Najvyšší súd 3 MCdo 30/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. K., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. Mgr. Š. B., advokátom so sídlom v

§ 150O.s.p.

a priznal ţalovaným ½ im prislúchajúcej náhrady, keď zohľadnil dôvody osobitného zreteľa na strane ţalobkyne – nepriaznivú sociálnu situáciu, berúc do úvahy aj skutočnosť, ţe ţalobkyňa spor sama vyvolala, viackrát zapríčinila odročenie pojednávania, čím spôsobila predĺţenie konania a nárast trov na strane ţalovaných. Krajský súd v Ţiline na odvolanie všetkých účastníkov konania uznesením z

1. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 296/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa z hľadiska § 150 O.s.p. dospel k záveru, ţe na strane ţalobkyne vzhľadom k jej sociálnym a zdravotným pomerom je daný dôvod v danom zákonnom ustanovení uvedený. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa však pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvaţoval aj pomery na strane ţalovaných z hľadiska toho, či nepriznanie trov (aj čiastočné) môţe mať dopad na osobné, prípadne majetkové pomery ţalovaných 1/ a 2/. Pri tomto posudzovaní zohľadnil, ţe ţalovaný 1/ je právnickou osobou, ktorého spočiatku zastupovala JUDr. B. a aţ neskôr sa nechal zastupovať advokátkou JUDr. Š., ktorá reálne ţiadne úkony nevykonávala a preniesla zastupovanie na Advokátsku kanceláriu JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom v Ţ., ktorú poverila zastupovaním v konaní aj ţalovaná 2/. Pokiaľ ide o ţalovanú 2/ poukázala na to, ţe vykonáva povolanie advokáta a ţe je neúčelné, aby ju v konaní „zastupovala vlastná advokátska kancelária a za zastupovanie si účtovala trovy v zmysle jednotlivých úkonov, ktoré v niektorých prípadoch vykonávala sama“. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd tohto názoru, ţe je daný dôvod v zmysle § 150 O.s.p. nepriznať ţalovaným ţiadnu náhradu trov konania, pričom takýmto spôsobom nebude zasiahnuté do ich majetkových práv. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., keď ţalobkyňa si náhradu trov neuplatnila a ţalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní. 3 3 MCdo 30/2012 Na základe podnetu ţalovaných 1/ a 2/ napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
2. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 296/
3. Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k ţalovanému 1/ poukázal na § 24 O.s.p., z ktorého vyplýva, ţe aj právnická osoba sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, ako i ţe úkon ţalovaným 1/ zvolenej advokátky JUDr. I. Š., ktorým substitučne splnomocnila zastupovaním Advokátsku kanceláriu JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom v Ţ. je súladný s § 25 ods. 3 O.s.p., z ktorých dôvodov je zastupovanie ţalovaného 1/ advokátom a následné substitučné splnomocnenie na zastupovanie v konaní úplne legitímne. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k ţalovanej 2/ poukázal na to, ţe i keď menovaná je advokátkou a spoločníčkou a konateľkou Advokátskej kancelárie JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom v Ţ., v konaní vystupovala ako fyzická osoba a ako taká sa môţe dať zmysle § 24 O.s.p. zastupovať v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Zo ţiadnej právnej úpravy nevyplýva, ţe by sa advokát nemohol dať v konaní zastupovať iným advokátom a ţe by v konaní ako zástupca nemohla vystupovať „vlastná“ advokátska kancelária, ktorá je samostatným právnym subjektom. Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom a navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť. Ţalovaní 1/ a 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu ţalovanými 1/ a 2/ (§ 243e ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť. Z ustanovenia § 242 ods. l O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. vyplýva, ţe súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tieţ 4 3 MCdo 30/2012 v ňom uplatneným dovolacím dôvodom; obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Najvyšší súd na základe toho uzavrel, ţe v danej veci nedošlo v konaní na súdoch niţších stupňov k procesným vadám v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Najvyšší súd pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania vzal na zreteľ, ţe účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l O.s.p.) a ţe ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 vetra prvá O.s.p.); zohľadnil tieţ, ţe ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a princípom procesného zavinenia na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Len výnimočne môţe súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené 5 3 MCdo 30/2012 predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môţe súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Ustanovenie § 150 O.s.p. umoţňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vţdy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemoţno interpretovať tak, ţe súdu umoţňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vţdy náleţite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej – ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, ţe všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150 O.s.p. na (medziiným tieţ majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môţe byť v určitej veci tieţ to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, ţe sú dané dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.; rozdiel bol len v názore v rozsahu priznania, resp. nepriznania náhrady trov konania procesne úspešným ţalovaným 1/ a 2/. Podstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. mala spočívať v nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácii ţalobkyne a na strane ţalovaných akcentoval to, ţe na ich strane išlo o neúčelné vynaloţené trovy, nakoľko ţalovaný 1/ ako právnická osoba sa nechal zastupovať advokátkou, ktorá následne substitučne splnomocnila zastupovaním v konaní zástupcu ţalovanej 2/ a ţalovaná 2/ hoci vykonáva sama advokátsku činnosť sa nechala naviac zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorej je jedným zo spoločníkom a konateľov. 6 3 MCdo 30/2012 Zohľadnenie vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu k ţalovaným z hľadiska posúdenia účelnosti nimi vynaloţených trov dovolací súd nepovaţuje za správne a dôvody uvedené generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní za dôvodné. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môţe si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa §

1. Ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť. Advokát je povinný účelne vyuţívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (§ 25 O.s.p.). Podľa § 26 ods. 4 O.s.p. právnická osoba zaloţená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môţe zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám a kaţdý účastník konania bez ohľadu na to, ţe ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zástupcu právnickej osoby je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného poverenia; v takom prípade nejde o zastúpenie v zmysle § 24 O.s.p. Ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta a takto zvolený advokát sa môţe dať zastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej plnej moci. Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto 7 3 MCdo 30/2012 vzťahoch na strane ţalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí. Podľa názoru najvyššieho súdu nemoţno povaţovať za správny a zákonu zodpovedajúci postup odvolacieho súdu, keď pri posudzovaní dôvodov pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, zohľadnil na strane ţalovaných také okolnosti, ktorými im uprel právo vyplývajúce z § 24 O.s.p. a vyhodnotil udelenie plnomocenstva ţalovaným 1/ na zastupovanie v konaní advokátovi a ním následné substitučné plnomocenstvo na zastupovanie pre advokátsku kanceláriu, ako i zastupovanie ţalovanej 2/, ktorá vykonáva advokátsku činnosť, advokátskou kanceláriou, a s tým súvisiace náklady za neúčelné vynaloţené. V tomto smere treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, ţe konanie ţalovaného 1/, aj keď je právnickou osobou, keď sa dal v konaní zastupovať advokátom a úkony advokáta v súvislosti so substitučným splnomocnením Advokátskej kancelárie JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom v Ţ., sú plne súladné s § 24 a § 25 ods. 3 O.s.p., ako i ţe konanie ţalovanej 2/, ktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní Advokátsku kanceláriu JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom v Ţ., a to aj napriek tomu, ţe ja sama advokátkou a ţe je jednou zo spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej kancelárie, je úplne súladné s § 24 O.s.p. a neprieči sa ani zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, a ţe tieto skutočnosti nemôţu byť zohľadnené v neprospech ţalovaných z hľadiska § 150 ods. 1 O.s.p, nakoľko konanie ţalovaných 1/ a 2/ dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne. Na základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namietal dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd preto mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd, viazaný obsahom a rozsahom mimoriadneho dovolania, nezaoberal sa námietkami ţalobkyne uvedenými vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, ktoré prekračovali rozsah tohto opravného prostriedku. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 8 3 MCdo 30/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. októbra 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková