Obsah (12)

§ 296§ 193§ 71§ 80§ 192§ 160§ 219§ 8§ 9§ 10§ 294§ 295

N a j v y š š í s ú d 4 Tost 37/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr

§ 296Tr.

zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa

1. novembra 2013 v Bratislave sťažnosti obvinených R. R. a J. H. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa
2. októbra 2013, sp. zn. Tp 89/2013, a takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených R. R. a J. H. sa z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. Tp 89/2013, rozhodol tak, že v bode I.

§ 71ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. vzal do väzby obvinených: 1/ R. R., nar. X., bytom B. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňa

1. októbra 2013 od 14.00 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ilave a 2/ J. H., nar. X., bytom B. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňa
2. októbra 2013 od 19.30 hod. a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. 2 4 Tost 37/2013 v bode II.

§ 80ods.

1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. písomný sľub obvinených R. R. a J. H. neprijal. v bode III.

§ 80ods.

1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvinenými R. R. a J. H. neuložil. Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia obvinený R. R. a J. H. podali proti nemu sťažnosti, ktoré písomne odôvodnili prostredníctvom obhajcov. V dôvodoch sťažnosti obvinený R. R. poprel spáchanie skutkov v bode 1/ a 2/ uznesenia o vznesení obvinenia.

jeho názoru dôvody na vznesenie obvinenia pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák. neexistujú. V prípravnom konaní bolo zaobstarané množstvo dôkazov, na základe čoho bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v trestnej veci proti M. B. pod sp. zn. PK – 1T 26/2011, v ktorej už bolo neprávoplatne rozhodnuté o identickom skutku (pôsobenie zločineckej skupiny S. v oblasti S.), ktorý je aj jemu kladený za vinu (o odvolaní obžalovaného M. B. bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. novembra 2013 pod sp. zn. 6 To 6/2013), ktoré nepreukázalo jeho účasť v tejto zločineckej skupine, a preto nebol v tejto veci ani obvinený. Z výpovedí svedkov B., B., N. vyplýva iba to, že sa poznal s M. B., avšak tieto nepreukazujú, že by prijímal príkazy od M. B. a tieto ďalej odovzdával nižšie postaveným členom zločineckej skupiny, či akokoľvek sa podieľal na činnosti zločineckej skupiny. Preto obvinenie z tohto skutku je účelové. Obvinenie z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva je založené výlučne na výpovedi svedka J. F. z
2. októbra 2013 (v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ- 147/NKA PZ-BA-2001), ktorý je vo väzbe v inej trestnej veci – vraždy R. D.. Z tejto svedeckej výpovede je zrejmé, že J. F. má od prokuratúry prísľub úľavy v jeho vlastnej trestnej veci, a preto je nutné prihliadať na existenciu vlastného hmotného záujmu tohto svedka na výsledku trestných konaní, v ktorých je obvinený, alebo má dočasne odložené vznesenie obvinení. Použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, môže kompromitovať spravodlivosť konania proti obvinenému. Pritom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

jeho 3 4 Tost 37/2013 názoru súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s materiálnym predpokladom na vzatie do väzby, a to dôvodnosťou obvinenia jeho osoby. V ďalšej časti podanej sťažnosti konštatoval, že Špecializovaný trestný súd dôvody väzby

§ 71ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. nevyvodil z konkrétnych skutočností vyplývajúcich zo zadovážených dôkazov. Napriek tomu, že judikatúra, na ktorú poukázal aj prostredníctvom konkrétne už riešených prípadov, to vyžaduje. V tejto súvislosti vytkol súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie odôvodnil aj tým, že obvinení, hoci mohli, nevyužili ustanovenie § 37 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. (správne

obvineného malo byť uvedené ustanovenie § 36) a rozhodli sa poprieť spáchanie trestnej činnosti (vi strana 11). Uvedený postoj obvineného nemôže byť dôvodom existencie väzby, pretože by poprel právo obvineného na obhajobu a väzba by bola donucovacím prostriedkom na priznanie. Dôvodnosť väzby nebola u neho preto preukázaná. Obvinený R. R. preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu, alternatívne navrhol, aby nahradil jeho väzbu písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obvinený J. H. prostredníctvom obhajcu Mgr. V. P. sťažnosť odôvodnil faxovou správou, v ktorej uviedol, že dôvody väzba

§ 71ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. neexistujú, a preto je jeho vzatie do väzby nedôvodné a nezákonné. Trestné stíhanie považuje za účelové, s cieľom umelo mu vzniesť ďalšie obvinenie a dosiahnuť jeho väzobné stíhanie, hoci pre to neexistuje žiadny konkrétny dôvod a tento nie je uvedený ani v návrhu prokurátora a v napadnutom uznesení. K materiálnym podmienkam jeho väzby uviedol najmä to, že on pre zločineckú skupinu „S.“ nepracoval a o jej trestnej činnosti nevedel. V kontakte bol iba s R. L., ktorému vo vedomí, že sa on obáva o svoju bezpečnosť, a preto monitoruje svoje okolie, vozidlá a ľudí, dodával monitorovaciu techniku, zabezpečoval byty, garáže a sledoval autá a ľudí, čo potvrdili aj svedkovia J. B. a J. F. a túto jeho obhajobu nevyvrátil žiadny dôkaz. Namietol tiež duplicitu jeho trestného stíhania pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (S.)

§ 296Tr.

zák., čo popiera. Trestné stíhanie jeho osoby považuje za účelové a vykonštruované, lebo jeho vzťah iba k R. L. bol čisto obchodný. Pokiaľ ide o vypratanie bytu, ktorý používal R. L., robil tak s cieľom odovzdať byt pôvodnému majiteľovi a nie s úmyslom zničiť dôkazy. S vraždou R. P. nemá 4 4 Tost 37/2013 nič spoločné. Nainštalovaním kamery do vozidla bolo vedené iba jeho snahou zabezpečiť ochranu R. L.

jeho požiadaviek. K formálnmym podmienkam jeho väzby

§ 71ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. uviedol, že nie sú dané, lebo žiadne z procesne vykonaných dôkazov neodôvodňuje obavu, že by mohol pôsobiť na spoluobvinených, svedkov. alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Ničenie dôkazov zo strany súdu je účelové, zveličené a prekrútené, na čo už v sťažnosti poukázal. Nie je ani obava, že by pôsobil na obvinených, lebo všetci sú už vo väzbe a dvaja sú dlhodobo na úteku, pričom doposiaľ nebolo preukázané, že by sa s nimi kontaktoval, resp. oni s ním, hoci od prepustenia zo zadržania bol políciou monitorovaný. Preto väzbu považuje za nezákonný nátlak na jeho osobu s cieľom, aby sa priznal. Skutky kladené mu za vinu sú niekoľko rokov staré a nebol produkovaný žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by zakladal dôvodnú obavu, že po týchto skutkoch spáchal, chcel spáchať, alebo pripravoval spáchanie ďalšieho skutku. Z týchto dôvodov je jeho väzba nedôvodná. S vyšetrovateľom plne spolupracoval a všetko čo vedel, uviedol do zápisnice o svojom výsluchu. Má rodinu, riadne podniká a nepácha žiadnu trestnú činnosť.

jeho názoru vzhľadom na jeho osobu, charakter a jeho úlohu v oboch skutkov postačuje jeho písomný sľub, ktorý je dostatočnou zárukou za to, že povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a bude aj naďalej spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Na záver sťažnosti obvinený J. H. navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinení podali sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že tieto nie sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predmetných sťažností a predloženého vyšetrovacieho spisu (§ 72 ods. 4 Tr. por.) zistil, že vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Bratislave 18. novembra 2003 uznesením (zväzok I., č.l. 1-2 vyšetrovacieho spisu), ČVS: KUJP-347/OVVK-2003 (celý vyšetrovací spis je vedený pod značkou ČVS: PPZ-873/NKA-PZ-BA-2013)

§ 160ods.

1 Tr. por. platného v čase rozhodnutia začal trestné stíhanie za trestný čin vraždy

§ 219ods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a trestný čin vraždy v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 k § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na tom 5 4 Tost 37/2013 skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom uznesení. Opatrením z 23.2.2004, Č.p. PPZ-91/BOK-BA-1-2004 (zväzok IV., č.l. 782 vyšetrovacieho spisu) došlo k zmene vecnej príslušnosti, vec bola vedená pod ČVS: PPZ-3/BOK-BA-2004, v ktorej bolo od

1. decembra 2006 do
2. októbra 2013 (zväzok III., č.l. 788-789 a zväzok IV., č.l. 780-781 vyšetrovacieho spisu) konanie prerušené, lebo sa nepodarili zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe a následne došlo aj k zmene ČVS: PPZ-873/NKA- PZ-BA-
3. Uznesením vyšetrovateľky expozitúry Bratislava, Národnej protizločineckej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z
4. októbra 2013, ČVS: PPZ- 873/NKA-PZ-BA-2013 (zväzok IV., č.l. 785-794 vyšetrovacieho spisu) bolo vznesené obvinenie okrem iného aj (ďalší obvinení R. B., M. B.) v skutku 1/ R. R. a J. H. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák., v skutku č. 2/ R. R. pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu

§ 9ods.

2, § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z. z. a J. H. pre trestný čin vraždy

§ 219ods.

1 formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z. z., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom uznesení. K uvedenému je potrebné uviesť aj to, že uznesením vyšetrovateľa z 23. apríla 2013 ČVS: PPZ-372/NKA-PZ-BA-2013 (zväzok IV., č.l. 993-996 vyšetrovacieho spisu) bolo J. H. vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák. a v bode 2/ pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 294ods.

1, ods. 2, ods. 5 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 295ods.

1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v citovanom uznesení. Sťažnosť obvineného J. H. proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením prokurátora z

1. apríla 2013, sp. zn. VII/2 Gv 50/13 (zväzok IV., č.l. 997-999 vyšetrovacieho spisu). Uznesením z
2. apríla 2013, sp. zn. Tp 29/2013 (zväzok IV., č.l. 1015-1021 vyšetrovacieho spisu), sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu 6 4 Tost 37/2013 v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vzatie obvineného J. H. nevyhovel a zadržaného prepustil zo zadržania na slobodu. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. mája 2013, sp. zn. 4 Tost 14/2013 (zväzok IV., č.l. 1022-1025 vyšetrovacieho spisu), bola sťažnosť prokurátora zamietnutá. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej iba prokurátor) podal
4. októbra 2013 o 13.35 hod. (č.l. 1-11 spisu špecializovaného súdu) Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu alebo Špecializovaného trestného súdu) návrh na vzatie do väzby obvinených R. R. a J. H., ktorý aj odôvodnil skutkovými zisteniami, jej právnou kvalifikáciou a existenciou väzobných dôvodov, čo oprel o konkrétne skutočnosti. K obmedzeniu osobnej slobody došlo u R. R.
5. októbra 2013 o 14.00 hod. (zväzok IV., č.l. 826-828 vyšetrovacieho spisu) a u J. H.
6. októbra 2013 o 19.30 hod. (zväzok IV., č.l. 833-834 vyšetrovacieho spisu) a návrh prokurátora bol sudcovi pre prípravné konanie doručený dňa
7. októbra 2013 o 13.35 hod. Sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu obvinených k návrhu prokurátora vypočul
8. októbra 2013, ktorý im bol riadne a včas doručený ešte pred ich výsluchom a títo popreli spáchanie skutkov, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie. Zhodne uviedli, že dôvody väzby, ako ich navrhol prokurátor u nich, nie sú dané a alternatívne navrhli, aby ich Špecializovaný trestný súd prepustil zo zadržania na slobodu pri súčasnom prijatí písomného sľubu alebo nariadení dohľadu probačného a mediačného úradníka nad ich správaním. Sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa po vypočutí oboch obvinených a konečných návrhoch procesných strán vyhovel návrhu prokurátora v celom rozsahu a napadnuté uznesenie aj zákonným spôsobom v dostatočnom rozsahu odôvodnil, vrátane duplicitného trestného stíhania, s čím sa najvyšší súd stotožnil, a preto v podrobnostiach odkazuje na jeho dôvody. Najvyšší súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa pred rozhodnutím o návrhu prokurátora, ktorý bol podaný v zákonnej lehote (§ 85 ods. 4 Tr. por.), postupoval zákonne. Obvineným zákonným spôsobom poskytol návrh prokurátora a týchto aj k nemu v zákonnej lehote (§ 87 ods. 2 Tr. por.) vypočul v prítomnosti ich obhajcov, v súlade s § 72 ods. 2 7 4 Tost 37/2013 Tr. por. Výrok o ich vzatí do väzby s určením jej začiatku vychádza z listín, ktoré preukazujú, že obmedzenie ich slobody bolo zákonné a dôvodné, pričom obvinení čas zadržania nenamietali. Rovnako je zákonný aj výrok o neprijatí nimi navrhnutých záruk nahrádzajúcich väzbu. Tieto výroky v napadnutom uznesení súd prvého stupňa náležite odôvodnil. V podaných sťažnostiach (§ 83 ods. 1 Tr. por.) obvinený napádajú neexistenciu dôvodnosti vznesenia obvinenia a to aj na základe spochybňovania svedeckých výpovedí, najmä J. F.. Obvinený má právo na vlastné hodnotenie dôkazov, avšak pokiaľ ide o zistenie existencie materiálnych (hmotnoprávne) a formálnych (procesnoprávnych) podmienok väzby u ktoréhokoľvek obvineného zákon požaduje, aby z dôkazov vyplývala dôvodnosť podozrenia, že ním došlo k spáchaniu skutku, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie a súčasne, aby z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplývala dôvodná obava, že v prípade jeho nevzatia do väzby, respektíve prepustenia zo zadržania alebo z väzby na slobodu nastane konaním obvineného následok predpokladaný v ustanoveniach písm. a/, písm. b/, písm. c/ § 71 ods. 1 Tr. por. K tomu najvyšší súd, rovnako ako v napadnutom uznesení zdôrazňuje, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie obom obvineným (§ 71 ods. 1 Tr. por.) vyplýva z doposiaľ zákonne získaných dôkazov. Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ jeho spáchanie vyplýva z výsluchov svedkov J. F., F. N., M. B., P. B. a J. B., ktoré preukazujú, že tak obvinený R. R., ako aj obvinený J. H. sa mali rôznymi spôsobmi, bližšie uvedenými v návrhu prokurátora, ale aj v napadnutom uznesení aktívne podieľať na trestnej činnosti zločineckej skupiny „S..“ Obvinený R. R. mal po dlhšiu dobu za provízie vykonávať osobnú ochranu M. B. a súčasne odovzdávať pokyny na nižšie postavených členov tejto skupiny a tiež osobne sa podieľať na páchaní trestnej činnosti tejto skupiny. Obvinený J. H. mal po dlhšiu dobu dostávať pokyny od R. L., na základe ktorých mal sledovať osoby a miesta technickými prostriedkami a pomocou nich vyhotovovať záznamy a tieto mu mal odovzdávať v prospech zločineckej skupiny, ktorá s ich využitím mala páchať trestnú činnosť, za čo bol odmeňovaný. Okrem toho na pokyn R. L. mal J. H. kúpiť nehnuteľnosti, a to garáž na D. v B. a záhradu v L., kde malo byť prechovávané bez povolenia veľké množstvo hromadne účinných zbraní a výbušnín (v súčasnosti vedené pod ČVS: PPZ-432/NKA-PZ-BA-2013). V tej súvislosti je 8 4 Tost 37/2013 potrebné uviesť, že na jednom samopale zo zaistených zbraní sa našla zmiešaná biologická stopa s DNA profilom J. H., čo je zrejmé so znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu, čo má súvis aj so skutkom v bode 2/ a ktorý bol vykonaný až po skôr citovaných uzneseniach sudcu pre prípravné konanie a najvyššieho súdu (viď strana 5, posledný odsek tohto rozhodnutia). Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ jeho spáchanie vyplýva z výsluchu svedka J. F. a poškodeného R. H., ako aj zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. KEU-10003/BA-EXP-2003, z ktorých možno zistiť, že skutočnosti uvedené vo výpovediach týchto svedkov sa v podstatných častiach zhodujú so skutočnosťami vyplývajúcimi zo znaleckého skúmania stôp zaistených na mieste streľby v P. a na mieste nálezu požiarom poškodeného vozidla AUDI A
9. Na základe nich mali na poškodených začať streľbu R. R. a J. F.. O zvykoch poškodených a existencii osobného ochrancu mali mať dlhodobé informácie práve zo záznamov získaných od J. H.. Skutky, pre ktoré sú obaja obvinení trestne stíhaní majú znaky trestných činov uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia. Tieto skutky

doposiaľ získaných dôkazov mali byť spáchané v čase a s následkami ako je to uvedené v uzneseniach o trestnom stíhaní. Obaja obvinení spochybňujú aj dôvodnosť väzobných dôvodov

§ 71ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Aj v tomto smere sudca pre prípravné konanie zákonne a v potrebnom rozsahu odôvodnil napadnuté uznesenie (§ 176 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Poukázal pritom na zásady platné v zločineckej skupine, ako aj na konkrétne konanie oboch obžalovaných. Najvyšší súd ani v tejto otázke nemohol konštatovať žiadne pochybenie a s argumentáciou použitou v napadnutom uznesení sa stotožnil. Iba pre zdôraznenie najvyšší súd, v zhode so závermi sudcu pre prípravné konanie súdu prvého stupňa poukazuje na charakter fungovania zločineckej skupiny, viazanosť jej jednotlivých členov zatajovaním významných skutočností potrebných pre trestné stíhanie a s tým súvisiace hrozby, následky trestnej činnosti, ktorej sa mala zločinecká skupina „S.“ dopustiť a navyše obvinený H. sa mal podieľať na ničení niektorých konkrétnych dôkazov priamo smerujúcich k usvedčeniu konkrétnych páchateľov z konkrétnej trestnej činnosti. Namieste je preto dôvodná obava z likvidácie dôkazov, ktoré polícia ešte 9 4 Tost 37/2013 neobjavila, ale aj ovplyvňovanie, zastrašovania až likvidácia osôb, ktoré už spolupracujú s políciou, alebo by mohli poskytnúť polícii potrebné dôkazy na usvedčenia páchateľov zo stíhanej trestnej činnosti. Obaja obvinení sa mali rôznej úmyselnej trestnej činnosti, kladené im za vinu dopúšťať po dlhšiu dobu a zo zištných dôvodov. Záver sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu o prítomnosti dôvodov väzby u oboch obvinených

§ 71ods.

1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. je preto namieste. Z konania oboch obvinených totiž na podklade konkrétne zistených skutočností vyplýva dôvodná obava, že prepustením na slobodu by mohli pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a mohli by pokračovať v trestnej činnosti. Napokon najvyšší súd považuje za zákonné aj neprijatie obvinenými ponúknuté záruky na nahradenie ich väzby (§ 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2, § Tr. por.). Správne pritom sudca pre prípravné konanie súdu prvého stupňa poukázal na to, že obaja obvinení sú stíhaní aj za obzvlášť závažný zločin, ktorá skutočnosť

§ 80ods.

2 Tr. por. vylučuje prijatie písomného sľubu alebo dohľadu. Súčasne neboli zistené výnimočné okolnosti prípadu ani u jedného z obvinených, ktoré by dovoľovali prijatie ponúknutých záruk. Pre úplnosť najvyšší súd podotýka, že sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu v napadnutom uznesení (na strane 11, prvý odsek zhora) v súvislosti s rozhodovaním o návrhu prokurátora na vzatie oboch obvinených do väzby nepriliehavo použil ako argument to, že obaja obvinení nevyužili možnosť ustanovenia § 37 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák. (správne obvinený R. R. poukázal na to, že malo ísť o § 36 Tr. zák.). Uvedené konštatovanie totiž zvádza k záveru, že sudca pre prípravné konanie práve pre nepriznanie sa obvinených, týchto vzal do väzby. Obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia však presvedčivo, až na uvedený odsek preukazuje, že tomu tak nie je. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal preto dôvod vyhovieť sťažnostiam obvinených R. R. a J. H. a ich sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. 10 4 Tost 37/2013 V Bratislave 25. novembra 2013 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová