← Slovensko

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 270/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Mgr. A. Č., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. L., bývajúcim v B., 2/ Ing. A. Č., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. N. Š., advokátkou so sídlom v B., 3/ Ing. B. Č., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. L. K., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ H., so sídlom v B., 2/ B. M., so sídlom v B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22 C 246/2005, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 okrem výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
  3. decembra 2010 č.k. 22 C 246/2005-254 o zamietnutí ţaloby voči ţalovanému 2/ a potvrdil uznesenia Okresného súdu Bratislava I z
  4. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213 a z
  5. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274; vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  6. decembra 2010 č.k. 22 C 246/2005-254 zrušil podielové spoluvlastníctvo ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného 1/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² a na nej postaveného bytového domu súpisného č. X. s dvorným plotom a vonkajšími úpravami v B. č. 4 (ďalej len „nehnuteľnosť“), spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 24/28-in vo vlastníctve ţalovaného 1/ prikázal do vlastníctva ţalobkyne 1/ tak, ţe celá nehnuteľnosť bude v podielovom 2 3 Cdo 270/2013 spoluvlastníctve ţalobkyne 1/ v podiele 240/288, ţalobcu 2/ v podiele 24/288 a ţalobcu 3/ v podiele 24/288 a ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému 1/ sumu 190 116 €; ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol. Ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu súdneho poplatku vo výške 4 656,96 € a ţalobkyni 1/ trovy konania vo výške 3 089 €. V odôvodnení uviedol, ţe je nesporné, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ a ţalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ako i ţe medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Po zistení, ţe reálna deľba nehnuteľnosti podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a s prihliadnutím na účelné vyuţitie nehnuteľnosti, spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne 1/, ktorej zároveň uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému 1/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Pri určení hodnoty spoluvlastníckeho podielu vychádzal súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. K. V., podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti je 6 200 000 Sk (205 802 €), zohľadnil opotrebenie nehnuteľnosti za čas od vyhotovenia znaleckého posudku a určil primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 190 116 €. Ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. Okresný súd Bratislava I uznesením z
  7. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213 nepripustil vstup J. I., bývajúcej v B. do konania ako vedľajšej účastníčky na strane ţalovaných a uznesením z
  8. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274 uloţil ţalovanému 2/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 5 703 €. Rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním ţalovaní 1/ a 2/. Ţalovaný 2/ odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa z
  9. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274, ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a J. I. napadla odvolaním uznesenie súdu prvého stupňa z
  10. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213 o nepripustení jej vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  11. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 195/2011, 9 Co 196/2011, 9 Co 197/2011 rozsudok súdu prvého stupňa A/ potvrdil v časti, v ktorej zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a v časti, v ktorej prikázal spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ do vlastníctva ţalobkyne 1/, B/ zmenil v časti finančnej náhrady tak, ţe ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ sumu vo výške 211 00 €, C/ potvrdil 3 3 Cdo 270/2013 v časti zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 2, D/ potvrdil v časti náhrady trov prvostupňového konania. Ďalej potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa z
  12. marca 2011 č.k. 22 C 246/2005-274 a z
  13. októbra 2009 č.k. 22 C 246/2005-213, ţalobcom 1/ aţ 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet odvolacieho súdu náhradu trov konania štátu vo výške 2 010 €. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd v súlade s § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka posudzoval existenciu dôvodov pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, jeho spôsoby a dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zrušil podielové spoluvlastníctvo ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného 1/ k nehnuteľnosti a správne spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ prikázal do vlastníctva ţalobkyne 1/, preto v tejto časti prvostupňový rozsudok potvrdil (§ 219 O.s.p.). Podľa jeho názoru však súd prvého stupňa nesprávne rozhodol v časti určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalkyňou Ing. V. z dôvodu, ţe tento znalecký posudok vzhľadom na čas, kedy bol vypracovaný a kedy rozhodol vo veci súd prvého stupňa, nemohol byť uţ aktuálny, pričom z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, na základe akých kritérií zníţil znalkyňou určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Odvolací súd po doplnení dokazovania znalcom dospel k záveru, ţe všeobecná cena nehnuteľnosti činí 422 000 € a z toho primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ predstavuje 211 000 €. Preto v zmysle § 220 O.s.p. v časti finančnej náhrady rozsudok prvostupňového súdu zmenil. Odvolací súd za správne povaţoval aj rozhodnutie prvostupňového súdu v časti zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 2/, ako aj v časti o náhrade trov konania a v celom rozsahu sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v rozhodnutí. Súčasne z vecne správnych dôvodov potvrdil aj uznesenia súdu prvého stupňa, ktorými nebol pripustení vstup J. I. do konania ako vedľajšej účastníčky a ţalovanému 2/ uloţená povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 O.s.p. a o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Ţalovaní 1/ a 2/ napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom výroku, prípustnosť ktorého odôvodnili § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Nesúhlasili s výškou primeranej náhrady, na ktorej vyplatenie bola zaviazaná ţalobkyňa 1/, podľa názoru ţalovaného 1/ jej výška mala byť určená sumou 432 633,16 €. Preto ţiadali rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmeniť a ţalobkyni 4 3 Cdo 270/2013 1/ uloţiť povinnosť vyplatiť ţalovanému 1/ sumu 432 633,16 €, resp. v tejto časti rozsudok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo vyjadreniach k dovolaniam zhodne uviedli, ţe rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti je vecne správny a navrhli dovolania zamietnuť, resp. odmietnuť. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z
  14. júna 2013 č. k. 22 C 246/2005-480 bolo konanie o dovolaní ţalovaného 2/ právoplatne zastavené, preto dovolací súd podrobil dovolaciemu prieskumu len dovolanie podané ţalovaným 1/. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe tento rozsudok treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.) s výnimkou vecí uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ - g/ O.s.p. Uvedené procesné vady neboli dovolateľom namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy 5 3 Cdo 270/2013 (tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. V danom prípade predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného 1/ k nehnuteľnosti. Keďţe zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky vzťah. Z tohto dôvodu predmetom zrušenia a vyporiadania je vţdy celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Súd prvého stupňa po zistení, ţe vec nie je reálne deliteľná, rozhodol o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ţe prikázal spoluvlastnícky podiel ţalovaného 1/ do výlučného vlastníctva ţalobkyne 1/ a rozhodol zároveň o jej povinnosti vyplatiť podielového spoluvlastníka – ţalovaného 1/ podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu. Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ do veci samej odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ho potvrdil a zmenil pokiaľ ide finančné vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu ţalovaného 1/, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva ţalobkyne 1/. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe postup odvolacieho súdu je v rozpore s procesnými pravidlami, obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku ako aj s konštantnou judikatúrou (viď R 1/70). Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný 6 3 Cdo 270/2013 odvolaním (viď § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania). Odvolateľ teda spravidla sám určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom (či napáda rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo práva). Výnimky zo zásady uvedenej v predchádzajúcom odseku sú taxatívne vypočítané v § 212 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia súd nie je viazaný rozsahom odvolania a/ vo veciach, v ktorých moţno začať konanie bez návrhu, b/ v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c/ v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d/ ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V týchto prípadoch sú na jednej strane obmedzení účastníci konania v moţnosti nakladať s určitými nárokmi a na strane druhej dáva moţnosť súdu, aby prekročil návrhy účastníkov. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe na strane ţalobcov či ţalovaných musia byť uvedení vţdy všetci podieloví spoluvlastníci a ţe predmetom konania je vţdy celá vec. Keďţe predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vţdy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vţdy na celý výrok vo veci a ţiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Preto odkladný účinok odvolania podaného jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov (aj keď sa ním účastník domáha preskúmania len určitých častí výroku) sa vţdy vzťahuje na celý výrok vo veci a ţiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vţdy celý výrok vo veci (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pretoţe nie je v tomto konaní viazaný návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania a môţe toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.), alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.). 7 3 Cdo 270/2013 Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôţe niektorý výrok prvostupňového rozsudku potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Ako bolo uţ uvedené vyššie odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplýva, ţe odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov z právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva a tieţ nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. Ak tak odvolací súd nepostupuje, dopustí sa pochybenia a zaťaţí konanie vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďţe v danom prípade výrok rozsudku odvolacieho súdu tieto vyššie uvedené poţiadavky nespĺňa, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) s výnimkou výrokov, ktorými potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby voči ţalovanému 2/ a uznesenia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, ţe zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu o finančnom vyporiadaní spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Keďţe dovolací súd povaţoval za potrebné zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu výskytu tzv. inej vady konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v dovolacom konaní neskúmal správnosť zaujatých právnych záverov odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  15. 8 3 Cdo 270/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  16. októbra 2013 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.