Obsah (4)

§ 148§ 238§ 153§ 103

Najvyšší súd 3 Cdo 288/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. Š., bývajúceho v K., 2/ J. Š., bývajúceho v K., 3/ L. Š., bývajúceho

§ 148ods.

1 a § 142 ods. 1 O.s.p. 3 Cdo 288/2013 2 Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z

1. júna 2012 sp. zn. 11 Co 103/2011 napadnutý rozsudok:
2. potvrdil vo veci samej, okrem výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcom úrok z omeškania,
3. zmenil vo výroku o splatnosti prisúdenej istiny tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ju ţalobcom do 3 dní. Odvolací súd zároveň napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcom úroky z omeškania, ako aj vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu; vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a v súlade so zákonom z neho vyvodil právny záver o bezdôvodnom obohatení sa ţalovanou (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) a tieţ o výške jej bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s odôvodnením zmeňujúceho výroku poukázal na § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. Zrušujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úroku z omeškania odôvodnil odvolací súd nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia; v nadväznosti na to zrušil tieţ výroky o trovách konania a trovách štátu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Ţiadala toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo odvolací súd na prejednanie jej odvolania v rozpore s § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nenariadil pojednávanie.

názoru dovolateľky došlo k predmetnej vade tieţ tým, ţe odvolací súd sa jednostranne stotoţnil s argumentáciou ţalobcov a nedostatočne zohľadnil jej tvrdenia, ţe právnym titulom vydrţania nadobudla k sporným nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135c Občianskeho zákonníka). Napokon, túto vadu zaloţila tieţ skutočnosť, ţe odvolací súd nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, i keď predpoklady pre to boli dané. Namietol tieţ, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne odôvodnené, spočíva na neúplných skutkových zisteniach a aj na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov ţiadala dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa ţalobcov oznámila 26. júla 2013 súdu prvého stupňa, ţe ţalobca 2/ zomrel 3. mája 2011. 3 Cdo 288/2013 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa o výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozhodnutí; prípustnosť jej dovolania preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. I. Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Pokiaľ namieta, ţe k tejto vade došlo tým, ţe

1. odvolací súd nenariadil na prejednanie jej odvolania pojednávanie, dovolací súd uvádza, ţe tento postup odvolacieho súdu zodpovedal ustanoveniu § 214 ods. 1 3 Cdo 288/2013 4 a 2 O.s.p.; dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom ţalovanej, ţe na prejednanie odvolania podaného v konaní, v ktorom sa vlastníci nehnuteľností domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto predmet ich vlastníctva bezodplatne uţíval (i keď je ním vysoká škola), vyţaduje nariadenie pojednávania dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu),
2. odvolací súd nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, dovolací súd uvádza, ţe pripustenie dovolania nie je viazané na návrh (R 30/2004) a oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania patrí výlučne odvolaciemu súdu; ak odvolací súd nepripustí proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, neodníme tým účastníkovi moţnosť konať pred súdom,
3. odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne posúdenie veci nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania (R 54/2012),
4. dovolaním napadnutý rozsudok nie je preskúmateľný, dovolací súd poukazuje na to, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inou procesnou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (vď R 111/1998 a tieţ III. ÚS 551/2012). V nadväznosti na predchádzajúci odsek dovolací súd konštatuje, ţe dovolacie námietky ţalovanej, v zmysle ktorých jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), sú neopodstatnené. II. Ako uţ bolo uvedené vyššie, o procesnú vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide tieţ vtedy, ak ten, kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti

hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

§ 103O.s.p.

súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené 3 Cdo 288/2013 5 podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobca 2/ zomrel

1. mája
2. Odvolací súd vec prejednal a rozhodol
3. júna 2012, kedy uţ tento účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Pokiaľ odvolací súd povaţoval zomrelého J. Š. naďalej za účastníka konania, vykazuje jeho postup znaky procesnej vady konania v zmysle § 337 písm. b/ O.s.p., na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tieţ jeho opodstatnenosť. V prípade, ţe v konaní dôjde k vade takejto povahy, treba napadnuté rozhodnutie zrušiť. III. Vzhľadom na to, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. So zreteľom na podstatu a dôsledky procesnej vady, ktorá viedla k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ako aj vzhľadom na procesnú situáciu, do ktorej sa preskúmavaná vec dostáva jej vrátením na ďalšie konanie, nezaoberal sa dovolací súd otázkou, či v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 1241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. októbra 2013 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková