č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „stavebný zákon“), § 88a ods.4 a § 66 ods. 2 8Sžo/203/2010 1,2,3 stavebného zákona,
71/1967 Zb. a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, dodatočne povolil žalobcom 1,2 vykonané stavebné práce na stavbe „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D v Meste K.“ na parcele č. KN C X., kat. úz. K. a zároveň týmto rozhodnutím nariadil vlastníkom stavby – žalobcom 1./., 2./, odstránenie stavby „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D v Meste K.“, na parc. č. KN C X., kat. úz. K. v rozsahu prístavba dvorového traktu (časť C). Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe rozhodujúcou skutočnosťou bolo posúdenie otázky, či boli splnené zákonné podmienky na dodatočné povolenie tejto časti stavby (časti C). Zdôraznil, ţe stavebníkovi patrí preukázať, ţe dodatočné povolenie stavby nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Dôkazné bremeno je na stavebníkovi, avšak ţalobcovia nepreukázali, ţe prístavba dvorového traktu nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom v tejto súvislosti súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotoţnil. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ochrana pamiatkového fondu, do ktorého nepochybne patrí aj národná kultúrna pamiatka – predmetný meštiansky dom nachádzajúci sa v Pamiatkovej rezervácii K., zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. X., je verejným záujmom. Bolo v kompetencii krajského pamiatkového úradu v Prešove sa k otázkam na úseku ochrany pamiatkového fondu vyjadrovať a stavebný úrad bol povinný na základe takýchto stanovísk rozhodnúť. Krajský súd v súvislosti s námietkami ţalobcov, ţe správne orgány neskúmali, ţe prístavba dvorovej časti bola v záujme ochrany ţivota a zdravia ľudí, a to, či vôbec ešte išlo o pamiatkový objekt, uviedol, ţe tieto boli nad rámec námietok uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného, a preto sa nimi ţalovaný zaoberať nemohol. Uvedená problematika však úzko súvisí s dôkazným bremenom na strane stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby, v ktorom ţalobcovia takýmto spôsobom neargumentovali ani nepredloţili dôkazy preukazujúce takýto verejný záujem. Proti predmetnému rozsudku podali ţalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd vyhovie v celom rozsahu ţalobnému návrhu a ţalovaného zaviaţe k náhrade trov konania. Ako dôvod odvolania uviedli, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobcovia dôvodili, ţe počas realizácie povolenej stavby došlo na ich 3 8Sžo/203/2010 stavbe z poveternostných dôvodov k zničeniu strechy a vytvoreniu trhlín na pôvodných obvodových stenách objektu, čo ich prinútilo zasiahnuť a na základe posúdenia statika odstrániť stropné trámy a zabezpečiť statiku obvodových múrov prístavbou dvorového traktu časti C, o ktorý sa narušený múr opiera. Táto skutočnosť bola preukázaná i statickým posudkom uţ v stavebnom konaní. Uviedli, ţe túto skutočnosť si uvedomovali aj pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Prešove, pričom poukázali na časť stanoviska, z ktorého
názoru ţalobcov vyplývalo, ţe terajší spôsob postupu obnovy objektu povaţoval krajský pamiatkový úrad za krajné a nutné riešenie zabezpečenia obvodových múrov. V prípade, ţe by nedošlo k takejto realizácii prístavby chodbového traktu C, o zbúranie ktorého sa jedná, hrozilo by zrútenie obvodových, pôvodných a taktieţ pamiatkovo chránených múrov celej stavby ţalobcov a ohrozenie susednej stavby – meštiackeho domu č. X. na Ul. D v K. Ďalej uviedli, ţe krajský pamiatkový úrad odmietol zlegalizovať nepovolenú stavbu, hoci konštatoval, ţe pamiatkové hodnoty uţ boli odstránené, ktorú skutočnosť krajský súd nijako nevyhodnotil. Ţalobcovia zdôraznili, ţe všeobecný záujem bol ţalovaným, ako aj súdom prvého stupňa nesprávne zúţený len na záujem na zachovaní pamiatkového charakteru dvorovej časti pozemku, na ktorom je postavená prístavba dvorového traktu časť C. Verejný záujem je potrebné posudzovať širšie, nie len vo vzťahu k jedinému dôkazu, ale vo vzťahu k všetkým preukázaným skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo. V konaní bolo statickým posudkom preukázané, ţe stavbou chodbového traktu časti C došlo k stabilizácii celej stavby zo statického hľadiska, pričom išlo o krajné a nevyhnutné riešenie situácie na stavbe, uţ po odstránení pamiatkovo chránených prvkov pod zničenou strechou stavby. Z týchto preukázaných skutočností navyše vyplynulo aj ohrozenie susednej stavby, meštiackeho domu č. X. na Ul. D., ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Nariadením odstránenia stavby dôjde k opätovnej statickej destabilizácii celej stavby ţalobcov, k jej pravdepodobnému zrúteniu a tieţ k poškodeniu alebo zrúteniu susednej stavby. Tento názor je moţné podloţiť statickým posudkom a taktieţ citovaným stanoviskom krajského pamiatkového úradu. Tým dôjde nielen k ohrozeniu majetku, pamiatkových hodnôt, ku ktorým zničením stavby ţalobcov a aj susednej stavby nesporne dôjde, ale vznikne aj ohrozenie ţivota a zdravia ľudí, či uţ verejnosti alebo uţívateľov týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti mal krajský súd ako aj ţalovaný posúdiť, či je vo verejnom záujme zachovanie stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením a predíde sa tak škode na majetku, pamiatkových hodnotách a prípadne aj na zdraví a ţivotoch alebo sa dá prednosť verejnému záujmu, ktorý je reprezentovaný záujmom na zachovaní nezastavenej časti pozemku ţalobcov, ktorá je v súčasnosti zastavaná chodbovým traktom C. Záverom ţalobcovia uviedli, 4 8Sžo/203/2010 ţe pokiaľ by bolo verejným záujmom len zachovanie kultúrneho dedičstva a neprihliadalo by sa aj na ochranu majetku, zdravia a ţivota ľudí tak, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe nariadením zbúrania prístavby dvorového traktu C dôjde k narušeniu statiky celého objektu ţalobcov, ktorý je naďalej pamiatkovo chránený, zrejme aj k jeho zrúteniu a k poškodeniu susedného meštiackeho domu. K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 13.7.2010 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe skutkové tvrdenia ţalobcov sú nielen nedôvodné, ale aj nepravdivé. Zo ţiadneho predloţeného dôkazu, a to ani zo statického posudku, nebolo moţné vyvodiť skutkový záver o tom, ţe v prípade, ak by bola prístavba časť C zrealizovaná
záväzných podmienok krajského pamiatkového úradu (ten určil, ţe prístavba môţe byť zrealizovaná
projektovej dokumentácie, avšak nie v šírke celého objektu, ale len jeho časti, maximálne v šírke západného obytného traktu), hrozilo by zrútenie a poškodenie susedného meštiackeho domu. Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D. zo statického posudku nevyplývajú a rovnako ani to, ţe vykonanie prístavby
záväzných podmienok v platnom stavebnom povolení by malo za následok zrútenie stavby. Ţalovaný ďalej označil ako nepravdivé tvrdenia ţalobcov, ţe krajský pamiatkový úrad si uvedomoval potrebu realizácie prístavby časti C v celej šírke objektu, pričom v tejto súvislosti ţalovaný poukázal na relevantnú časť stanoviska krajského pamiatkového úradu. Ţalovaný uviedol, ţe chránenou pamiatkovou hodnotou v tomto prípade je,
stanoviska krajského pamiatkového úradu z 22.9.2008, historická zástavba parcely. Táto je nielen pamiatkovou hodnotou predmetného meštiackeho domu, ale aj pamiatkového územia, t. j. Pamiatkovej rezervácie K. Ţalovaný ďalej uviedol, citujúc jednotlivé ustanovenia stavebného zákona a zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, ţe stanovisko krajského pamiatkového úradu k projektovej dokumentácii je záväzné, a preto bol dôvod na postup stavebného úradu
1 stavebného zákona. V záujme ochrany práv ţalobcov ako stavebníkov poţiadal prvostupňový správny orgán o preskúmanie záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu jeho nadriadený orgán – Pamiatkový úrad SR, ktorý toto listom č. PU-08/1031-4/4951/HAB zo dňa 4.7.2008 potvrdil ako vecne správne. Ochrana pamiatkového fondu sa v zmysle § 126 stavebného zákona pokladá za verejný záujem. Zákon ho označuje i ako záujem chránený osobitnými predpismi.
názoru ţalovaného je za verejný záujem okrem iného potrebné vţdy povaţovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi. Ţalovaný ale ani prvostupňový súd neboli oprávnení sa od záväzného 5 8Sžo/203/2010 stanoviska odchýliť, prípadne ho nerešpektovať. K argumentácii ţalobcov, ţe v danom prípade mal byť uprednostnený verejný záujem na ochranu ţivota a zdravia osôb, prípadne ochranu susedného pamiatkového objektu, ţalovaný uviedol, ţe je neprípustná a v rozpore so zákonom. Verejným záujmom na základe stavebného zákona je v danom prípade zachovanie pamiatkovej hodnoty spočívajúcej v charaktere zástavby pozemku. Ochrana tohto verejného záujmu sa musí zabezpečiť v súlade s ostanými verejnými záujmami, vrátane ochrany ţivota a zdravia. Záväzné stanoviská musia byť zosúladené, inak nemoţno dodatočné stavebné povolenie vydať. Týmto postupom sa vylučuje moţnosť zrealizovať stavbu, ktorá nespĺňa poţiadavky na statickú stabilitu objektu. Ak v dôsledku činnosti ţalobcov došlo k ohrozeniu statiky objektov (vrátane susedného meštiackeho domu), bolo nevyhnutné vypracovať projektovú dokumentáciu úprav takým spôsobom, aby bola na jednej strane zachovaná statika objektu a na strane druhej aj poţiadavka na zachovanie dvorového traktu. Nemoţno sa stotoţniť s tvrdením, ţe pokiaľ i ţalobcami uskutočnené riešenie poskytuje statické zabezpečenie objektu, je nutné ho bez ďalšieho akceptovať a stavbu dodatočne povoliť, hoci je v rozpore s ostatnými záujmami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho 6 8Sžo/203/2010 spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie ţalobcov 1./, 2./ a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Mesta Keţmarok č.j. SÚ 13/2008-Mj z 23.10.2008, ktorým
§ 88a ods.4 a § 66 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona
71/1967 Zb. a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, dodatočne povolil ţalobcom 1,2 vykonané stavebné práce na stavbe „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D. v meste K.“ na parcele č. KN C X., kat. úz. K. a zároveň týmto rozhodnutím nariadil vlastníkom stavby – žalobcom 1./., 2./, odstránenie stavby „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D. X. v meste K.“, na parc. č. KN C X., kat. úz. K. v rozsahu prístavba dvorového traktu (časť C).
1, 2, 4, 5, 6, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úprav uţ realizovanej stavby. 7 8Sžo/203/2010 Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloţí ţiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66.
Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţanie všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a ţivotného prostredia, dodrţanie príslušných technických predpisov, prístup a uţívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie poţiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne poţiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, pouţitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa
potreby ďalej určí: predloţenie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodrţania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloţenie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie poţiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch 8 8Sžo/203/2010 pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe
, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1, písm. d/], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), poţiadavky na označenie stavby na stavenisku. V zmysle § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – Správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol. Predpokladom začatia stavebného konania
stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolania. Stavebný úrad v tomto konaní môţe nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 ak vlastník stavby poţadované doklady nepredloţí v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, 9 8Sžo/203/2010 alebo aj v prípade
6 ak stavebník nepredloţí ţiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Rozsah poţadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa konanie
tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých ţivotných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o poţiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na ţivotné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závaţných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu
, ktorý uplatňuje poţiadavky
osobitných predpisov.
