1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby A. Š. C. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2009, sp. zn. 4 Tost 5/2009 rozhodol, že je prípustné vydanie na trestné stíhanie vyžiadanej osoby občana Ruskej federácie A. Š. C. do Ruskej federácie pre skutky uvedené v tomto rozhodnutí právne kvalifikované ako trestný čin banditizmu
č. 2, článku 209, siahnutia na život pracovníka orgánu právnej ochrany
článku 317, lúpeže
článku 162 č. 3 a krádeže zbrane skupinou osôb
písm. b/, č. 4 článku 226 Trestného zákonníka Ruskej federácie. Vyžiadaná osoba sa od
3 Tr. por. per analogiam zamietol žiadosť vyžiadanej osoby A. Š. C., o prepustenie z vydávacej väzby. Proti tomuto uzneseniu podal A. Š. C. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu a tiež vlastným písomným podaním. 2 3 Tost 37/2013 V sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol, že vydávacia väzba trvá už ôsmy rok, pričom viac ako tri roky sa nerealizuje jeho vydanie. To, že sa formou sťažnosti obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, mu nemôže byť pričítané na jeho ťarchu. Dĺžka trvania väzby je
názoru vyžiadanej osoby neprimeraná, pretože slovenské orgány nepostupovali vo veci vydania primerane rýchlo. Vyplýva to aj z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z
1 písm. a/ Tr. por. sám rozhodol tak, že ho prepustí na slobodu. Vo vlastnoručne napísanej sťažnosti A. Š. C. namietal, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave je nepreskúmateľné a nezákonné. Nie je z neho zrejmé, na základe akých skutočností bola obmedzená jeho osobná sloboda. Namieta tiež, že krajský súd nerešpektoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dôvodnosť vydávacej väzby neustále argumentuje tým, že zákon, ani článok 5 Dohovoru neobsahuje časové limity celkového trvania vydávacej väzby. Tento výklad, s ktorým sa vyžiadaná osoba nestotožňuje, vytvára priestor pre teoreticky neobmedzenú dobu trvania vydávacej väzby. Už doterajšie trvanie vydávacej väzby považuje za nezákonné, porušujúce právo na osobnú slobodu zaručenú čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1, ods. 4 Dohovoru. Zdôraznil, že na území Slovenskej republiky má postavenie žiadateľa o azyl a vzhľadom na predbežné opatrenie Európskeho súdu pre ľudské práva sa domnieva, že by na rozhodnutie slovenských orgánov mohol čakať v niektorom zariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nie vo väzbe. V závere A. Š. C. zopakoval návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho prepustenie na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby nie je dôvodná. Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že vyžiadaná osoba A. Š. C. bol vzatý do predbežnej väzby uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. apríla 2006, 3 3 Tost 37/2013 sp. zn. 3Ntc 2/2006,
1 Tr. por., na základe návrhu Krajského prokurátora v Trnave (po vykonaní predbežného vyšetrovania o žiadosti Generálnej prokuratúry Ruskej federácie zo dňa
1 Tr. por. vzatý do vydávacej väzby. Krajský súd v Trnave zo dňa
5 Tr. por. zrušil predchádzajúce uznesenie Krajského súdu v Trnave a vyslovil, že vydanie A. Š. C. do Ruskej federácie na trestné stíhanie pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin banditizmu
č. 2, čl. 209, siahnutia na život pracovníka orgánu právnej ochrany článku 317, lúpeže
čl. 162 č. 3 a krádeže zbrane skupinou osôb
písm. b/ č. 4 čl. 226 Trestného zákonníka Ruskej federácie je prípustné. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
Minister spravodlivosti však nemohol rozhodnúť o povolení vydania vyžiadanej osoby do Ruskej federácie, nakoľko Európsky súd pre ľudské práva na podklade žiadosti vyžiadanej osoby podanej tomuto súdu
pravidla 39 Rokovacieho poriadku dňa
1 Tr. por. ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v extradičnom konaní na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Z tohoto ustanovenia je zrejmé, že účelom vydávacej väzby je zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby v extradičnom konaní na území Slovenskej republiky, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, ktoré v predmetnej veci stále prebieha. Vydávacia väzba nie je väzbou
štvrtej hlavy Trestného poriadku, a preto súd pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby nie je viazaný dôvodmi väzby
por. Rovnako lehoty trvania väzby v zmysle § 76 ods. 6 Tr. por. (kedy obmedzenie osobnej slobody obvineného môže trvať len zákonom vymedzenú dobu) nie je možné aplikovať pri vydávacej väzbe. Krajský súd správne postupoval, keď žiadosť vyžiadanej osoby A. Š. C. o prepustenie z vydávacej väzby zamietol, keďže v súčasnej dobe nie je možné rozhodnúť o povolení vydania vyžiadanej osoby a aj
názoru najvyššieho súdu trvanie vydávacej väzby v zmysle § 506 ods. 1 Tr. por. je naďalej dôvodné. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje nedôvodnosť v sťažnosti uvedenej námietky vyžiadanej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Naopak, krajský súd jasne vysvetlil, čo doplneným dokazovaním zistil a ako tieto zistenia vyhodnotil. 5 3 Tost 37/2013 Najvyšší súd v súlade s argumentáciou prvostupňového súdu pripomína, že celková dĺžka vydávacej väzby nie je obmedzená žiadnym relevantným právnym predpisom. Ani článok 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb. neurčuje časový limit trvania vydávacej väzby. V súvislosti s argumentmi vyžiadanej osoby, že v prípade prepustenia z vydávacej väzby by sa mohol zdržiavať v inom zariadení ministerstva vnútra, nakoľko má postavenie žiadateľa o azyl, najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorý po doplnení dokazovania zistil, že azylové konanie vo veci vyžiadanej osoby A. Š. C. bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené by sa A. Š. C. nemohol zdržiavať v zariadení ministerstva vnútra pre azylantov. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby A. Š. C.
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 4. decembra 2013 JUDr. Igor B u r g e r, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.