákonníka nebráni, ak táto bola daná bez uvedenia dôvodu. V danom prípade medzi nedoručenými podaniami a dôvodmi rozhodnutia dovolací súd nenachádza takú relevanciu, ktorá by odôvodňovala záver o odňatí moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Dovolateľ tieţ tvrdí, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov nie sú riadne odôvodnené, uvádza, ţe súdy v nich nevyhodnotili jednotlivé svedecké výpovede (§ 157 ods. 2 O.s.p.). K tomu je potrebné uviesť, ţe na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07). Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a preto tieto (ako celok) nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie rozsudkov zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú v súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi. Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu zamietli. Vysvetlili tieţ to, akými právnymi úvahami sa riadili, pokiaľ povaţovali za platnú výpoveď z predmetnej zmluvy. Podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne konkrétne, určité, zrozumiteľné a vyčerpávajúce sú dôvody odvolacieho súdu, ktorými zdôvodnil potvrdzujúce rozhodnutie. Za tohto stavu nemoţno dovolateľovi prisvedčiť, ţe konanie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľ z obsahového hľadiska namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe tzv. iná (neţ v § 237 O.s.p. uvedená) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod, prípustnosť dovolania ale nezakladá. K námietke, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje 11 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe ţalobcom bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Ţalobca v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k závaţnej procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., pretoţe vo veci pred súdom prvého stupňa rozhodovala vylúčená sudkyňa pre priateľský vzťah medzi sudkyňou a právnou zástupkyňou ţalovanej. Treba dodať, ţe v § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré aj samostatne vedú k procesnej vade významnej podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným. V danom prípade ale spis nedáva ţiadny podklad pre záver, ţe v konaní došlo k namietanej procesnej vade – vec prejednali a rozhodli miestne a vecne príslušné súdy sudcami určenými rozvrhmi práce súdov, ktorých vylúčenie z prejednávania a rozhodovania nemoţno vyvodiť zo ţiadnej súčasti spisu a to ani pokiaľ ide o ţalobcom tvrdený priateľský vzťah medzi sudkyňou prejednávajúcou vec na súde prvého stupňa a právnou zástupkyňou ţalovanej. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok vo veci samej, nie je procesne prípustné.

1. Dovolanie ţalobcu smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách prvostupňového o zároveň rozhodnuté i o trovách odvolacieho konania. Dovolaním sú v tejto časti napadnuté výroky, ktoré sú síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, majú ale charakter uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p.) a tento charakter nestrácajú, i keď sú súčasťou výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť uvedenej časti dovolania posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). 12 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 Výpočet uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie procesne prípustné, podáva § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale z okruhu uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné, výslovne vylučuje (m.i.). uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. Vzhľadom na to je dovolanie v danej časti procesne neprípustné.
2. Ţalobca napadol dovolaním tieţ výrok rozsudku odvolacieho súdu o nevylúčení sudkyne súdu prvého stupňa z prejednávania a rozhodovania tejto veci v zmysle § 14 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky pre túto časť podaného dovolania skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe o podanom dovolaní konať. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Medzi podmienky konania patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona. V prejednávanej veci je dovolateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom – advokátom. Z hľadiska formálneho aj obsahového (predovšetkým z označenia jeho procesného úkonu, citácie relevantných ustanovení zákona, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čoho sa účastník domáha) nebolo moţné mať pochybnosti o tom, ţe procesný úkon ţalobcu, ktorým napadol výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove z
3. júna 2011 sp. zn. 9 Co 7/2011 o nevylúčení sudkyne, je dovolaním v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. Skutočnosť, ţe určité rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, ţe tento súd rozhodoval ako súd odvolací. V občianskom súdnom konaní totiţ krajský súd môţe rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale tieţ ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie krajského súdu o tom, ţe sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je rozhodnutím vydaným mimo inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ako súd odvolací; proti rozhodnutiu krajského súdu nie sú v tomto prípade Občianskym súdnym poriadkom pripustené opravné prostriedky, preto ani neexistuje funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. 13 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 Z uvedených dôvodov muselo byť konanie o dovolaní ţalobcu v tejto časti podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

§ 243cO.s.p.

zastavené. 4. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe v zostávajúcej časti (bod 1/ a 2/) dovolanie je procesne neprípustné a pretoţe neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

1. Ţalobca podal dovolanie aj proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené opravné uznesenie súdu prvého stupňa uznesenie (uznesenie Krajského súdu v Prešove z
2. januára 2012 sp. zn. 9 Co 76/ 2011). Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolanie podľa § 239 O.s.p. nie je prípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol 14 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. dovolací súd pre túto časť konania nezistil. Dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ ţalobca v dovolaní nenapáda postup súdov, ktorý by sa vzťahoval k napadnutému uzneseniu, z objektívneho hľadiska nemôţe dovolateľ predpokladať, ţe jeho argumentácia bude dovolacím súdom zohľadnená. Pokiaľ dovolateľ odvolaciemu súdu vyčítal, ţe bez návrhu opravil v záhlaví rozsudku označenie ţalovanej, je zrejmé, ţe dovolanie v tejto časti nesmeruje proti rozhodnutiu (uzneseniu), ktoré ţalobca týmto dovolaním napáda. Dovolací na tomto mieste odkazuje na bod 1/ odôvodnenia tohto rozhodnutia (viď vyššie), v ktorom vysvetľuje, prečo postup odvolacieho súdu pri správnom označení ţalovanej v rozsudku nepovaţoval za vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ sa mýli, ak nerozlišuje medzi nesprávnosťou pri označení účastníka konania a jeho vecnou (hmotnoprávnou) legitimáciou. Ak dovolateľ poukazuje na účinky, ktoré sú spojené s vydaním opravného uznesenia vo vzťahu k moţnosti pouţitia riadnych opravných prostriedkov k tomu dovolací súd uvádza, ţe je len na ţalobcovi, či vyuţije (resp. vyuţil) moţnosť podať riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje odvolací súd. Dovolaciemu súdu je daná moţnosť preskúmavať len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1 O.s.p.). K argumentom ţalobcu pri vymedzení dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. dovolací súd odkazuje na bod 1/ odôvodnenia tohto rozhodnutia (viď vyššie), v ktorom vysvetľuje dôvody, pre ktoré konanie nie je zaťaţené ani vadou konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré vydal opravné uznesenie a odvolací súd uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj so zreteľom na obsah odvolania ţalobcu). Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. 15 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012 K prípadne uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré ţalobca mienil uplatniť proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené opravné uznesenie vydané súdom prvého stupňa je potrebné zopakovať, ţe na tzv. inú vadu konania a nesprávne právne posúdenie veci môţe dovolací súd prihliadať, len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však ale nie je tento prípad. V danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 6. V dovolacom konaní bola procesne úspešná ţalovaná, ktorá si právo na náhradu trov konania uplatnila a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd ţalovanej v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 vetou prvou O.s.p. priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu proti rozsudku z

1. augusta 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)], predstavuje spolu 64,41 €. Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania za vyjadrenie k dovolaniu zo
2. júna 2012 (smerujúce voči uzneseniu), lebo ho vzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania v tejto časti z právneho hľadiska subsumovalo uţ vyjadrenie ţalovanej k dovolaniu vo veci samej, za ktoré bola ţalovanej náhrada trov dovolacieho konania priznaná. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. mája 2013 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 16 7 Cdo 112/2012 7 Cdo 113/2012