ods.1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní 10 8Sžo/203/2010
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôţe rozhodnúť vo veci. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe Mesto Poprad ako stavebný úrad rozhodnutím nariadil odstránenie stavby „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D. X. v Meste K.“, na parc. č. KN C X., kat. úz. K. v rozsahu prístavba dvorového traktu (časť C), potom ako mal v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby preukázaný nesúlad tejto stavby s verejnými záujmami na základe záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Prešove č.l. PO-08/388-02/1976/Bj z 28.2.2008, v ktorom uviedol, ţe neschvaľuje projektovú dokumentáciu obnovy „Prestavby meštiackeho domu – Zmeny stavby pred dokončením – Skutočné prevedenie stavby“, ktorú vyhotovil Ing. Arch. J. F., architektonický ateliér. V zmysle § 32 ods.10 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o kaţdej prípravnej dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej dokumentácii úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky pre postup stavebného úradu
ods.1 stavebného zákona, pretoţe stanovisko krajského pamiatkového úradu k projektovej dokumentácii je záväzné. Aj
názoru odvolacieho súdu ochranu pamiatkového fondu v zmysle § 126 stavebného zákona treba pokladať za verejný záujem. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnou argumentáciou ţalovaného, ţe za verejný záujem je okrem iného potrebné vţdy poţadovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi, pričom zákonodarca subsumoval ochranu pamiatkového fondu pod pojem verejného záujmu v ustanovení § 1 ods. 2 zák. č. 49/2002 Z. z. v zmysle ktorého tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Ţalovaný sa náleţite vyporiadal s námietkami ţalobcov uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, ţe v rámci maximálne stručného odvolania námietkou ohľadne verejného záujmu vo vzťahu k ochrane ţivota 11 8Sžo/203/2010 a zdravia, ako aj majetku iných osôb vôbec neargumentovali) dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby postavenej stavebníkmi v rozpore so stavebným povolením a s verejnými záujmami. Ţalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náleţitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa napadnutého odvolaním ţalobcov. Odvolací súd sa stotoţnil v plnom rozsahu s argumentáciou ţalovaného v tom, ţe verejným záujmom na základe stavebného zákona je v danom prípade zachovanie pamiatkovej hodnoty spočívajúcej v charaktere zástavby pozemku. Ochrana tohto verejného záujmu sa musí zabezpečiť v súlade s ostanými verejnými záujmami, vrátane ochrany ţivota a zdravia. Záväzné stanoviská musia byť zosúladené, inak nemoţno stavebné povolenie, resp. dodatočné stavebné povolenie vydať (§ 140b ods.1 stavebného zákona). Týmto postupom sa vylučuje moţnosť zrealizovať stavbu, ktorá poţiadavky na statickú stabilitu objektu nespĺňa. Za stavu, ţe v dôsledku stavebnej činnosti ţalobcov došlo k ohrozeniu statiky objektov bolo potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu úprav takým spôsobom, aby bola zachovaná statika objektu a zároveň splnená aj poţiadavka na zachovanie dvorového traktu v zmysle záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Aj
názoru odvolacieho súdu je nespornou skutočnosťou, ţe ţalobcovia vedome vykonali stavebné úpravy v rozpore so stavebným povolením, o čom bolo rozhodnuté aj v trestnom konaní. Časť stavby bola napokon dodatočne povolená vzhľadom k tomu, ţe vykonané stavebné úpravy uţ objektívne neumoţňujú prinavrátenie zničených pamiatkových hodnôt, pričom len v poslednej, dvorovej časti odstránením stavby moţno dosiahnuť súlad s verejným záujmom. Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcami nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţnil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. 12 8Sžo/203/2010 V Bratislave 28. júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.